Politický program hnutia Dobrá sila - I

Odjakživa Rusi hovoria: "Nijaká dedina nemôže žiť bez aspoň jedného spravodlivého človeka."
Takto je sformulovaná večná pravda o tom, že v každej spoločnosti musia byť ľudia, pre ktorých blaho spoločnosti - Dobro pre všetkých - znamená viac ako vlastný prospech, niekedy viac ako vlastný život - jediný a neopakovateľný, ako každý ľudský život.

Veľký ruský historik a filozof Lev Gumiľov nazýval takýchto ľudí passionarmi a písal, že takýchto ľudí je vždy málo, ale títo ľudia sa dokážu obetovať pre budúcnosť svojho národa - a táto budúcnosť existuje iba vďaka tomu, že takíto ľudia jestvujú.

Tento text je pre tých, ktorí to myslia so Slovenskom a Slovákmi dobre, pre ľudí dobrej vôle nielen slovami, ale aj skutkami, pre všetkých, ktorí chcú a môžu sa postaviť na stranu Dobra a takto čeliť zlu.

Hlavné zlo súčasnosti je plán hŕstky posadnutých ľudí zničiť veľkú časť ľudstva a ostatných premeniť na bezmocných otrokov.
Je to diabolský plán, ktorý sa realizuje krok za krokom, ale stretáva sa so stále silnejším odporom.
Za týmto plánom stoja jeho autori, posadnutí šialenou chamtivosťou, organizovaní do ríše zla, egocentrickí odštiepenci ľudského rodu. Je ich málo, sú však dobre zomknutí.

Jadro tejto organizácie tvoria rodinné klany, ktoré existujú už celé stáročia.
Plán ríše zla je zložitý, má veľa podôb, ale jeho základná myšlienka je jednoduchá - ľudia posadnutí zlom, označme ich za nositeľov zla, sú presvedčení o svojej nadradenosti nad ostatným ľudstvom a v súlade s ich presvedčením táto nadradenosť im dáva právo rozhodovať, kto a ako bude žiť na Zemi, a kto na nej žiť nebude.

Egocentrickí odštiepenci vysvetľujú svoju prácu na likvidácii národov a civilizácií, na podnecovaní vojen a revolúcií rôzne. Pravda však spočíva v tom, že neslúžia Bohu, ale diablovi, duchovi zla.
A hoci prázdne slová o viere v Boha píšu všade - na peniazoch, budovách súdov, svojou deštrukčnou prácou popierajú duchovné a morálne hodnoty všetkých náboženstiev, ktoré existujú v tomto svete.

Sú nositelia deštruktívneho prvku, ktorý, žial, obsiahnutý v ľudskej podstate, rovnako ako inštinkt Dobra.
Ľudia posadnutí zlom existovali vždy - ale súčasná dráma ľudstva spočíva v tom, že po prvý raz v dejinách hŕstka posadnutých zlom odštiepencov získala do svojich rúk možnosti podrobiť svojej zlej vôli osudy celého sveta.

Dobro v súčasnosti, ako vždy, je víťazstvo nad zlom.
Rozdiel je v tom, že zlo dnes ohrozuje svet ako celok, zlo je dnes globálne - rovnako globálne musí byť aj Dobro.
Plány zla je genocída väčšiny ľudí a zotročenie ostatného ľudstva.
Plány Dobra je cesta mierového prežitia a spolužitia národov a civilizácií, ich splnenie však nie je možné bez víťazstva nad zlom a jeho nositeľmi.

Táto sila existuje, volá sa Pravda.
Tak ako lož je hlavnou zbraňou zla, Pravda je hlavnou silou Dobra.
Pravda - to je správna odpoveď, ktorá ponúka východisko a riešenie.
Keď sa človek topí, existuje iba jedno východisko - zachrániť ho a nenechať ho utopiť sa. Toto východisko je Pravda.
Keď nehynie jeden človek, ale celé ľudstvo - Pravda znovu spočíva v tom, aby sme nenechali ľudstvo zahynúť.
Definícií Pravdy je veľa, my však budeme vychádzať z toho, že Pravda je hľadanie východiska na základe Dobra.
A ešte z toho, čo povedal svätý Alexander Nevskij pred takmer osemsto rokmi: «Boh nie je v sile, ale v pravde!»

Pravdaže, nemôže.
Slovensko je iba časť sveta, v ktorom prebieha globálny zápas Dobra so zlom.
Tento zápas preniká do životov ľudí celého sveta, plodí množstvo konfliktov a nepokojov a v rôznych krajinách tento zápas nadobúda rôzne konkrétne podoby.

Takto rozpad rodiny, spoločnosti, štátu, premena človeka na primitívne konzumné zviera, beztvarú jednotku globálneho stáda - tento konkrétny prejav zla sa Slovenska týka v súčasnosti oveľa viac ako napríklad Afganistanu, kde tradičné usporiadanie spoločnosti je ešte neporovnateľne silnejšie.
Zato národy Afganistanu proti svojej vôli boli postavené do služby ríše zla, produkujú leví podiel heroínu na svete a neprodukovať ho zatiaľ nemôžu - pripravili ich o ostatné zdroje existencie. Táto konkrétna forma zla ohrozuje konkrétne ich tu a teraz.
Kým pre Slovensko, ako aj pre celú Európu, na prvom mieste stojí návrat k duchovnému životu a rozvoju, zachovanie spoločnosti a národného štátu, pre Afganistan je na prvom mieste zbavenie sa roly svetovej fabriky smrti, zbavenie sa vojny, v ktorej krajina trpí už desiatky rokov.

Slovensko v súčasnosti, ako aj väčšina krajín Európy, najviac trpí v dôsledku obrovskej, s ničím neporovnateľnej v dejinách masy lži, ktorú zlo naňho vrhlo behom posledných desaťročí.
Slováci sú dezorientovaní vo svete a na to, aby sme pochopili, čo je to Dobro pre Slovensko dnes, je nevyhnutné povedať pravdu, nech by bola akákoľvek krutá a drsná.
Hnutie Dobrá sila začína svoj život formulovaním pravdivých téz o súčasnom stave Slovenska.
Hlavná príčina dnešného stavu Slovenska sa úmyselne zamlčiava - socialistické Československo sa ocitlo medzi porazenými v studenej vojne Západu proti ZSSR.
Túto geopolitickú porážku už viac ako dvadsať rokov prezentujú ako víťazstvo slobody a demokracie, ale reálne jej následky pre Slovensko nemajú nič spoločné s víťazstvom - krajina sa stala kolóniou, niektorí autori hovoria o neokolonializme, iní o kolónii globalizmu.
Pre budúcnosť krajiny a národa je dôležité pochopiť, koho konkrétne kolóniou je Slovensko dnes.
Mnohí na Slovensku hovoria a píšu o tom, že krajina je kolóniou EÚ. To je nepresné, povrchné tvrdenie.
Obrovská časť majetku bývalého socialistického Československa prešla do rúk takzvaných nadnárodných korporácií, ktoré stoja v hierarchii moci nad EÚ.
Správnejšie je tvrdenie, že Slovensko, ako prakticky všetky európske krajiny, je kolóniou globalizmu, nadnárodných korporácií, ktorých centrá moci sú sústredené v USA.
Zjednodušene sa dá povedať, že celá Európa je dnes úspešne kolonizovaná USA a prestáva byť svetovým geopolitickým hráčom. Európa je už takmer kolóniou USA.
Ale v rôznych krajinách EÚ miera úspechu kolonizácie globalizmu je rôzna. Najrýchlejšie a najúspešnejšie boli kolonizované krajiny, porazené v studenej vojne v strednej a východnej Európe a balkánske krajiny. Slovensko je jednou z nich.
Z krajín EÚ má v súčasnosti najsilnejší vplyv na Slovensko, a nielen naňho, Nemecko. Ale aj samotné Nemecko je kolóniou EÚ a EÚ zase kolóniou USA. Na samotnom vrchole pyramídy moci sa nachádza hŕstka zlom posadnutých odštiepencov.
Na rozdiel od feudálnej éry to nie je vazalská závislosť, ale závislosť totálna, pravidlo "vazal môjho vazala nie je mojím vazalom" tu nefunguje. Niet ani feudálnych zákonov, ani feudálnych tradícií - je tu iba právo sily.
Preto je Slovensko kolonizované naraz všetkými- bankstermi (bankár + gangster), nadnárodnými korporáciami, byrokraciou EÚ, nemeckými, talianskymi, francúzskymi firmami - všetky tieto subjekty využívajú svoju kolóniu Slovensko pre svoje vlastné záujmy.

Pretože Slovensko sa nachádza na samom spodku svetovej pyramídy moci, hlavné rozhodnutia sa prijímajú na úrovni EÚ a jej najsilnejších členov - predovšetkým Nemecka.
Strategicky Slovensko už dávno o ničom nerozhoduje - Brusel diktuje, Slovensko iba plní rozkazy.
Kto však diktuje Bruselu? Komu sú podriadení eurobyrokrati a eurooligarchovia? Takáto otázka sa na Slovensku vôbec nenastoľuje.
Ak sa Brusel rozhodne zachraňovať banky na úkor vkladov Slovákov a slovenských firiem - а príprava na takéto opatrenia už prebieha dávno -, Slovensko tento rozkaz splní, rovnako ako to bolo na Cypre. Zatiaľ čo Nemecko nemusí splniť alebo splniť len čiastočne.
Ale to sú veľké, strategické rozhodnutia. Pre rutinné riadene krajiny bol vytvorený štandardný pre Európu systém riadenia s pomocou domácej elity, ktorý sa skladá z niekoľkých hlavných elementov.
Najviditeľnejšia je takzvaná politická trieda - na Slovensku sa jej hovorí jednoducho politici, ktorí sa akoby volia v akoby slobodných voľbách. Politici píšu zákony a kontrolujú ich dodržiavanie.
Politikov na rôznych úrovniach je veľa, pravda, ich úloha je čoraz menej pochopiteľná. Pretože voľby sa čoraz viac podobajú na takzvané dohodnuté futbalové zápasy s vopred známymi výsledkami.
Slovenskí politici v súčasnosti - to je komparz, pričom ich značná časť práve takto sama seba aj vníma. Včas vyjsť na scénu v skriniach odležaných naftalínových kostýmoch, pošpacírovať sa hore-dole, zamávať rukami rôznym smerom za zvukov hudby - a potom sa ísť zase prezliecť.
Dôležitejší a prakticky Slovákmi nepochopený element moci sú takzvané slobodné médiá.
Slováci, ktovie prečo, doteraz naivne očakávajú od neslovenských médií, ktoré vysielajú v slovenčine, pravdu, hoci médiá v hierarchií moci na Slovensku stoja vyššie ako politici už len preto, že priamo alebo nepriamo patria nadnárodným mediálnym koncernom.
Tieto očakávania sú rovnako naivné, ako keby predkovia Slovákov očakávali od mongolských bojovníkov chána Batyja, ktorí kedysi zbíjali Banskú Štiavnicu a Krupinu, bohaté dary a láskavé zaobchádzanie.
Nakoniec tretí element je slovenská podnikateľská elita, ktorú čoraz častejšie nazývajú na Slovensku slovom oligarchovia. Je to najvplyvnejšia časť slovenskej elity, ktorá kontroluje politikov takmer úplne a snaží sa ovládnuť médiá.
Slovenskí oligarchovia, tak ako by to aj malo byť, sú kľúčovým elementom systému moci. Presnejšie, tej časti moci, ktorá zostáva domácej elite po uspokojení záujmov početných kolonizátorov na všetkých úrovniach.
Sú to celkom malé kompetencie, ale slovenskí oligarchovia sa nikdy nesťažovali a ani sa sťažovať nebudú.
Pretože sú spokojní so svojím osudom a svojou kľúčovou rolou. To oni vyberajú politikov, oni vlastnia politické strany, oni, pozerajúc na českých kolegov, čoraz rýchlejšie ovládajú médiá, pravda, neuvedomujú si, že dokonca aj v role majiteľov ich vplyv na médiá bude obmedzený. Pretože sú to cudzie médiá v cudzích rukách.
Funguje tento štandardný pre Európu systém moci na Slovensku dobre?
Funguje zle, funguje čoraz horšie.
Pretože je to systém starý, ktorý sa vyčerpal, neživotaschopný, systém, ktorý sa rozpadá.

Stručne vymenujem hlavné príčiny rozpadu systému.
Výroba falošných peňazí Federálneho rezervného systému vo svete dosiahla svoj vrcholný bod a je odsúdená na zánik. Svet definitívne odmieta súhlasiť s dominanciou falošných peňazí a vytrvalo hľadá riešenia.
Svoje riešenia hľadajú aj služobníci zla - preto svet čaká buď globálna vojna v mene zachovania statusu quo (menej reálny variant), alebo rozpad svetového systému financií a ekonomiky a vznik nového systému. Ale aj v prípade globálnej vojny, ktorú dnes treba vnímať ako absolútne zlo, systém falošných peňazí tak či tak prestane v súčasnej podobe existovať. Práve na ňom stojí takzvaná liberálna ekonomika, a teda na zánik je odsúdená aj ona.
Preto spolu s rozpadom liberálnej ekonomiky sa bude rýchlo meniť aj Európska únia. Idea centralizovanej americkej superkolónie, zvanej Spojené štáty európske, sa ukázala ako utópia, ktorú spolu s USA sa snažili uskutočniť skorumpované európske elity. Pokus nevyšiel.
V Európe rastie proces rozpadu politického a ekonomického systému, ktorý sa budoval celé povojnové obdobie.
Európske elity v súčasnosti nie sú schopné riešiť problémy, ktoré pred národmi stoja - ekonomické, demografické, sociálne, kultúrne.
Pokusy dočasne ich vyriešiť pomocou ďalšej neokolonizácie nových štátov a národov sú v súčasnosti pre Európu nereálne: noví mladoeurópania sú už úplne rozkradnutí, pohyb smerom na juh - Balkán, Turecko a na východ - Ukrajina, Bielorusko prakticky zastavilo Rusko s nepriamou podporou Číny a iných hráčov svetovej úrovne.
Európu čakajú radikálne zmeny, ktoré sa možno začnú už ďalšími voľbami do Európskeho parlamentu.
Radikálne zmeny čakajú aj "starú Európu", pretože skúsenosti využívania prakticky otrockej práce prisťahovalcov z celého sveta, vrátane z kolonizovanej východnej Európy, narazili na čoraz silnejší odpor pôvodných národov starej Európy.
Francúzi, Nemci, Taliani, dokonca aj Angličania nesúhlasia s tým, že je im ponúknutá možnosť šťastne vymierať a poskytnúť svoju historickú vlasť pre usídlenie predstaviteľov iných národov a civilizácií.
Tento kľúčový problém Európy mnohonásobne prehlbuje tzv. svetová kríza, ktorá nie je nič iné než rozpad liberálneho modelu.
Tento problém nemôže vyriešiť súčasná liberálna európska elita, ktorá uviazla v luxuse a korupcii a je podriadená nadnárodným korporáciám, ktoré sami nevedia nájsť východisko zo slepej uličky. Ako by mohli poznať toto východisko eurobyrokrati, ak ich páni nevedia, čo majú robiť a ako ďalej žiť?
Preto sa elita Európy mení a bude meniť aj ďalej - v rôznych štátoch prebieha tento proces inou rýchlosťou, ale prebieha a silnie.
K Slovensku majú tieto procesy ten najpriamejší vzťah. Väčšina Slovákov v súčasnosti vníma EÚ a USA ako "vyššiu silu", ktorá rozhoduje o všetkom, určuje všetko, preto tejto sile nemá význam odporovať. Dnes to ale už celkom neplatí a zajtra to bude úplne inak.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré boli najkvalitnejšie, vzorne rozkradnuté EÚ, ale Slováci, napriek ohlupujúcej lži neslovenských médií v slovenskom jazyku, už masovo chápu svoje reálne postavenie.
Aj súčasná slovenská elita je odsúdená na stratu moci, hoci väčšina Slovákov tomu dnes neuverí. Proces straty moci na Slovensku sa bude diať rýchlejšie než v starej Európe.
Pretože zodpovednosť slovenskej elity za rozkradnutie krajiny je pre čoraz viac Slovákov očividná. A onedlho masa ľudí, rozhnevaných a uvedomujúcich si to, čo sa deje na Slovensku, dosiahne kritický bod a bude žiadať spravodlivosť.
Pre Slovákov domáca elita v súčasnosti - sú tí "svoji", ktorí viac než dvadsať rokov pomáhali rabovať spoločný rodný dom a na tejto rabovačke zbohatli. Títo ľudia majú na čele vypálený judášov znak zrady a čaká ich súd dejín, ktorý sotva bude milosrdný. Slovenskí politici generácie privatizácie - iná generácia zatiaľ neexistuje, podobne ako českí alebo bulharskí -, dnes čoraz viac pripomínajú zmätený komparz, ktorý ešte nepochopil, že predstavenie sa už skončilo, herci a režiséri sa rozišli, a oni ešte stále blúdia na javisku v svojich naftalínových kostýmoch.
Komparz však sám predstavenie neodohrá. Preto sa na Slovensku urýchľuje rozpad tzv. štandardných politických strán a tento proces je nezvratný, nijaké čarovné zaklínadlá ho nezastavia. Lebo privatizácia sa nakoniec skončila a všetko to, čo Západ na Slovensku zaujímalo, mu bolo odovzdané do rúk.
Súčasnú slovenskú elitu dnes vôbec nikto nepotrebuje, ani kolonizátori. Splnila si svoju historickú úlohu a na nič iné, okrem asistencie pri rozkrádaní vlastného národa, sa nehodí.
Tu je dôležité zdôrazniť podstatu toho, čo sa deje: súčasná slovenská elita nie je príčinou, ale dôsledkom kolonizácie Slovenska, naozaj už dávno o ničom nerozhoduje a očakávať od nej nejaké zmeny je bezpredmetné.
Prečo však väčšina Slovákov aj tak neverí v nijaké zmeny?
Pretože vždy to bolo tak.
Pretože budúce zmeny sa ľuďom vždy zdajú byť fantáziou.
Taký je človek.
V roku 1913 by nikto neuveril tomu, že v priebehu piatich rokov budú zničené naraz tri európske impériá.
V roku 1918 si nikto nedokázal predstaviť, že nový štát Československo, odrazu vymyslený Angličanmi a Američanmi, sa za desať rokov zmení na silnú a prosperujúcu mocnosť v srdci Európy.
Neskôr nikto nemohol predpokladať ani Hitlerov triumf, ani vznik prvého slovenského štátu v roku 1939, potom nikto neveril v porážku Hitlera, potom sa nečakaným stal zrod socialistického Československa, potom ako blesk z jasného neba uprostred šťastného socializmu s ľudskou tvárou sa objavili vojská niekoľkých armád - a takto sa dá vymenovávať donekonečna...
Či už je to dobre, alebo zle, no ľudia si vždy myslia, že zajtra bude ako včera a dnes, a potom sú vždy prekvapení.
V roku 1991 americký prezident odmietal veriť tomu, že traja stranícki vodcovia bývalého ZSSR, ktorí sa zišli v Bielovežskom národnom parku, nadlho rozbili bratské priateľstvo východných slovanských národov. Prečo to urobili - nad tým si dlho lámali hlavu v zámorí.
Spojené štáty plánovali tento proces na dlhé roky a desaťročia. Uvedomovali si, že zbúrať Sovietsky zväz je nielenže nelogické, ale absurdné, nevýhodné a samovražedné. Neverili, že tí Rusi im darujú víťazstvo len tak. Ale Jeľcin, Kravčuk a Šuškevič sa rozhodli po svojom, mali svoju vlastnú logiku. Zdalo sa im to výhodné, priam nevyhnutné.
A tak celý svet sa musel pozerať do očí dráme rozpadu Sovietskeho zväzu.
Podobné zmeny čakajú aj Európu, nezávisle od toho, či dnes tomu niekto verí, alebo nie.
Program Hnutia je písaný pre všetkých tých, ktorí dokážu pozerať zmenám do očí.

Pravda o hlavných problémoch Slovenska a Slovákov

Historikovi Karamzinovi patrí slávna veta. Na otázku, čo sa deje v Rusku, historik odpovedal: kradne sa.
Najväčší problém Slovenska bol v texte tohto programu už neraz spomenutý: krajina je rozkradnutá a rozkráda sa ďalej.
Kvalita života Slovákov by sa mohla zvýšiť prakticky hneď, ak by sa zastavilo rozkrádanie alebo sa aspoň znížilo.
Treba akurát menej kradnúť - a otázka, odkiaľ vziať peniaze na všetko, čo treba, sa začne riešiť okamžite. Len ako to dosiahnuť, ak sa nekradne menej, ale viac, kradne sa centralizovane, bezpečne a odlamujú sa stále väčšie kúsky.
Kolonizované Slovensko je rozkrádané rôznymi silami z rôznych strán - zjednodušene povieme Amerikou, Európou a domácimi oligarchami, ale zmena rozloženia síl v Európe a vo svete vytvára možnosti odporovať tomuto procesu.
Dejiny nedávajú Slovákom, rovnako ako nikomu inému v podobnej situácii, veľmi na výber.
Alebo odpor proti rozkrádaniu krajiny vznikne a bude úspešný, alebo sa krajina a národ rozpustí v iných krajinách a národoch.
Z najhlavnejšieho problému - pre jasnosť ho nazveme ešte neraz: rozkrádania krajiny, ktoré sa vďaka úspešnému vymývaniu mozgov podarilo naservírovať Slovákom ako dobro, šťastie, priam dobročinnosť zo strany zlodejov -, vyplývajú aj mnohé iné problémy. Aj tie treba pravdivo pomenovať.
Súčasným celospoločenským problémom sa stalo prehlbujúce sa schudobnenie masy Slovákov, pre ktorých sú príčiny schudobnenia nepochopiteľné, ale jeho dôsledky menia ich život na čoraz ťažší, občas neznesiteľný. Prirodzene, slovenská chudoba je bohatšia než ukrajinská alebo pakistanská a chudobnejšia než rakúska alebo francúzska, ale pre väčšinu ľudí je to konkrétne a stále schudobnenie zdrojov existencie. A to, že chudobní v Indii sa majú ešte horšie, pre Slovákov nie je žiadnou útechou.
Veľkým problémom Slovenska je masová emigrácia Slovákov. Reálne čísla dnes nikto nepozná, ale je očividné, že veľká časť slovenského práceschopného obyvateľstva opustila krajinu a hľadá si obživu za jej hranicami. Hľadá a zatiaľ si ju nachádza, hoci väčšinou ide o ťažkú prácu za nespravodlivých, často ponižujúcich podmienok.
Zdôraznime podstatu - kvalitná a lacná slovenská pracovná sila živí ani nie tak Slovákov, ako kolonizátorov. No v súvislosti s veľkými zmenami v Európe možností emigrovať do bohatých krajín, načas alebo navždy, bude čoraz viac ubúdať. Slovenský štát sa vôbec týmto problémom nezaoberá - bude však musieť, už len preto, že časť slovenskej diaspóry sa začína vracať.
Ako neriešiteľný v rámci existujúceho systému moci a ekonomiky vyzerá rómsky problém, ktorý je nerozlučne spojený s vymieraním Slovákov ako národa. Rómovia sa veľmi rýchlo rozmnožujú, kým Slováci postupne vymierajú, pritom prudko sa množiace rómske obyvateľstvo stojí prakticky mimo rámca procesu výroby, zato sa vo veľkej miere zúčastňuje v procese spotreby.
Rozmýšľať o koreňoch a príčinách tohto javu je dnes neskoro, o to viac, že jeho korene sú očividné. Rómovia v dôsledku nástupu tzv. liberálnej ekonomiky a tzv. sociálneho štátu získali celý súbor občianskych práv, ale nikto od nich nevyžaduje plnenie občianskych povinností. Ocitli sa v postavení, hoci to znie zvláštne, privilegovanej menšiny. V takomto výhodnom postavení Rómovia ešte nikdy neboli za celú svoju históriu.
Na Slovensku si už mnohí potichu šuškajú o tom, že podľa úkladného plánu Rómovia musia demograficky Slovákov poraziť. Teda Slováci na Slovensku vymrú, a Rómovia zostanú.
Či už takýto plán existuje, alebo nie, no tendencia k zámene starnúceho pôvodného obyvateľstva Európy, odmietajúceho rodiť potomstvo, ako aj vytlačovanie týchto obyvateľov búrlivo sa množiacimi prisťahovalcami, je čistá pravda.
Rozdiel je akurát v tom, že na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku Rómovia nie sú prisťahovalci, ale menšina, ktorá sa zrazu ocitla v privilegovanom postavení.
Zásadným problémom Slovenska je plánovitá a úspešná likvidácia slovenskej výroby. Tento proces sa zatiaľ ešte dá zvrátiť. Slováci ešte stále môžu začať vyrábať slovenské výrobky a poskytovať služby, ak sa rozkrádanie krajiny zastaví.
Problém nezamestnanosti je najočividnejší a najvýraznejší výsledok problémov uvedených vyššie. Práca nie je, pretože sa likviduje výroba, krajina sa rozkráda, čoraz väčšia časť daní ide na udržiavanie privilegovanej rómskej menšiny.
Problém korupcie je tiež odvodený z problémov vyššej úrovne. Ak sa v Bruseli kradne, prečo by sme nekradli aj my? Tým viac, ak sa títo bohatí a silní z Bruselu budú s nami potichu, nenápadne deliť.
Treba povedať pravdu: korupcia miestnej elity je štandardný nástroj kolonizátorov, súčasť programu pohltenia kolónií, a takto to bolo od nepamäti.
Na Slovensku sa veľa ľudí sporí o tom, ktorí politici boli viac či menej skorumpovaní, ale z hľadiska výsledku rozdiel v úrovni korupcie rôznych politikov a politických strán je marginálny.
Slovenská elita privatizácie obsluhovala a obsluhuje záujmy kolonizátorov, také sú pravidlá hry.
Otázku korupcie elity treba postaviť inak - tým, že sa Slovensko ocitlo medzi porazenými, objektívne nemohlo neodovzdať kolonizátorom to, čo požadovali. Boli takí Slováci, ktorí sa vrhli spolupracovať a pomáhať cudzím, no boli aj takí, ktorí to neurobili. Boli dokonca aj takí, ktorí pochopili podstatu veci a odmietli sa zúčastniť - boli to jedinci, ale boli.
Nakoniec Slovensko prežíva spoločný pre všetky porazené a kolonizované krajiny súbor problémov, ktoré sa tu z nejakých dôvodov pokúšajú skúmať izolovane, ako čisto slovenské.
Zlá a stále sa zhoršujúca kvalita potravín, rozpad zdravotníctva, deformácia systému vzdelávania, ktorý ponúka všetkým mladým Slovákom stať sa právnikmi, manažérmi alebo novinármi, hoci všetky tieto miesta sú v v spomínaných oblastiach už dávno obsadené, a nielen na Slovensku. Sú obsadené všade.
Ten najťažší, možno nezvratný dôsledok vyššie vymenovaných problémov je duchovný a morálny úpadok mládeže.
Na Slovensku sa vychováva už druhá generácia "konzumentov sna o bohatstve spomedzi chudobných". Slovenským deťom a dospievajúcej mládeži sa kultúra konzumu a rozpadu, tá istá, ktorá ničí starú Európu, úspešne predkladá ako pravda najvyššej inštancie.
Slovenskej mládeži bol prakticky vsugerovaný nedosiahnuteľný falošný ideál bohatého egocentrického konzumenta, individualistu, ktorý sa naháňa za pôžitkami. Ideál, adekvátny pre deti desiatich miliónov amerických milionárov, ale vražedný z hľadiska budúcnosti slovenského národa.