Ježíš padá potřetí:
"Jsem jako beránek vedený na porážku", čteme ve třiapadesáté kapitole proroka Izaiáše. Na jiném místě v jednadvacátém žalmu čteme: "Já jsem už jen červ a ne človek, pro posmech lidu, davu k pohŕdání." Toto Izaiášovo a žalmistovo proroctvo sa stáva v tomto okamžiku drasticky věrohodnou realitou. Na jedné straně Boh, na druhé strane velikost lidské pýchy a lidského hříchu. Ale je zde i něco víc: Vedle zkrvaveného těla Božího Syna, na které se lepí prach, vyrůstá obrovský rozměr lidské důstojnosti. Žalmista se ptá:"Kdo je člověk, že na něho myslíš?" A my si můžeme položit podobnou otázku: "Kdo je člověk, kdo jsem já, že kvůlimně zde můj Bůh téměř umírá jako "červ" a ne člověk, pro posměch lidem, davu k pohrdání.
Legion:
A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu 7 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil! 8 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu! 9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja. 11 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13 A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori. 14 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo. 15 A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa. 16 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach. 17 A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja. 18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním. 19 No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.