Prichádza nová éra privatizácie, v ktorej sa už do súkromných rúk nebudú presúvať podniky, ale nehnuteľnosti.
Čo by ste robili ak by ste sa ocitli po krk v dlhoch, no stále by ste mali k dispozícii rodinné klenoty, ktoré ani nepoužívate? Predali by ste ich, aby ste sa mohli nadýchnuť, alebo by ste trvali na tom, že takéto veci jednoducho na predaj nie sú? Touto otázkou začína článok v The Economist podľa ktorého by sa vyspelé ekonomiky mali zaoberať otázkou ďalšieho kola privatizácie. Štáty sedia na obrovských majetkoch, ako sú firmy, nehnuteľnosti, poľnohospodárska pôda. Ak by len časť tohto bohatstva prešla do súkromných rúk, mohlo by to stačiť na skoncovanie s dlhovou krízou.
Štáty držia v globálnom meradle majetok v hodnote približne 2000 miliárd dolárov. Ďalších viac ako 2000 miliárd je hodnota menšinových podielov. A nie menej ako 35000 miliárd amerických dolárov je hodnota nehnuteľného majetku, teda stavby, lesy či poľnohospodárska pôda. Všetko sa samozrejme predať nedá, palácový komplex Louvre, hlavný chrám antických Atén Parthenon, alebo Yellowstonský národný park by určite boli zaujímavým "artiklom", no podstatná časť trhu s nehnuteľnosťami by sa ponúknuť dala.
Podľa odhadov OECD by sa celosvetovo dali sprivatizovať podniky, stavby a pozemky v hodnote okolo 9000 miliárd dolárov, čo predstavuje asi 20 percent celkového dlhu. Privatizáciou by sa ku kormidlu dostal súkromný sektor, čo by znamenalo zvýšenie efektívnosti hospodárstva, naštartovanie investícií, vytvorenie nových pracovných príležitostí. Okrem toho by klesla zadlženosť a zlepšili by sa úverové podmienky.
Čo by ste robili ak by ste sa ocitli po krk v dlhoch, no stále by ste mali k dispozícii rodinné klenoty, ktoré ani nepoužívate? Predali by ste ich, aby ste sa mohli nadýchnuť, alebo by ste trvali na tom, že takéto veci jednoducho na predaj nie sú? Touto otázkou začína článok v The Economist podľa ktorého by sa vyspelé ekonomiky mali zaoberať otázkou ďalšieho kola privatizácie. Štáty sedia na obrovských majetkoch, ako sú firmy, nehnuteľnosti, poľnohospodárska pôda. Ak by len časť tohto bohatstva prešla do súkromných rúk, mohlo by to stačiť na skoncovanie s dlhovou krízou.
Štáty držia v globálnom meradle majetok v hodnote približne 2000 miliárd dolárov. Ďalších viac ako 2000 miliárd je hodnota menšinových podielov. A nie menej ako 35000 miliárd amerických dolárov je hodnota nehnuteľného majetku, teda stavby, lesy či poľnohospodárska pôda. Všetko sa samozrejme predať nedá, palácový komplex Louvre, hlavný chrám antických Atén Parthenon, alebo Yellowstonský národný park by určite boli zaujímavým "artiklom", no podstatná časť trhu s nehnuteľnosťami by sa ponúknuť dala.
Podľa odhadov OECD by sa celosvetovo dali sprivatizovať podniky, stavby a pozemky v hodnote okolo 9000 miliárd dolárov, čo predstavuje asi 20 percent celkového dlhu. Privatizáciou by sa ku kormidlu dostal súkromný sektor, čo by znamenalo zvýšenie efektívnosti hospodárstva, naštartovanie investícií, vytvorenie nových pracovných príležitostí. Okrem toho by klesla zadlženosť a zlepšili by sa úverové podmienky.
