Od ukončenia školy a zaradenia sa do aktívneho pracovného života som sa začal akosi nadmieru stretávať s ľuďmi okolo seba, ktorí neboli vzorom spoločnosti. Myslím tým podvodníkov a špekulantov. Buď sa to dotýkalo priamo mňa, alebo ľudí v mojom okolí. Nespravodlivosť vnímam ako niečo, čo by v spoločnosti nemalo existovať. Takisto proti mne stojí systém a neraz doplácam na chyby úradov. Vyvrcholilo to spomínaným spisom, ktorý bol posledná kvapka v pohári trpezlivosti.
A tak som sa cez Facebook pripojil ku skupine ľudí, ktorí po prepuknutí kauzy navrhovali niečo vymyslieť. Videli sme v tom akúsi nádej na zmenu, možnosť otvoriť ľuďom oči, ale hlavne zastaviť besnenie zločincov. Ľubka Lehotská, Lucia Gallová, Peter Klinec, Štefan Miščík, Miro Hrivík … Bolo to absolútne spontánne, čisté. Možno práve preto odsúdené na zánik už v zárodku. Skúsenosti s organizáciou niečoho podobného sme nemali a vieme predsa, že tajné služby a štátne silové zložky sú schopné rozbiť akýkoľvek pokus o väčší odpor max. do 48 hodín. Akýmsi nešťastným omylom sa podarilo pozvať Petra Pčolinského, netušili sme však na začiatku o prepojení jeho rodiny na vysokú politiku, čo sa ukázalo neskôr, dnes je dokonca členom strany NOVA, akokoľvek mohol pôsobiť nevinne a morálne, bohužiaľ pre ďalší vývoj protestov to zrejme bolo osudným. Aj z hviezdy menom Nicholson sa nakoniec vykľul prisluhovač D. Lipšica.
Rovnako ako začlenenie Petra Weisenbachera, Aleny Krempaskej a pod., to už bol chaos v plnom prúde. Od samého začiatku sme bojovali s kapacitami a zároveň nedôverou k ľuďom, pretože sa začali na nás "lepiť"ľudia, ktorí mali úlohu dostať to pod kontrolu, zvrátiť vývoj a rozbiť hnutie. Aj vymýšľaním rôznych, každú chvíľu sa meniacich požiadaviek, a tak to vyzeralo, že nevieme čo chceme. Po niekoľkotýždňovom maratóne, pri extrémnom nedostatku spánku a ďalších faktoroch, aj vyššie spomenutých, upadala akcieschopnosť a chuť ľudí čoraz nižšie až k úplnému útlmu a už nebol dôvod vyvíjať v tomto smere ďalšiu aktivitu. Rozbehli sa však ďalšie akcie rôznych iných skupín, až po protesty prebiehajúce v týchto momentoch, dovolím si však tvrdiť, že nemajú rovnaký charakter, aj keď poukazujú na podobné až zhodné skutočnosti. Spočiatku som si myslel, že sme dosiahli aspoň to, že existuje elementárny strach politikov. Ďalšie udalosti po voľbách však ukazujú presný opak. Samotná kauza ako i mnohé ďalšie, sú skutočne len vrcholom ľadovca, väčšina ľudí v skutočnosti vôbec netuší, čo sa deje a kto hýbe nitkami svetových dejín a udalostí, ktorých sme len malou súčasťou. Snáď sa svet jedného dňa prebudí a nebude neskoro. Zároveň nikto nechce násilie, ale súčasnosť a dnes dostupné dôkazy a svedectvá nám ukazujú, že "nežná 89" bola podľa predstáv jej architektov. A že zmena nebude ľahká, dokazuje fakt, že napriek miliónom zúfalých a chudobných ľudí v uliciach po celom svete tá zmena nie a nie prísť. Žeby to bolo tým, že klamstvo, faloš a bezcharakternosť už nemá v spoločnosti miesto ?
Napriek všetkému som nerezignoval úplne, veľa som sa naučil, spoznal veľa nových a skvelých ľudí, uvedomil si a prehodnotil určité súvislosti a zákonitosti a budem tomu prispôsobovať ďalšie kroky. Ako v rodinnom, tak aj spoločenskom živote. Z času na čas napíšem blog, a čo je hlavné, neprestanem komunikovať s ľuďmi a ukazovať im aj iné možnosti, ako ich učí systém.
Autor: Martin Perduk
A tak som sa cez Facebook pripojil ku skupine ľudí, ktorí po prepuknutí kauzy navrhovali niečo vymyslieť. Videli sme v tom akúsi nádej na zmenu, možnosť otvoriť ľuďom oči, ale hlavne zastaviť besnenie zločincov. Ľubka Lehotská, Lucia Gallová, Peter Klinec, Štefan Miščík, Miro Hrivík … Bolo to absolútne spontánne, čisté. Možno práve preto odsúdené na zánik už v zárodku. Skúsenosti s organizáciou niečoho podobného sme nemali a vieme predsa, že tajné služby a štátne silové zložky sú schopné rozbiť akýkoľvek pokus o väčší odpor max. do 48 hodín. Akýmsi nešťastným omylom sa podarilo pozvať Petra Pčolinského, netušili sme však na začiatku o prepojení jeho rodiny na vysokú politiku, čo sa ukázalo neskôr, dnes je dokonca členom strany NOVA, akokoľvek mohol pôsobiť nevinne a morálne, bohužiaľ pre ďalší vývoj protestov to zrejme bolo osudným. Aj z hviezdy menom Nicholson sa nakoniec vykľul prisluhovač D. Lipšica.
Rovnako ako začlenenie Petra Weisenbachera, Aleny Krempaskej a pod., to už bol chaos v plnom prúde. Od samého začiatku sme bojovali s kapacitami a zároveň nedôverou k ľuďom, pretože sa začali na nás "lepiť"ľudia, ktorí mali úlohu dostať to pod kontrolu, zvrátiť vývoj a rozbiť hnutie. Aj vymýšľaním rôznych, každú chvíľu sa meniacich požiadaviek, a tak to vyzeralo, že nevieme čo chceme. Po niekoľkotýždňovom maratóne, pri extrémnom nedostatku spánku a ďalších faktoroch, aj vyššie spomenutých, upadala akcieschopnosť a chuť ľudí čoraz nižšie až k úplnému útlmu a už nebol dôvod vyvíjať v tomto smere ďalšiu aktivitu. Rozbehli sa však ďalšie akcie rôznych iných skupín, až po protesty prebiehajúce v týchto momentoch, dovolím si však tvrdiť, že nemajú rovnaký charakter, aj keď poukazujú na podobné až zhodné skutočnosti. Spočiatku som si myslel, že sme dosiahli aspoň to, že existuje elementárny strach politikov. Ďalšie udalosti po voľbách však ukazujú presný opak. Samotná kauza ako i mnohé ďalšie, sú skutočne len vrcholom ľadovca, väčšina ľudí v skutočnosti vôbec netuší, čo sa deje a kto hýbe nitkami svetových dejín a udalostí, ktorých sme len malou súčasťou. Snáď sa svet jedného dňa prebudí a nebude neskoro. Zároveň nikto nechce násilie, ale súčasnosť a dnes dostupné dôkazy a svedectvá nám ukazujú, že "nežná 89" bola podľa predstáv jej architektov. A že zmena nebude ľahká, dokazuje fakt, že napriek miliónom zúfalých a chudobných ľudí v uliciach po celom svete tá zmena nie a nie prísť. Žeby to bolo tým, že klamstvo, faloš a bezcharakternosť už nemá v spoločnosti miesto ?
Napriek všetkému som nerezignoval úplne, veľa som sa naučil, spoznal veľa nových a skvelých ľudí, uvedomil si a prehodnotil určité súvislosti a zákonitosti a budem tomu prispôsobovať ďalšie kroky. Ako v rodinnom, tak aj spoločenskom živote. Z času na čas napíšem blog, a čo je hlavné, neprestanem komunikovať s ľuďmi a ukazovať im aj iné možnosti, ako ich učí systém.
Autor: Martin Perduk