Do štátnych orgánov chcú údajne vniknúť cudzie tajné služby

BRATISLAVA 13. decembra (WEBNOVINY) - Do slovenských orgánov majú snahu preniknúť cudzie spravodajské služby. Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Martina Fedora o tom v piatok hovoril v Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2012 jej šéf Ján Valko na neverejnom zasadnutí NR SR.

"Osobne ma zaujal najviac bod, ktorý hovorí o prieniku cudzích spravodajských služieb do slovenských orgánov, ale aj korupčné praktiky pri štátnych zákazkách," povedal Fedor v piatok pre agentúru SITA s tým, že SIS má dokázať odhaľovať a monitorovať aktivity cudzích spravodajských služieb na našom území.

Táto pasáž ho preto zaujala. Podľa neho v piatok išlo o štandardnú správu, ktorá hodnotila pôsobnosť SIS v činnostiach, ktoré jej zákon ukladá.

Fedor tvrdí, že nie je žiaden problém, aby sa takýto typ správy SIS uverejňoval na internete. "Som za to, aby v nejakej forme správa zverejňovaná bola, aby verejnosť mala predstavu, čo SIS robí za peniaze, ktoré má z rozpočtu," uviedol.

Podľa šéfa parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS Pavla Abrhana (KDH) je prísľub, že časti správy budú zverejnené na internetovej stránke SIS. "Celá správa bola veľmi zaujímavá," povedal pre agentúru SITA

"Keby bola správa konkrétnejšia, ohrozovalo by to jej spravodajský potenciál, pretože takzvané záujmové osoby vrátane cudzích spravodajských služieb by vedeli, na čo sa SIS koncentruje a aké nástroje spravodajskej činnosti používa," povedal Cibula. Zdôraznil, že správa ani v náznakoch nemôže uvádzať fakty, ktoré by nepriamo odkrývali napríklad agentúrne siete alebo spôsob, akým tajná služba preniká do záujmového prostredia. "Samotná prezentácia správy SIS reflektuje aj kvalitu jej intelektuálneho potenciálu a odbornú zdatnosť, o čom sa možno presvedčiť porovnávaním s podobnými dokumentmi zahraničných spravodajských služieb, ktoré sú prístupné na internete," zhodnotil Cibula. Tvrdí, že úroveň informovania verejnosti o činnosti spravodajských služieb na Slovensku je v súčasnosti približne rovnaká ako v krajinách Európskej únie a NATO. Rozdiel je iba v tom, že niektoré sú konkrétnejšie pri predpovediach vývoja potenciálnych bezpečnostných rizík či ohrození.

Na margo vyhlásení niektorých poslancov Cibula uviedol, že v zavedených demokraciách sa nestáva, aby správy spravodajských služieb boli predmetom parlamentnej debaty. Zastáva názor, že je na škodu spoločnosti, že poslanci Národnej rady SR neuzákonili povinnosť pre členov parlamentných výborov na kontrolu činnosti spravodajských služieb podrobiť sa režimu bezpečnostnej previerky. "Napríklad v USA alebo v iných štátoch majú poslanci s bezpečnostnou previerkou oprávnenie hlbšie nazrieť do spravodajskej kuchyne a účinnejšie kontrolovať spravodajské služby," vysvetlil Cibula. Podľa neho však Slovensko v tomto nie je v rámci postkomunistických krajín výnimkou.

Na základe rozhodnutia riaditeľa SIS Jána Valka zverejnila spravodajská služba správu o svojej činnosti aj vlani, vtedy za rok 2011. Bolo to po prvý raz od roku 2005. Správa o činnosti SIS v roku 2012 sa vo vyše 8000-slovnom dokumente zaoberá plnením úloh strategického zamerania v bezpečnostnej, ekonomickej a zahraničnej oblasti a personálnym či materiálno-technickým zabezpečením. Pre verejnosť je prístupná na webovom sídle spravodajskej služby.

Ministerstvo vnútra SR uzatvorilo generálnu zmluvu s desiatimi firmami, ktoré budú najbližších päť rokov súťažiť o zákazky na rôzne technické zariadenia. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo vyhodnocovanie ponúk, pričom hlavnými kritériami boli cena a lehota dodania. TASR to potvrdili na Tlačovom odbore Kancelárie ministra vnútra. Zmluva je zverejnená aj v Centrálnom registri zmlúv.

Na tender, ktorý sa týka obstarávania širokého spektra elektronických tovarov pre ministerstvo vnútra, ale aj iné štátne inštitúcie, upozorňovali v máji poslanci Národnej rady SR Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý. Rezort totiž nezverejnil objem tovarov, ktorý chce obstarať, ani predpokladanú hodnotu zákazky, čo považovali za protizákonné. Žitňanská vtedy tvrdila, že ministerstvo obchádza európsku smernicu a vytvára priestor na manipuláciu nákupov.