Vie niekto, kedy sme to ukončili mierovou zmluvou? Niečo sa mi marí, že to bolo až po prevrate, ale nič relevantné som nenašiel.
Dnes:
12.decembra 1941 vyhlásil Slovenský štát vojnu USA: 14. júna 1944 proti bombardérom USAAF, ktoré útočili na Apollku, vzlietlo osem stíhačiek 13. slovenskej letky. A jeden americký stroj vtedy aj zostrelili.
Dňa 26. júna 1944 krátko po ôsmej hodine oznamovalo hlásenie nemeckého vysielača Donausender prílet silného bombardovacieho zväzu z juhu, ktorý tvorilo 654 ťažkých štvormotorových bombardérov typu B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress. Ich stíhací doprovod tvorilo 217 stíhačiek P-51 Mustang, P-38 Lighting a P-47 Thunderbolt. Časť útočného amerického bombardovacieho zväzu zaútočila na závody Manfred-Weiss v maďarskom Gyori. Nad Novými Zámkami bojové lietadlá 15. USAAF zmenili smer letu na západ a zamierili k Bratislave. Ich úlohou bolo zbombardovať rafinérie dislokované v blízkosti v blízkosti Viedne. Nemecká protivzdušná obrana vyslala proti Američanom 203 stíhačov, z ktorých 186 sa dostalo do priameho bojového stretu s nepriateľom.
Štefan JamborPo vyhodnotení vzdušnej situácie a zistení, že nepriateľské bombardovacie zväzy smerujú do vzdušného priestoru Bratislavy, ktoré vykonal por. let. Ľudovít Šimon, nariadil skupine ôsmich stíhacích lietadiel letky 13 okamžitý štart. O 08.40 hod. vzlietla z letiskovej plochy do vzduchu skupina ôsmich stíhacích lietadiel Bf 109G-6 pohotovostnej letky vzdušných zbraní. Ich bojovou úlohou bolo hliadkovať a vyčkávať v priestore Bratislavy vo výške 7000 m, kde sa mali spojiť s 13 nemeckými stíhačmi na Bf 109, ktorí tam operovali spolu so 40 pilotmi na Bf 110. No keď sa stíhači pohotovostnej letky dostali do určeného priestoru, nemecké lietadlá sa tam nenachádzali. Pátraním po oblohe zistili, že naopak nepriateľské lietadlá krúžia nad Bratislavou v letovej hladine o 1000 m vyššej, akú mali slovenskí stíhači. Zreteľne videli, ako od Balatonu Považím na sever letela jedna skupina amerických lietadiel a druhá skupina sa vzďaľovala od Bratislavy k Malackám. Formácia slovenských Gustavov bola rozptýlená po oblohe. Vpredu ako veliteľ skupiny letel npor. let. Juraj Puškár na svojom Bf 109G-6 s trupovým označením "biela 3". Jeho číslom bol rtk. Š. Ocvirk. Veliteľ druhej dvojice bol zvk. J. Štauder a s ním vo dvojici letel rtk. Š. Jambor. Veliteľom tretej dvojice bol rtk. G. Lang a vedno s ním vo dvojici letel rtk. K. Geletko. Skupinu uzatvárala štvrtá dvojica, ktorej vedúcim sa stal na poslednú chvíľu namiesto zvk. J. Režňáka jeho kolega a priateľ zvk. P. Zeleňák. Spolu s ním letel rtk. R. Božík. Po vystúpaní nad bombardovací zväz do výšky 9500 m nariadil J. Puškár, aby skupina utvorila útočnú bojovú zostavu. No skôr, ako sa jednotlivé dvojice stačili sformovať do útočnej formácie, nariadil J. Puškár osobitným rozkazom svojmu číslu rtk. Š. Ocvirkovi zhodiť palivovú nádrž na letiaci nepriateľský bombardovací zväz, na konci ktorého leteli v boxe tri lietadlá, a spoločne na ne zaútočiť. Lenže ešte predtým zaútočili na Ocvirka z prevýšenia nepriateľský stíhači na P-51 Mustang. Svojho veliteľa Ocvirk stratil z dohľadu a jeho Gustav dostal deväť guľometných zásahov do ľavej polovice krídla, po ktorých sa lietadlo dostalo do vývrtky. Š. Ocvirk vybral pád vo výške 6000 m, ale pre poškodené lietadlo opustil vzdušný boj a núdzovo pristál na letisku v Piešťanoch. J. Puškár sa vrhol na plný plyn na nižšie letiacu skupinu Liberátorov. Zo svojich mauserov vypálil dlhú kanónovú dávku do jedného z bombardérov a opätovne začal stúpať. Tento manéver sa mu stal osudným, pretože vedúci napadnutého boxu bombardérov zavolal na pomoc sprievodných stíhačov. V leteckom súboji presila amerických stíhačov J. Puškára zostrelila. Horiace lietadlo aj s pilotom spadlo o 09.45 h na polia P. Vyskoča a A. Moderdovského, asi 1,5 km od obce Horné Lovčice, kde po náraze na zem biela 3 explodovala. Npor. let. J. Puškár zahynul.
Letecká dráma ďalej pokračovala. Rtk. J. Štauder spozoroval, že z ľavej strany z prevýšenia sa na jeho dvojicu rúti skupina desiatich amerických stíhačov. Upozorňoval na to svoje číslo, rtk. Š. Jambora, ale už počas rádiokorešpondencie s číslom bol Štauderov Bf 109G-6 zasiahnutý do chladiča a vrtule. Asi kilometer od prenasledovaného Štaudera letela trojčlenná formácia nemeckých stíhačov na Bf 109. Hoci nemecký piloti videli, že slovenský "kamarát" je v núdzi, ostro atakovaný americkými stíhačmi, v boji mu nepomohli a z nebezpečného priestoru odleteli. J. Štauder pri núdzovom lete o "život", keďže ho naďalej prenasledovali americký stíhači, odhodil prídavnú palivovú nádrž, aby získal väčšiu rýchlosť. V krátkom okamihu však Daimler-Benz 605 Štauderovho Messera celkom vysadil a rtk. j. Štauder sadol so svojím lietadlom na pole asi 100 m severne od Mohyly gen. M. R. Štefánika v Ivánke pri Dunaji. Štauderovo číslo, rtk. Š. Jambora, taktiež "atakovala" veľká presila amerických stíhačov, ktorá jeho stroj prevŕtala guľometnými strelami a lietadlo okamžite začalo horieť. Š. Jambor hľadal spásu na padáku a jeho osud je dodnes zahalený tajomstvom. Podľa tvrdení Jamborovho brata pristál na padáku v priestore medzi obcami Hubice a Štvrtok na Ostrove so strelnou ranou v čele. Rtk. K. Geletko (neskôr pplk. československého letectva) tvrdil, že Jamborovi sa roztrhol padák a zahynul v dôsledku pádu na zem.
Gustav LangRtk. G. Lang zaútočil so svojím číslom rtk. K. Geletkom na osamelo letiaci americký štvormotorový bombardér typu B-24 Liberátor Lt. Lincolna E. Artza zo zostavy 459. bombardovacej perute 15. USAAF, ktorý sa odlúčil od svojej formácie po úspešnom odhodení bômb na rafinériu vzdialenú asi 25 míľ od Viedne. Po útoku rtk. G. Langa odletela z Artzovho stroja časť konštrukcie a začal sa z neho valiť hustý dym. Vo chvíli, keď sa slovenský stíhač hodlal odpútať od zasiahnutého bombardéra, prileteli sprievodní americký stíhači a smrteľne ho zasiahli do hlavy. Jeho lietadlo padlo pri obci Miloslav na Ostrove a rtk. G. Lang zahynul. Jeho čislo, rtk. K. Geletko, uniklo dvojici amerických sprievodných stíhačov a ako jediný pristál s nepoškodeným lietadlom na letisku v Piešťanoch.
Po prílete do určeného priestoru nad Bratislavou vo výške 7000 m rtk. R. Božík spozoroval, že jeho vedúci roja zvk. P. Zeleňák má technické problémy. Motor jeho Messera nemal dostatočný ťah, výkon kolísal. Keďže spojenie medzi P. Zeleňákom a vedúcim skupiny J. Puškárom bolo prerušené, P. Zeleňák sa na ostatných letcov letky informoval u svojho čísla rtk. R. Božíka. Pre uvedené technické problémy prevzal R. Božík vedenie 4. dvojice a naďalej stúpal na svojom stroji nahor. P. Zeleňák ho nasledoval v stometrovom odstupe. No v jednom okamihu stratil R. Božík vizuálny kontakt s P. Zeleňákom a ten sa nehlásil ani na jeho opakované výzvy. Keď sa R. Božík dostal do výšky 9500 m, pod letiaci zväz amerických sprievodných Mustangov, aby sa vyhol prípadnému bojovému stretu s nepriateľskou presilou, stočil svoje lietadlo vpravo a odhodil prídavnú palivovú nádrž. Potom spozoroval bombardovací zväz lietadiel smerujúcich od Bratislavy k Malackám. Na jeho konci zazrel osamote letiaci Boeing B-17 Flying Fortress. Na tohto "samotára" trikrát zaútočil. Po jeho útokoch sa z dvoch ľavých motorov lietajúcej pevnosti začal valiť hustý dym. No i napadnutý americký bombardér sa bránil. Strelci z lietajúcej pevnosti zasiahli pravú polovicu krídla Božíkovho lietadla tromi zápalnými strelami. Pri treťom útoku R. Božík vystrieľal všetky náboje a z útočiaceho sa okamžite stal prenasledovaný, lebo dvanásť amerických stíhačov ho začalo prenasledovať. R. Božík sa zachránil strmhlavým letom, pri ktorom ho už Američania neprenaslodovali. S poškodeným lietadlom zamieril na domovské letisko. Pri Leopoldove zavolal riadiaceho letov na letisku v Piešťanoch so žiadosťou o povolenie pristáť. Riadiaci ho informoval, že vo vzdušnom priestore letiska číha skupina amerických stíhačov, ktorá stíhala a nakoniec i dostihla zvk. P. Zeleňáka. Rtk. R. Božík preto stočil Messera nad Moravu a kopírujúc terén čakal na povolenie pristáť. Na letisku v Piešťanoch pristál o 09.50 h. Zvk. P. Zeleňák stratil svoje číslo pri sledovaní prístrojov v kabíne lietadla. Nikým neatakovaný sa dostal až do blízkosti Liberátora poručíka Artza, ktorého bombardér smrteľne zasiahol rtk. G. Lang. Liberátor horel a z otvorenej bombovej šachty vyskakovala posádka lietadla. Pri pozorovaní horiaceho Liberátora napadli zvk. P. Zeleňáka americké P-38 Lightningy. Slovenský stíhač sa v maximálne rýchlosti pokúšal striasť svojich prenasledovateľov. Na plný plyn im unikal smerom k materskému letisku. Tam, priamo nad letiskom, zasiahla ho jediná strela z guľometu Colt Browning kalibru 12,7 mm, ktorá si našla cestu do kabíny a jej črepiny zranili zvk. P. Zeleňáka na hlave a rukách. V plnej rýchlosti dosadol tvrdo na brucho do poľa pri obci Horná Streda. Pri tomto núdzovom manévri si ťažko poranil chrbticu. Amerického letca Lincolna E. Artza, ktorý opustil svoj horiaci Liberátor na padáku ako posledný, zadržala slovenská hliadka finančnej stráže.
Juraj PuškárLetka 13 - pohotovostná letka slovenských vzdušných zbraní prestala po tomto boji fakticky existovať. V neľútostných leteckých súbojoch 26. júna 1944 zahynuli v boji s presilou amerických stíhačov: zástupca veliteľa letky 13 - 1. dôstojník letky 13 npor. let. J. Puškár, rtk. G. Lang a rtk. Š. Jambor. Ťažko ranený bol zvk. P. Zeleňák. Slovenskí stíhači vo vopred prehratom boji s desivou presilou amerických stíhačov 26. júna 1944 síce dokázali, že nie sú "zbabelci" ako ich neprávom nazvali príslušníci Nemeckej leteckej misie na Slovensku (DLM), ale za svoju odvahu postaviť sa na odpor ťažko zaplatili stratou životov, ako aj cennej leteckej techniky. Letka 13 nenávratne stratila tri lietadlá Bf 109G-6 a ďalšie štyri boli vážne poškodené.
Štefan JamborPo vyhodnotení vzdušnej situácie a zistení, že nepriateľské bombardovacie zväzy smerujú do vzdušného priestoru Bratislavy, ktoré vykonal por. let. Ľudovít Šimon, nariadil skupine ôsmich stíhacích lietadiel letky 13 okamžitý štart. O 08.40 hod. vzlietla z letiskovej plochy do vzduchu skupina ôsmich stíhacích lietadiel Bf 109G-6 pohotovostnej letky vzdušných zbraní. Ich bojovou úlohou bolo hliadkovať a vyčkávať v priestore Bratislavy vo výške 7000 m, kde sa mali spojiť s 13 nemeckými stíhačmi na Bf 109, ktorí tam operovali spolu so 40 pilotmi na Bf 110. No keď sa stíhači pohotovostnej letky dostali do určeného priestoru, nemecké lietadlá sa tam nenachádzali. Pátraním po oblohe zistili, že naopak nepriateľské lietadlá krúžia nad Bratislavou v letovej hladine o 1000 m vyššej, akú mali slovenskí stíhači. Zreteľne videli, ako od Balatonu Považím na sever letela jedna skupina amerických lietadiel a druhá skupina sa vzďaľovala od Bratislavy k Malackám. Formácia slovenských Gustavov bola rozptýlená po oblohe. Vpredu ako veliteľ skupiny letel npor. let. Juraj Puškár na svojom Bf 109G-6 s trupovým označením "biela 3". Jeho číslom bol rtk. Š. Ocvirk. Veliteľ druhej dvojice bol zvk. J. Štauder a s ním vo dvojici letel rtk. Š. Jambor. Veliteľom tretej dvojice bol rtk. G. Lang a vedno s ním vo dvojici letel rtk. K. Geletko. Skupinu uzatvárala štvrtá dvojica, ktorej vedúcim sa stal na poslednú chvíľu namiesto zvk. J. Režňáka jeho kolega a priateľ zvk. P. Zeleňák. Spolu s ním letel rtk. R. Božík. Po vystúpaní nad bombardovací zväz do výšky 9500 m nariadil J. Puškár, aby skupina utvorila útočnú bojovú zostavu. No skôr, ako sa jednotlivé dvojice stačili sformovať do útočnej formácie, nariadil J. Puškár osobitným rozkazom svojmu číslu rtk. Š. Ocvirkovi zhodiť palivovú nádrž na letiaci nepriateľský bombardovací zväz, na konci ktorého leteli v boxe tri lietadlá, a spoločne na ne zaútočiť. Lenže ešte predtým zaútočili na Ocvirka z prevýšenia nepriateľský stíhači na P-51 Mustang. Svojho veliteľa Ocvirk stratil z dohľadu a jeho Gustav dostal deväť guľometných zásahov do ľavej polovice krídla, po ktorých sa lietadlo dostalo do vývrtky. Š. Ocvirk vybral pád vo výške 6000 m, ale pre poškodené lietadlo opustil vzdušný boj a núdzovo pristál na letisku v Piešťanoch. J. Puškár sa vrhol na plný plyn na nižšie letiacu skupinu Liberátorov. Zo svojich mauserov vypálil dlhú kanónovú dávku do jedného z bombardérov a opätovne začal stúpať. Tento manéver sa mu stal osudným, pretože vedúci napadnutého boxu bombardérov zavolal na pomoc sprievodných stíhačov. V leteckom súboji presila amerických stíhačov J. Puškára zostrelila. Horiace lietadlo aj s pilotom spadlo o 09.45 h na polia P. Vyskoča a A. Moderdovského, asi 1,5 km od obce Horné Lovčice, kde po náraze na zem biela 3 explodovala. Npor. let. J. Puškár zahynul.
Letecká dráma ďalej pokračovala. Rtk. J. Štauder spozoroval, že z ľavej strany z prevýšenia sa na jeho dvojicu rúti skupina desiatich amerických stíhačov. Upozorňoval na to svoje číslo, rtk. Š. Jambora, ale už počas rádiokorešpondencie s číslom bol Štauderov Bf 109G-6 zasiahnutý do chladiča a vrtule. Asi kilometer od prenasledovaného Štaudera letela trojčlenná formácia nemeckých stíhačov na Bf 109. Hoci nemecký piloti videli, že slovenský "kamarát" je v núdzi, ostro atakovaný americkými stíhačmi, v boji mu nepomohli a z nebezpečného priestoru odleteli. J. Štauder pri núdzovom lete o "život", keďže ho naďalej prenasledovali americký stíhači, odhodil prídavnú palivovú nádrž, aby získal väčšiu rýchlosť. V krátkom okamihu však Daimler-Benz 605 Štauderovho Messera celkom vysadil a rtk. j. Štauder sadol so svojím lietadlom na pole asi 100 m severne od Mohyly gen. M. R. Štefánika v Ivánke pri Dunaji. Štauderovo číslo, rtk. Š. Jambora, taktiež "atakovala" veľká presila amerických stíhačov, ktorá jeho stroj prevŕtala guľometnými strelami a lietadlo okamžite začalo horieť. Š. Jambor hľadal spásu na padáku a jeho osud je dodnes zahalený tajomstvom. Podľa tvrdení Jamborovho brata pristál na padáku v priestore medzi obcami Hubice a Štvrtok na Ostrove so strelnou ranou v čele. Rtk. K. Geletko (neskôr pplk. československého letectva) tvrdil, že Jamborovi sa roztrhol padák a zahynul v dôsledku pádu na zem.
Gustav LangRtk. G. Lang zaútočil so svojím číslom rtk. K. Geletkom na osamelo letiaci americký štvormotorový bombardér typu B-24 Liberátor Lt. Lincolna E. Artza zo zostavy 459. bombardovacej perute 15. USAAF, ktorý sa odlúčil od svojej formácie po úspešnom odhodení bômb na rafinériu vzdialenú asi 25 míľ od Viedne. Po útoku rtk. G. Langa odletela z Artzovho stroja časť konštrukcie a začal sa z neho valiť hustý dym. Vo chvíli, keď sa slovenský stíhač hodlal odpútať od zasiahnutého bombardéra, prileteli sprievodní americký stíhači a smrteľne ho zasiahli do hlavy. Jeho lietadlo padlo pri obci Miloslav na Ostrove a rtk. G. Lang zahynul. Jeho čislo, rtk. K. Geletko, uniklo dvojici amerických sprievodných stíhačov a ako jediný pristál s nepoškodeným lietadlom na letisku v Piešťanoch.
Po prílete do určeného priestoru nad Bratislavou vo výške 7000 m rtk. R. Božík spozoroval, že jeho vedúci roja zvk. P. Zeleňák má technické problémy. Motor jeho Messera nemal dostatočný ťah, výkon kolísal. Keďže spojenie medzi P. Zeleňákom a vedúcim skupiny J. Puškárom bolo prerušené, P. Zeleňák sa na ostatných letcov letky informoval u svojho čísla rtk. R. Božíka. Pre uvedené technické problémy prevzal R. Božík vedenie 4. dvojice a naďalej stúpal na svojom stroji nahor. P. Zeleňák ho nasledoval v stometrovom odstupe. No v jednom okamihu stratil R. Božík vizuálny kontakt s P. Zeleňákom a ten sa nehlásil ani na jeho opakované výzvy. Keď sa R. Božík dostal do výšky 9500 m, pod letiaci zväz amerických sprievodných Mustangov, aby sa vyhol prípadnému bojovému stretu s nepriateľskou presilou, stočil svoje lietadlo vpravo a odhodil prídavnú palivovú nádrž. Potom spozoroval bombardovací zväz lietadiel smerujúcich od Bratislavy k Malackám. Na jeho konci zazrel osamote letiaci Boeing B-17 Flying Fortress. Na tohto "samotára" trikrát zaútočil. Po jeho útokoch sa z dvoch ľavých motorov lietajúcej pevnosti začal valiť hustý dym. No i napadnutý americký bombardér sa bránil. Strelci z lietajúcej pevnosti zasiahli pravú polovicu krídla Božíkovho lietadla tromi zápalnými strelami. Pri treťom útoku R. Božík vystrieľal všetky náboje a z útočiaceho sa okamžite stal prenasledovaný, lebo dvanásť amerických stíhačov ho začalo prenasledovať. R. Božík sa zachránil strmhlavým letom, pri ktorom ho už Američania neprenaslodovali. S poškodeným lietadlom zamieril na domovské letisko. Pri Leopoldove zavolal riadiaceho letov na letisku v Piešťanoch so žiadosťou o povolenie pristáť. Riadiaci ho informoval, že vo vzdušnom priestore letiska číha skupina amerických stíhačov, ktorá stíhala a nakoniec i dostihla zvk. P. Zeleňáka. Rtk. R. Božík preto stočil Messera nad Moravu a kopírujúc terén čakal na povolenie pristáť. Na letisku v Piešťanoch pristál o 09.50 h. Zvk. P. Zeleňák stratil svoje číslo pri sledovaní prístrojov v kabíne lietadla. Nikým neatakovaný sa dostal až do blízkosti Liberátora poručíka Artza, ktorého bombardér smrteľne zasiahol rtk. G. Lang. Liberátor horel a z otvorenej bombovej šachty vyskakovala posádka lietadla. Pri pozorovaní horiaceho Liberátora napadli zvk. P. Zeleňáka americké P-38 Lightningy. Slovenský stíhač sa v maximálne rýchlosti pokúšal striasť svojich prenasledovateľov. Na plný plyn im unikal smerom k materskému letisku. Tam, priamo nad letiskom, zasiahla ho jediná strela z guľometu Colt Browning kalibru 12,7 mm, ktorá si našla cestu do kabíny a jej črepiny zranili zvk. P. Zeleňáka na hlave a rukách. V plnej rýchlosti dosadol tvrdo na brucho do poľa pri obci Horná Streda. Pri tomto núdzovom manévri si ťažko poranil chrbticu. Amerického letca Lincolna E. Artza, ktorý opustil svoj horiaci Liberátor na padáku ako posledný, zadržala slovenská hliadka finančnej stráže.
Juraj PuškárLetka 13 - pohotovostná letka slovenských vzdušných zbraní prestala po tomto boji fakticky existovať. V neľútostných leteckých súbojoch 26. júna 1944 zahynuli v boji s presilou amerických stíhačov: zástupca veliteľa letky 13 - 1. dôstojník letky 13 npor. let. J. Puškár, rtk. G. Lang a rtk. Š. Jambor. Ťažko ranený bol zvk. P. Zeleňák. Slovenskí stíhači vo vopred prehratom boji s desivou presilou amerických stíhačov 26. júna 1944 síce dokázali, že nie sú "zbabelci" ako ich neprávom nazvali príslušníci Nemeckej leteckej misie na Slovensku (DLM), ale za svoju odvahu postaviť sa na odpor ťažko zaplatili stratou životov, ako aj cennej leteckej techniky. Letka 13 nenávratne stratila tri lietadlá Bf 109G-6 a ďalšie štyri boli vážne poškodené.