V súčasnosti najmä vďaka stavebnej aktivite dochádza na Slovensku k objavom, ktoré prinášajú zásadný prelom v archeológii za posledných desať až pätnásť rokov. Povedal to odborný riaditeľ Slovenského archeologického a historického inštitútu Drahoslav Hulínek.
"V bratislavskom podhradí sme tak našli výrazné včasnostredoveké - slovanské osídlenie. V Šamoríne sme vystopovali osídlenie, ktoré siaha až do 12. storočia, čo je výnimočný objav, pretože nešlo o obyvateľov slovenského alebo maďarského, ale dokonca poľského pôvodu," zdôraznil Hulínek.
Slovenská archeológia ešte posledné slovo nepovedala
Aj z tohto pohľadu platí, že slovenská archeológia ešte nepovedala posledné slovo. Podľa Hulínka viac je toho u nás ešte neobjaveného.
"Archeologické objavy naznačujú, že naše územie bolo omnoho významnejšie, než nás informujú písomné pramene, ktoré máme k dispozícii," konštatoval archeológ a dodal, že očakáva na Slovensku významné objavy z doby bronzovej.
"Výskum, ktorý robíme napríklad v Budmericiach, ukazuje kultúrne analógie s prostredím východného Stredomoria, napríklad mykénskej kultúry, čo bola civilizácia, z ktorej sa neskôr vyformovalo antické Grécko," konštatoval Hulínek.
Malé územie so širokým spektrom kultúr
Slovensko je zaujímavé tým, že na relatívne malom území v minulosti vždy existovalo široké spektrum kultúr. Už pred viac ako tisíc rokmi sa vyformovala štruktúra a lokalizácia viacerých súčasných slovenských miest.
"Priamu kontinuitu môžeme badať najmä od čias Veľkej Moravy. Nitra bola už v tom období napríklad Nitrava. Podobná je v tomto ohľade aj Bratislava," dodal Hulínek.
Významné archeologické objavy sú na Slovensku aj vďaka geografickej polohe, keď cez naše územie tečú rieky, ktoré umožňujú prechod cez Karpaty smerom na sever k Baltickému moru.
"Tam sa začínali jantárové cesty vedúce aj cez Slovensko. Okrem toho v čase Rímskeho impéria bol Dunaj jeho severnou hraničnou riekou. Časť Slovenska bola jeho súčasťou, napríklad Rusovce," upozornil Hulínek.