Carlo M. Cipolla (1922-2000) Zákonitosti ľudskej hlúposti

Hlúpi ľudia sú všade. Okrem toho, ako všetci vieme, monopol na hlúposť - nemá konkrétne spoločenské postavenie, ani zamestnanie, politická príslušnosť, krajina pôvodu, alebo miera majetnosti. Hlúpi ľudia spôsobujú rozsiahle škody jednotlivcom, no vo veľkom i spoločnosti. Väčšinou operujú v určitej forme anonymity. Často na nás nastavia pascu, ktorá nás potom nestojí málo.

Keď hovorím, že hlupáci operujú v anonymite, nemyslím tým, že by sme ich nepoznali, je to iba zložitejšie, pretože nie vždy majú za sebou literárny záznam, ktorý by ich pomohol identifikovať. Nespočetne veľa kníh hovorí o tom, ako sa stať chytrejším, ako zlepšiť schopnosť kritického myslenia, rýchlejšie sa učiť, rozvinúť tie najrozličnejšie schopnosti v každom smere.

Existujú knihy o črtách obzvlášť úspešných ľudí a o klasifikovaní rôznych intelektuálnych daností. Kde ale nájsť príručný manuál k ľudskej hlúposti, referenčný zdroj vedúci k poznaniu toho čomu sa vyhnúť, čo zďaleka obchádzať, aby nám počínanie niektorých ľudí nemohlo ublížiť? Taká kniha neexistuje. Aspoň som si myslel že nie.

Všetko sa zmenilo pred pár mesiacmi keď som bol v Paríži, prehrabujúc anglickú sekciu môjho obľúbeného kníhkupectva, Galignani.

Malá knižka ležala na stole pochovaná pod hromadou noviniek a mala sugestívny názov: "The Basic Laws of Human Stupidity."

Vzal som ju do rúk, prebehol okolo sedemdesiat strán, a takmer ju vrátil späť. Niečo mi ale hovorilo, kúp ju, aj napriek (za tak malú knižku) mastnej cene (12.25 Euro). Teraz, keď už viem o čom knižka je, neváhal by som zaplatiť niekoľko násobok. Autorom knihy je Carlo M. Cipolla (1922-2000) profesor ekonómie z UC Berkeley a zo Scuola Normale Superiore v Pise. Napísal to ešte v Berkeley v 1976. Súkromne publikované, asi stovka kópií rozdaná priateľom.

Profesor Cipolla veril, že jeho malá knižka môže potešiť len v jazyku, v ktorom bola napísaná, odmietal početné žiadosti o preklad. Tí čo majú niečo za sebou vedia, že ak Talian píše americkou angličtinou s vtipom Angličana, nejedná sa o bežnú situáciu. Konečne, v 1988 sa nechal obmäkčiť, knihu preložil do taliančiny, a tá sa okamžite stala bestsellerom. Odvtedy sa objavovali vydania v mnohých jazykoch, no nikdy viac v Angličtine, v jazyku prvej, absolútne nedostupnej edície. Taliansky vydavateľ konečne predstavil brožovanú verziu v Angličtine, v ktorej bola kniha napísaná originálne. Na nešťastie (pre iných našťastie) anglická edícia je dostupná len v Európe.

Tí spoza mláky nezúfajte, "Kindle" verzia je na Amazone za mizerných $7.90. Určite pôjde o najlepšiu investíciu akú si pamätáte. Ak niekde narazíte na popis knihy, najskôr bude označená ako humorná, tak trochu úlet, možno aj ako prudký nájazd na hlúposť. Kniha je citlivá. Mal som až priveľa skúseností s hlupákmi, aby som ju nepokladal za serióznu.

Sám Cipolla vysvetľuje,

Ak by sme učinili zadosť Darwinovi, potom pôvod zdieľame s nižšími členmi živočíšnej ríše. Či slon, alebo červ, každý musí znášať každodenný údel ťažkých situácií a útrap prichádzajúcich z rôznych zdrojov. Ak ide o vyššiu záťaž, ľudská bytosť je ale privilegovaná. Zdrojom extra dávok trápení sú obyčajne skupiny iných ľudí. Tieto skupiny sú výkonnejšie ako mafia, vojensko priemyselný komplex, alebo medzinárodný komunizmus. Je to neorganizovaná, nezmapovaná skupina. Nemá vodcu ani prezidenta, nemá doplnkové pravidlá, a predsa koná v dokonalej súhre, akoby ju riadila neviditeľná ruka spôsobom, že konanie každého jednotlivca efektívne prispieva k posilneniu, k všeobecnej amplifikácii činnosti ďalších. Povaha, charakter a správanie skupiny je predmetom popisu ďalších strán.

Dovoľte mi v tejto chvíli čo najdôraznejšie podčiarknuť, že malá kniha nie je produktom cynizmu ani precvičovaním defetizmu - nie viac ako kniha o mikrobiológii. Nasledujúce strany sú v skutočnosti výsledkom konštruktívnej snahy zistiť, poznať a preto možno aj neutralizovať jednu z najmocnejších temných síl, ktorá bráni rastu ľudského blahobytu a šťastia.

Je poľutovania hodné, že nezáleží či hovoríte o mafii, vojensko priemyselnom komplexe, medzinárodnom komunizme, o spolužiakoch, o kolegoch v politickom klube, v okolí sa nachádza viac hlupákov, ako si myslíte. V podstate je to prvým profesorovým zákonom.

Profesor pokračuje, definuje číslo ako σ (sigma) a vysvetľuje:

Bez ohľadu na to, ako vysokých odhadov ľudskej hlúposti sme schopní, platí opakovaná skutočnosť, ktorou je:

a) ľudia ktorých sme niekedy posudzovali ako racionálnych a inteligentných sú nehanebne hlúpi…
b) deň za dňom, s večnou monotónnosťou, sme vo svojich činnostiach náhle a nečakane napádaní hlúpymi indivíduami v najnevhodnejšom čase a v nepravdepodobných momentoch…

Čo sa samozrejme javí byť pravdou, po hodnotení nespočetných a nešťastných skúsenostiach, ktoré všetci máme. Takže majme na pamäti, že kedykoľvek sme exponovaní na oko normálne vystupujúcej skupine s dobrým úmyslom, ako bankári, právnici, účtovníci, lekári, umelci, politici (obzvlášť politici) učitelia, letci - nezáleží. Podľa prvého zákona, číslo "sigma" z nich budú hlupáci a vždy pôjde o počet vyšší, ako bol odhad.

Tento malý klenot, ktorý dokážete prečítať na posedenie (sám som ju prečítal už asi desať krát) popisuje ako identifikovať skutočne hlúpych ľudí a je mapou, ako na to. Pomáha vytvoriť graf. Ide o inteligentných ľudí? O bezmocných? O banditov? Alebo máme do činenia s hlupákmi? Občas sa to môže prelínať, bežne ale ľudia zapadnú do niektorej kategórie. V živote som jednal so spektakulárne hlúpymi ľuďmi. Pripisoval som im atribúty ako zhubný vplyv a nenávisť, no vždy šlo iba o hlupákov. Ak by som knihu čítal skôr, mohol som si ušetriť veľa nepríjemností a tiež peňazí. Kniha je o tom, čo sa mi často stávalo.

Predpokladám, že by vás dostal aj druhý profesorov zákon:

Cipolla rozhodne hlupákom nebol. Inak by netvrdil: