V roku 2008 sa ekonomika Islandu, ktorý má 320-tisíc obyvateľov, takmer zrútila pre masívne podvody a korupciu v troch hlavných islandských bankách. V nasledujúcich rokoch, namiesto zachraňovania bánk, si obyvatelia radšej vynútili od svojej vlády zatknutie banksterov a prechod k fiškálne zodpovednejšiemu a viac nacionalistickému prístupu k ekonomike. Odvtedy Island zažíva hospodársky rast a zlepšenie života ľudí. Nastal čas znova zhodnotiť situáciu a zistiť, čo sa stalo s ekonomickým zázrakom.
V skutočnosti to pre ostrovnú krajinu neboli šťastné časy. Obyvatelia Islandu trpia, ale krajina ďalej pokračuje v pokroku napriek tomu, že ide cestou, o ktorej medzinárodní bankári vyhlasovali, že povedie k úplnému krachu.
V skutočnosti to pre ostrovnú krajinu neboli šťastné časy. Obyvatelia Islandu trpia, ale krajina ďalej pokračuje v pokroku napriek tomu, že ide cestou, o ktorej medzinárodní bankári vyhlasovali, že povedie k úplnému krachu.
Inflácia na Islande bola vysoká, dosahovala takmer dvadsať percent. Dnes je vo výške približne štyroch percent. Nezamestnanosť sa znížila pod päť percent. Finančnému sektoru boli poskytnuté isté úľavy na dlhoch, ale nič také, ako sa dialo v USA a Európe. Bola zavedená kontrola nad menou, ktorá čiastočne stabilizovala islandskú korunu vďaka zákazu zahraničných investícií do islandských spoločností a zabráneniu stiahnutia peňazí cudzincami z ostrovnej krajiny. Vládne výdavky sa znížili.
Bohužiaľ, koruna stratila až šesťdesiat percent svojej hodnoty, čo malo za následok masívny rast cien za tovary a služby, navyše dane sú trestuhodne vysoké. Ekonomika ukázala rast, ale inflácia je stále prítomná.
Navyše, keďže je kapitál uzamknutý v krajine viac ako štyri roky, vytvorila sa realitná bublina, priživovaná najmä zadržanými zahraničnými aktívami.
Čo sa týka dlhov, hypotéky na Islande môžu byť nočnou morou pre vlastníkov nehnuteľností a zároveň rajom pre úžerníkov. Islanďania stoja pri výbere úveru na nehnuteľnosť pred Hobsonovou voľbou (Hobsonova voľba je taká voľba, keď je iba jedna možnosť výberu. Človek môže buď prijať, alebo odmietnuť. "Ber, alebo nechaj tak." - pozn. redakcie). Úvery sú indexované buď na vývoj výmenného kurzu, alebo na mieru inflácie. V oboch prípadoch sa nemení úroková sadzba, ale výška istiny. Ak si niekto požičia 100-tisíc korún v druhej, zdravšej možnosti a inflácia je 10 %, na konci roka bude dlhovať 110-tisíc korún. Vďaka tomuto je veľmi ťažké splácať hypotekárne dlhy, ale je to výhodné pre bankárov.
Podľa Baldura Bjarnasona, ktorý uskutočnil rozsiahly výskum ohľadom podmienok na Islande, daná krajina nielenže vyhnala MMF, ale MMF ponúkol obmedzený bailout národu, ktorého vláda nato "zašla ďalej po libertariánskej línii než MMF odporúčal".
Jedným z vrcholov Islandského príbehu bola vždy údajná ochota krajiny potrestať a uväzniť previnilca, ktorý zruinoval zem. Iste, ľudia to požadujú, ale fakty sklamali. Niektorí bankári boli postavení pred súd, ako aj bývalý premiér Geir Haarde. Niektorí z nich boli odsúdení a potom si odpykali iba zlomok trestu. Haarde bol uznaný vinným z technickej zodpovednosti, ale nebol odsúdený na žiadnu pokutu alebo trest odňatia slobody. Dvaja generálni riaditelia a ďalších 14 zamestnancov banky bolo obžalovaných v marci, takže stále jestvuje šanca, že dôjde k potrestaniu vinníkov.
Je pravdou, že Island znárodnil banky. Ale potom ich znova sprivatizoval. Konečný výsledok: dve z troch zrútených bánk patria veriteľom. Veritelia ich potom predali "dravým zahraničným investičným fondom", hovorí Bjarnason, takže bankový sektor už nie je riadený Islanďanmi. Takouto rýchlou reprivatizáciou bánk môže islandská vláda zničiť svoju šancu na skutočnú bankovú reformu a potrestanie páchateľov, ktorí spôsobili finančný kolaps.
Dobrou správou je, že obyvatelia Islandu sa nevzdávajú. Voliči v aprílových voľbách vyhodili stredoľavú sociálno-demokratickú vládnu koalíciu, aj keď táto do určitej miery úspešne stabilizovala ekonomiku. Stredopravé strany Nezávislosť a Progresivita obsadili 60 % miest v islandskom parlamente a prisľúbili, že "odpustia alebo predĺžia [mnoho hypoték] a ukončia štvorročné obdobie úsporných opatrení tak, že znížia dane, ukončia kontrolu kapitálu a podporia zahraničné investície," uviedla správa New York Times.