Palestínčania prepisujú históriu. Kresťanskú!
Rôzne faux-pas (fópá) alebo lepšie povedané slovné prešľapy politikov nie sú ničím neobyčajným. Aj politici sú len ľudia a verejnosť ich slovné potknutia väčšinou s úsmevom toleruje. Veď by aj chýbali v zábavných programoch niektorých médií.
Pri tohtoročných oslavách Vianoc, jedného z najväčších sviatkov kresťanského sveta, sa premiér Palestínskej samosprávy Salám Fajjád nechal počuť na verejnom zhromaždení v centre Betlehema (Beit-Lechem), že "Vianoce sú príležitosťou na oslavu palestínskej identity Ježiša Krista".
Dalo by sa nad tým pousmiať, keby to menovaný líder Palestínčanov nemyslel naozaj vážne. Jeho slová totiž nie sú žiadnym faux pas. Tento na Západe vzdelaný politik ich vyslovil v plnej vážnosti. Rovnako sa v minulosti vyjadroval Jásir Arafat, prvý prezident Palestínskej samosprávy.
Transparent, ktorý pri rovnakej príležitosti nechával Arafat ešte za svojho života s obľubou vyvesovať v centre Betlehema (po tom, čo Palestínčania získali od Izraela v rámci tzv. mierových dohôd z Oslo v roku 1995 nad mestom kontrolu), znel ešte jednoznačnejšie: "Ježiš - prvý Palestínsky mučeník".
Palestínski tradiční kresťania podriadení islamskej ideológii radi tvrdia, že prvá časť Biblie - Starý zákon, je "židovskou propagandou". Akceptujú len tzv. "kresťanskú časť Biblie" - Nový zákon. A to len v patrične upravenom protižidovskom preklade. Žiaľ, rovnako uvažujú aj mnohí západní teológovia.
Prvé slová Nového zákona, evanjelia podľa Matúša (hebrejsky Mattitjahu), začínajú nasledovne: "Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho: ..." Táto pasáž jasne ukotvuje Ježišovu identitu. Samozrejme hebrejskú, či židovskú. Iná vtedy ani nemohla byť. Iba ak by bol Rimanom...
A mimochodom, evanjelista tým vyvracia aj nebezpečnú tézu o nereálnosti Starého zákona. Keby totiž knihy Starého zákona boli vymyslené, museli by sme si vymyslieť aj Ježiša. A Fajjád by nemal dôvod ani miesto na vyrieknutie tejto klamlivej vety.
Aby sme ešte ostali aktuálni, pred sviatkom Troch kráľov, v Matúšovi 2/2 sa mudrci z východu pýtajú: "Kde je ten narodený kráľ židovský?". Takže tí, ktorí sa dnes pasujú do úlohy lídrov "historických Palestínčanov" nevedia ani toľko, čo bolo samozrejmosťou pre vtedy cudzých mudrcov východu.
Ale poďme do súčasnosti. Tej každodennej. V Izraeli. Fajjád totiž nie je bezvýznamnou osobou. Naopak je jednou z hlavných postáv autonómie, ktorá má byť podľa medzinárodného spoločenstva partnerom Izraela v rokovaniach o mieri na Blízkom východe.
Takže svetové mocnosti, medzi ktorými nepochybne prím hrajú Amerika, EÚ či Ruská federácia, ktoré sa z času na čas verbálne hlásia ku svojim kresťanským koreňom, tlačia rozlohou maličký Izrael k ďalším a ďalším ústupkom v prospech partnera, ktorý očividne nemá problém prekrúcať históriu.
A nejde tu len o deformovanie histórie Židov. Veď kto by už v tzv. civilizovanom svete konzumu dbal o Židov, že? Palestínčania, ktorí sa sami definujú ako národ a ašpirujú na vytvorenie rešpektovaného samostatného štátu, nemajú zábrany premaľovať ani hlavnú postavu kresťanstva.
Premiér Fajjád je pritom jedným z tých politikov, pred ktorým sa vo Washingotne, Bruseli, či Moskve roztáčajú červené koberce. Považuje sa totiž za umierneného palestínskeho lídra. Nie je to však príliš veľký kompromis za fatamorgánu mieru?
