Ak niekto skutočne požaduje reálne reformy systému zdravotníctva, tak je to tá slušnejšia väčšina zdravotníkov. Ako odpoveď na svoje volanie sa im ozýva more drístov zo strany bandy zlodejov, ktorým súčasný ekonomický chaos náramne vyhovuje!
Umožňuje im beztrestne vykrádať verejné zdroje, určené na zdravotnícku starostlivosť.
Zacitujem z článku
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara sa na tieto údaje však nedá úplne spoľahnúť, lebo štátne nemocnice ako príspevkové organizácie nemusia viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel a nemusia sa podrobovať nezávislému auditu. "Komentovať priebežné výsledky je taktiež veľmi ošemetné, keďže môžu byť relatívne ľahko ovplyvnené rôznymi optimalizačnými účtovnými operáciami, jednorazovými príjmami, načasovaným rozpustením rezerv a podobne."
"... transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel" má zmysel vtedy, keď vstupy a výstupy (náklady a výnosy) sú vypočítané na základe reálnych cien. Účtovníctvo a následný audit v situácii, keď ceny sú určované svojvoľne a veľmi účelovo klientskou sieťou, nemá zmysel. Tárať o ekonomickej efektívnosti v tejto situácii je nezmysel, ktorý iba slúži na zakrývanie situácie, že v zdravotníctve neprebehla žiadna reforma!
Ceny môžem určiť individuálnou kalkuláciou. Nie vždy sa tomu dá vyhnúť a aj v zahraničí sa niektoré neštandardné výkony musia kalkulovať individuálne. Pre individuálnu kalkuláciu musí byť jednotný metodický postup a potrebné programové vybavenie. Ani po toľkých rokoch drístania o reforme, nemajú nemocnice tieto nástroje k dispozícii. Každá individuálna kalkulácia musí byť odsúhlasená poverenou inštitúciou, ani tento postup doteraz nie je jasný!
Nakoľko individuálna kalkulácia je nesmierne prácna, je všeobecná tendencia ceny kalkulovať ba báze položiek agregovaných takým spôsobom, že ich použitie znamená minimálny rozptyl okolo hodnoty individuálnej kalkulácie. Tento postup vyžaduje dva kroky. Prvý krok je zvoliť vhodné agregované skupiny (v našom prípade zdravotníckych výkonov) - tento krok by mal nadväzovať na medzinárodnú klasifikáciu. Nie je ju možné prevziať mechanicky, lebo táto klasifikácia má iný účel ako tvorba ceny. Pre tento účel sa zaviedla v zahraničí DRG (Diagnosis-related group), ktorá historicky prebehla vývojom na základe praxe. Ak by ste sa zhovárali s lekármi, ktorí pracovali v zahraničí (a nechodili na štátom platené výlety), potvrdili by Vám, že s týmto systémom v žiadnom štáte nie je úplná spokojnosť. Počet revízií napr. (28) v USA je toho pekným dôkazom.
Aký je stav na Slovensku?
Napriek našim hrdinom reformátorom nemáme doteraz DRG k dispozícii a posledný termín je dokonca 2016! Praktickí lekári sa právom pýtajú, kam sa podeli tie obrovské peniaze a čo vlastne sú školiť partičky špekulantov za peniaze EÚ. Na systéme teoreticky mali pracovať postupne už desiatky ľudí a to, čo teraz predložili ako výsledok práce, nespĺňa elementárne kritéria použiteľnosti.
Praktické ukážky hlúposti autorov uvediem v osobitnej sérii blogov, venovanej DRG.
Richard Raši, ktorý ako jeden z mála ministrov nestratil medzi lekármi na ministerskej stoličke autoritu teraz jasá, že sa podarilo konečne presadiť s veľkým oneskorením aktualizáciu Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov (MKCH-10) z roku 1993!
Je to len žalostný obraz stavu zdravotníctva a výsledku práce našich reformátorov. Ďalší postup, ako je to u nás na Slovensku už obvyklé, je úplne postavený na hlavu. Predpokladajú, že postačuje DRG kopírovať (vrátane nehorázne predraženého software, ktorý šikovný programátor dokáže naprogramovať za rok za zlomok ceny!), čo ich usvedčuje s úplného nepochopenia kalkulácií a cenotvorby!
Ako je možné, že po toľkých rokoch drístania o reformách nemáme položené ani základy pre posudzovanie efektívnosti zdravotníckych výkonov? O tom bude nasledujúca časť tohto blogu.
