Výskumníci implantovali falošné spomienky do mozgu

Štúdia bola realizovaná výskumníkmi na MIT (Massachusetts Institute of Technology) a uskutočnila sa vďaka metóde zvanej optogenetika.

Technika, ktorá umožnila vedcom ovládať pamäťové funkcie v mozgu zvieraťa, podľa štúdie zverejnenej v časopise Science, dovoľuje bunky selektívne zapnúť alebo vypnúť pomocou svetla.

V raných fázach experimentov bolo DNA myší zmenené tak, aby zahrnulo proteín citlivý na svetlo, ktorý sa aktivuje, keď sa zvieratám vytvárajú nové spomienky, objasnili výskumníci svoj postup.

Potom boli schopní riadiť pamäťové funkcie myši v oblasti mozgového hipokampu tak, že ho vystavili zábleskom svetla (optogenetika).

V ďalšom kroku boli výskumníci schopní implantovať do mozgu myší falošné spomienky na to, že boli umiestnené v miestnosti, kde dostali mierne elektrické šoky, čo im vytvorilo negatívne spomienky na miestnosť.

Výskumníci taktiež zistili, že mnoho z neurologických stôp implantovaných spomienok sú rovnaké ako z autentických spomienok.

"Ľudia sú bytosti s veľkou predstavivosťou. Rovnako ako naše myši, kladná alebo záporná udalosť môže byť spojená s predošlou skúsenosťou a tak je vytvorená falošná spomienka," povedal vedúci autor Susumu Tonegawa, profesor biológie a neurovied na MIT.

Mnoho z neurológov verí, že najnovšie výskumy vrhnú svetlo na to, ako sa tvoria falošné spomienky v ľudskom mozgu a raz by mohli byť použité na liečbu psychických problémov, ako sú posttraumatické stresové poruchy a schizofrénia.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj