V prvých rokoch "perestrojky" boli Jefim Ligačev a Michail Gorbačov ľudia s rovnakými názormi na ďalší vývoj ZSSR. Potom sa ich cesty rozišli.
O týchto otázkach porozprával Komsomolskej Pravde bývalý člen predsedníctva ÚV KSSZ, druhý človek v krajine počas prestavby.
Presne pred dvadsiatimi rokmi, 25. decembra, Gorbačov oznámil o ukončení svojej pôsobnosti vo funkcii Prezidenta ZSSR "z principiálnych dôvodov". No a 26. decembra štátne orgány ZSSR prakticky prestali existovať ako subjekty medzinárodného práva. Uskutočnila sa najväčšia politická katastrofa XX. storočia, ako to neskôr povedal Vladimír Putin.
O tejto katastrofe sa rozprával novinár "KP" Jevgenij Černych a Jefim Ligačevom.
- Jegor Kuzmič, keď ste začali pripravovať na jar 1985 "perestrojku", mohli ste pripustiť a predstaviť si, že po šiestich rokoch sa ona skončí likvidáciou ZSSR?
- V žiadnom prípade! Prestavba nebola vymyslená s cieľom rozbitia ZSSR, práve naopak, kvôli jeho udržaniu a k vôli upevneniu sovietskej moci.
- Tak ako je tomu v Číne?
- Áno! Ani oni neboli pripravený na trh.
- Hovorí sa, že prestavba bolo narušená udalosťami v Černobyle. Že sa ekonomika ZSSR z Černobylu nevedela spamätať.
Do určitej miery je to pravda. Náklady na odstraňovanie havárie boli obrovské, práve tak ako teraz u Japoncov po tragédii vo Fukušime. Ako je vidieť, tragédie jadrových elektrární sa stávajú aj v socializme aj v kapitalizme. Bol som v Černobyle v prvých dňoch po havárii. Spoločne s Nikolajem Ryškovom sme tam organizovali opatrenia na likvidáciu následkov havárie. No, našli sme zdroje na to, aby boli splnené všetky naplánované úlohy dvanástej päťročnice. To znamená, že nie je možné povedať, že Černobyl položil ekonomiku ZSSR. Prepad ekonomiky začal v roku 1989 no najmä v rokoch 1990 a 1991. No tam už existovali a pracovali iné faktory.
- Aké?
- Vedomý rozklad plánovanej ekonomiky. Boli pokusy previesť ekonomiku obrovskej krajiny na trhové hospodárstvo, to bez toho, aby sa pre to urobili nutné opatrenia.
Koncom roku 1987 Predsedníctvo posúdilo plán pre rok 1988. Rozhodlo sa, že podniky budú mať možnosť predávať časť svojej produkcie za trhové ceny. Rozhodujúca časť tovaru sa mala predávať za "štátne" ceny. Rada ministrov navrhla: aby sa 5% výrobkov predávalo za voľné ceny. Gorbačov, no najmä Jakovlev a Medvedev boli kategoricky proti. Tvrdili a trvali na tom, že treba za voľné ceny predávať najmenej 30 - 40 % tovarov, ne tu niet na čo čakať. Že musíme prejsť na trhovú ekonomiku, že to musí prekvitať, že je to pokrok. To viedlo to k rozkvetu, bolo to progresom? Nie viedlo to k pádu a rozkladu ekonomiky a celej krajiny. Prečo začali baníci štrajkovať? Všetko, čo potrebujete pre svoj podnik - dopravníky, bagre a ďalšie vybavenie - musel si kúpiť za voľné ceny. Draho! No svoje produkty - uhlie, to budete predávať za nízke štátne ceny. V ich ekonomike sa odrazu objavil mínus, klesali im výplaty alebo vôbec nemali peniaze na výplaty. Samozrejme, to veľmi silne zapôsobilo na baníkov. Oni sa ukázali v centre Moskvy a začali štrajkovať. Rozklad plánovaného hospodárstva to bola prvá rana. Druhou ranou bolo - hrubé porušenie vzťahu medzi rastom produktivity práce a mzdou, oslabenie spotrebiteľského trhu. Mzdy rástli priemerne o 8 - 12% ročne, v rokoch 1989 - 1990, a produktivita práce len o 2 - 4%. Existoval rozpor medzi finančnou hotovosti a obchodovateľným tovarom. Na konci roku 1988 som šiel za Gorgačovom a hovorím mu: "Michail Sergejevič, želám vám všetko najlepšie do Nového roku! Viete to pochopiť, v krajine máme 40 miliárd voľných finančných prostriedkov". Odmlčal sa a hovorí: "Skutočne, to je zle". A v roku 1990 už bolo 100 miliárd nevyčerpaných prostriedkov. No a v roku 1991 okolo 200 miliárd.! No a v minulosti rozdiely medzi finančným objemom tovarov a finančnými prostriedkami bol rozdiel najviac 10 miliárd! Všetci behali po obchodoch, všetci boli zmetení! Začínajúc z dezorganizáciou spotrebiteľských trhov, to sa potom prenieslo do výroby, do rozpadu štátu. Tak to všetko začala a nie pod vplyvom udalostí v Černobyle, tu začal proces likvidácie sovietskej ekonomiky.
Rozkradli majetok ľudu!
- Výbuch v Černobyle, ako ste už skôr hovorili v rozhovore pre "Komsomolku". Jegor Kuzmič, nebol diverziou Západu, hoci sa o tom aj tak povrávalo. A tie divné zmätky v ekonomike - to boli úmyselné sabotáže, alebo nepochopenia
situácie a neznalosť veci zo strany vodcu Sovietskeho zväzu?
- Želanie o uskutočnenie trhových reforiem porušovalo samotné základy sovietskeho systému. Upozorňujem, prestavbu sme premysleli a pripravovali ako socialistickú. S cieľom zdokonalenia socialistického systému. Tak to bolo deklarované aj Gorbačovom v prvých rokoch prestavby. A keď to vytlačil Jelcin z Kremľa, tak povedal, že sovietsky systém nie je schopný reforiem, že musí byť zbúraný a nahradený novým - kapitalistickým, buržoáznym. Prosím, tak to sú dva rôzne uhly pohľadu! Jeden pohľad - systém sa dá reformovať a modernizovať, to už bolo dokázané NEPOM, industrializáciou, kolektivizáciou, prechodom na vojnovú aj na mierovú ekonomiku. Súčasné skúsenosti Číny nakoniec o tom tiež hovoria. To bolo vždy spájané zo skvalitňovaním riadiacej práce v oblasti výroby a celej spoločnosti.
No a druhý uhol pohľadu - nie, ona sa nedá reformovať, musí byť zlikvidovaná. žiaľ, zvíťazil ten druhý uhol pohľadu. No a k čomu to všetko viedlo? No predsa k tomu, aby mohli rozkradnúť národné bohatstvo do vlastných rúk! To bolo to hlavné, prečo bol rozbitý ZSSR. Rozkradnutie majetku ľuďmi - predstaviteľmi, ktorí zradili krajinu aj národ! Túžba po súkromnom vlastníctve. Oni sa všetci stali veľkými vlastníkmi súkromného majetku. Milionármi a miliardármi.
- Prečo ste neodstavili Gorbačova, Jefim Kuzmič? Veď vy ste boli v prvé roky prestavby druhým človekom v krajine! A v Kremli ste mali rovnako mysliacich spolupracovníkov.
- V prvých rokoch sme všetko správne nechápali. No v rokoch 1990 - 1991 už viacerí ľudia ktorí pracovali vo vrcholových pozíciách ZSSR začali chápať, že veci smerujú k rozpadu krajina. No silám pracujúcim na rozpade krajiny, k tomuto času sa podarilo odstrániť všetkých čestných ľudí z vedúcich funkcií. Mňa odstavili rok a pol pred Belovežským pučom. Iných rok - dva pred ním. Vydláždili si cestu a vzali všetok majetok do svojich rukách. Okrem toho sme boli všetci veľmi, zaneprázdnený otázkami ekonomiky. V politike sme sa veľmi nevyznali. Nemali sme takmer žiadne veľké politické skúsenosti. To si musíme čestne priznať. Hoci sme boli politikmi.
- Aké skúsenosti?
- Bol som prítomný pri vzniku Ruskej komunistickej strany, Agrárneho zväzu. Ukázalo sa, že oni stoja proti sebe. Ale je to bolo v 90. rokoch, teraz je na to už dosť neskoro. Dva dopisy som poslal na ÚV o tom, že sa krajina nachádza v nebezpečenstve. Oni boli zverejnené. No už bolo neskoro.
- No áno. Nie dopisy bolo treba písať, Jefim Kuzmič, ale odvolať z funkcie Gorbačova, uväzniť ho, urobiť poriadok!
- Nemohli sme ho uväzniť, lebo všetky silové organizácie a orgány boli podriadené prezidentovi. Čo sa týka vecí ktoré sa stali rok a pol pred rozpadom krajiny, tak za to cítim plnú zodpovednosť. No rok a pol pred rozpadom ZSSR som bol pozbavený všetkých možností meniť udalosti. Nebol som členom Predsedníctva, nebol som ani v Najvyššej rade, ani v ÚV KSSZ. No ani predstaviteľ KGB Kľučkov, ktorého si osobne nesmierne vážim, nebol schopný, neviem prečo, prijať žiadne opatrenia. Ani Jasov na poste ministra obrany. Pokusy boli, no ukázali sa ako neúspešné.
- Prečo Štátny výbor pre mimoriadne udalosti sa ukázal ako neúspešný? (ŠVMU)
- Preto, lebo oni neboli spojení zo straníckymi organizáciami. Miestne stranícke organizácie čakali na signál. Ja som bol v tom čase v nemocnici, no poznal som nálady obyvateľstva.
- No prečo v tom období, ako by Kľučkov neexistoval, nepracoval. Aj ŠVMU mal byť vytvorený už oveľa skôr. Alebo sa jeho členovia po skúsenostiach v Maďarsku v roku 1956, pri ktorých bol Andropov, báli všetkého?
- Ničoho a nikoho sa on nebál! Jednoducho on mal veľmi mäkkú povahu. Tak som ho poznal. Jeho predchodca vo funkcii predstaviteľa KGB Čebrikov, ten bol oveľa tvrdší. No jeho odvolali z funkcie. Možno práve preto! V podstate v rovnakom čase som odchádzal z funkcie ako aj Čebrikov.
- Vy ste nepochopili ako jedného za druhým vás Gorbačov odvolával? Nemali ste proti tomu niečo zorganizovať?
- Priznávam sa. Boli rôzne rozhovory, aj u mňa. Obyčajne sa končili slovami: - "Jefim Kuzmič, my vás podporujeme, no my nie sme bojovníci".
- Kto tak hovoril?
- Ľudia, ktorí spoločne so mnou boli členmi predsedníctva. Prepáčte, no po mene ich nebudem volať. "Ďakujem pekne, Jegor Kuzmič za takýto otvorený rozhovor, no ja nie som bojovník". Takú dávali odpoveď.
- A bolo veľa takýchto "ne - bojovníkov"?
- Viac ako bolo treba.
- A všetci prehrali.
- Bezpochyby. Obrovská tragédia. V Belovežskom pralese bolo treba uväzniť troch predstaviteľov. Nič viac. Mali taký strach, že boli pripravení ujsť za hranice. Nie náhodou si vybrali miesto zrady neďaleko poľských hraníc.
- Existuje názor, Jegor Kuzmič, že za rozpadom ZSSR stoja ruky CIA, ruky Ameriky. Táto predĺžená ruka sa vždy objaví keď je našim národom najhoršie a naša vlasť sa dostáva do nebezpečenstva.
- Zahraničné vplyvy samozrejme boli. Bolo cítiť rastúcu prítomnosť amerických a západných spravodajských služieb. No to nebolo to hlavné. Rozhodujúce boli vnútorné faktory. Politické zmeny v myslení skupiny ľudí z ktorých sa stali zradcovia strany a celého národa. Túžba po súkromnom vlastníctve splnila svoju likvidačnú funkciu.
- Vo svojej knihe "Kto zradil ZSSR" doslovne píšete:
- "Problém nebol v systéme, ktorý bol budovaný za roky sovietskej moci. On bol funkčný a reformovateľný. Problém začal, keď sa tento systém začal deformovať. Podstata príčin je v tom, že vo vedení strany a štátu, zväzových republík sa ukázali karieristi, nacionálni separatisti, politické prostitútky. Mali sme dočinenie s veľkou skupinou ľudí, ktorí nemali absolútne žiadne zábrany zradiť idei socializmu. A títo ľudia boli vo vedúcich funkciách krajiny. Stať sa vlastníkom veľkého súkromného majetku, túžby po bezmedznom ovládaní ľudí - to boli ich skutočné ciele, to bol v skutočnosti zmysel ich života. Komunistická strana a sovietska moc im neumožňovali vlastniť ani jedno ani druhé. Oni sa správajú povýšenecky, ako lokaj ktorý z výšky neprávom nadobudnutému bohatstvu, zvolal: "Mne je všetko dovolené - ja som slobodný človek"! Často sa ma pýtajú: - kto bol hlavnou postavou pri rozpade ZSSR, kto je zodpovedný za všetky tie biedy, ktoré sa s takou silou zosypali na národ? Už prišiel čas zodpovedať na túto zložitú otázku. Je to GORBAČOV!
Našiel sa aj pokračovateľ diela načatého Gorbačovom - G. N. Jelcin, ktorý urobil z občanov najbohatšej krajiny na prírodné zdroje žobrákov. Túto úlohu on vyplnil do konca. Na XIX. straníckej konferencii v roku 1988 som povedal: :Boris, ty nemáš pravdu! Ty máš energiu, no tvoja energia nie je pozitívna, ale negatívna". Moja predpoveď sa ukázala pravdivou. Bol by som šťastný, keby som sa bol pomýlil.
V roku 1989 A. A. Gromyko povedal o Gorbačovovi: "Nie v šenku sa meria čiapka pre hospodára!" Pamätajte si, že hlavne Gromyko odporúčal, na jar roku 1985, po smrti Černenko, aby sa Gorbačov stal generálnym tajomníkom KSSZ . No a my sme sa dožili takého bolestného rozčarovania".