Záložňa, exekútor, dražba, bezdomovci, žobráci, nezamestnaní, dlhodobo nezamestnaní, chudoba, charita, bieda, hladové doliny, minimálna mzda, nevyplatená mzda, žoldnieri, úrady práce, zdravotné poisťovne, hypotéka, drogy, prostitúcia, korupcia, mafia, kauzy, termíny, odvody, DPH, dane, ombudsman, bonmoty, lži, neviditeľná ruka trhu, NATO, naši vojaci v Afghanistane, zahraničné misie, egoizmus, individualizmus, bilbordy, vymývanie mozgov, pornografia, ruleta, hracie automaty, lobing, celebrity, doplatok k liekom, kategorizácia, extrémisti, reštitúcie, slobodné voľby, cirkevné reštitúcie, štátny dlh, recesia, kríza, odraziť sa od dna, privatizácia, kupónová privatizácia, akcie, dividendy, finančné trhy, verejnoprávna televízia, súkromná televízia, súkromné školy, súkromné jasle, súkromné škôlky, bankové poplatky, inflácia, devalvácia, zahraničný investor, súkromné banky, súkromné poisťovne, BMG invest, sv. Valentín, organizovaný zločin, nastražný výbušný systém, vraždy na objednávku, nájomný vrah, samovraždy zo zúfalstva, trh práce, penzijné fondy, životné minimum, sociálna sieť, zvýšená hranica odchodu do dôchodku, jeden pilier, druhý pilier, politický boj, rómsky problém, VPN, OF, ODS, KDH, HZDS, SDĽ, ODÚ, SNS, O, O, O, SDKÚ, SaS, MOST, SMER, O, O, O, WC. Vláda odborníkov, hovorcovia, asistenti poslancov, poslanecký plat, VIP štvrte, farma , farmár, tunelovanie, daňový únik, daňový raj, pranie špinavých peňazí, sponzor, nadácia, sója v párkoch, vajíčka s dioxínmi, konské mäso, cestná soľ v potravinách, jed na potkany v cukrovinkách, metanol, kapitál. Na začiatku boli slová. Krikľúni a nefachčenkovia.
Sociálne istoty, právo na prácu, bezplatná lekárska starostlivosť, koruna za recept, Sunar za desať, mladomanželská pôžička, nenávratná pôžička, nástupný plat, bezúročná pôžička, rodinná rekreácia, národný umelec, nedeľná chvíľka poézie, televízna hlásateľka, robotnícka trieda, pracujúca inteligencia, družstevníci, plán, národné hospodárstvo, kolektív, brigáda, závod, MDŽ, máj mesiac lásky, pracujúci, Štátna banka, Štátna poisťovňa, odchod do dôchodku v 55 a v 60, kritika a sebakritika, Varšavská zmluva, základná vojenská služba, vlasť, ROH, KSČ, SZM, BSP, Národný front, Spartakiáda, iskrička, pionier, zväzák, úcta k starším, mesiac knihy, vedúca úloha strany, devízový prísľub, družstevný byt, štátny byt, panelák, detské jasle, detská škôlka, JRD, roľník, prémie, spišské párky, parizér, turistická saláma, Kapitál. Na začiatku bola Utópia, Slnečný štát. Vzdelaní a statoční ľudia.
Čo je zmyslom nášho bytia? Splácať celý život hypotéku ? Báť sa o prácu? Živoriť a prežívať? Modliť sa k druhému pilieru a jeho prevádzkovateľom? Permanentne sa rozhodovať medzi poisťovňami, bankami a inými príživníckymi inštitúciami, medzi ktorými žiadne rozdiely nie sú? Zhromažďovať majetky, pre večný život kupovať hrady a zámky? Klamať, intrigovať a manipulovať? Nečítať knihy, či poéziu, ale výpisy z účtov, zmluvy na všetko a nič? Sledovať kauzy bez konca, hádky darebáckych politikov? Papierové hlavy? Načo je nám Einsteinové erovnásaemcenadruhú, načo je nám Čapková harmónia, Heglova dialektika, Marxova spravodlivá spoločnosť, Máchov máj, Smrekové vyznania? K čomu je desať božích prikázaní? Nezabiješ, nepokradneš ? Keď sa privatizuje, keď sa rozkráda národný majetok? Keď Irak, či Líbya majú toľko ropy? Keď nevieš, kto vyhrá ďalšie zbytočné voľby.
Aký zmysel má naše bytie, ak jeho podstatou je strach ? Zo samotnej existencie, z dneška, zajtrajška, z choroby, a jej ceny, z nezamestnanosti dospelých detí, z bezmocnosti a chudoby starých rodičov. Mojich, tvojich, našich. Veriaci sa modlia k bohu, ale až na jedného arcibiskupa, netušia, že jeho nadriadení sedia tu, dole. Na mamone. Sedia, trasú sa a otriasajú. Aj keď nič nevedia, vedia prečo. Našťastie, pražský orloj nezakryjú.
Havlov kapitalizmus, s celou mediálnou a umeleckou žumpou, s tupoidnými novinármi, politikmi ktorých ľudská úroveň neprevyšuje ani užitočnú kôpku maštaľného hnoja, nám vnútil iracionálne myslenie, etiku i chovanie. Vzdelanie bez poznania. Relativizmus a nihilizmus porovnateľný len s dobou nacizmu. Výsledkom je chaotická, bezcitná spoločnosť, bez hodnôt, bez morálky a budúcnosti, bez dôstojného bytia. Kto rozhodol o tom, že jední prežijú svoj život v chudobe, nedostatku a nedôstojne, druhí v nadbytku a v plytvaní? Boh? Ten je vraj spravodlivý. Koho sú potom tieto cnosti? Vysvetlenie je prosté, pozemské. Len má háčik: kto sa prizná ako prvý? Ak je pilierom slobody a demokracie minimálna mzda, sociálne dávky, múka a cestoviny s logom EÚ, vysťahovalectvo, tristoeurový dôchodok, masová chudoba, korupcia a zločin, zlyháva systém. Systém ponovembrový! Diktatúra majetku a peňazí, vykorisťovanie človeka človekom, nedáva šancu na dôstojné bytie. Totalitarizmus kapitálu je univerzálny, národne i nadnárodne.
Dôkazom je vývoj , každodenná prax. Všade tam, kde dominuje táto spoločensko-ekonomická formácia, je rovnaký výsledok. A je jedno, či pri moci je nedorobená ľavica, alebo božská pravica. Lumpeninteligencia pod lampou Slovenskej televízie sa vysmieva, keď za terajší úbohý stav Slovenska označuje našu socialistickú minulosť. Pritakal jej aj prítomný minister zo spomínanej ľavice. Priosvietení gentlemani zabudli na jednu maličkosť: ako k takému úbohému stavu prišlo Španielsko, Grécko, Cyprus, Taliansko, Portugalsko a iní, kde socializmus nebol? Bývalí kolonizátori, ktorí niekoľko storočí kradli, vraždili a lúpili po celom svete, a rozvíjali sa na jeho úkor, majú dnes najvyššiu nezamestnanosť, vrátane mladých. Majú štátne dlhy, ktoré podobne ako USA, nikdy nesplatia. Norbert Wiener, otec kybernetiky, by za daných podmienok konštatoval zrútenie systému. Výška dlhov ukazuje aký obludný rozmer má príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako nás okrádajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú aké peniaze by mohol štát produktívne investovať do verejných výdajov, do zdravotníctva, školstva, na výskum nových liekov, na výstavbu bytov, na mzdy a dôchodky, pre blaho človeka. Takéto investície by prinášali prácu, znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku, skracovali pracovný deň. Voľný čas by bol meradlom ekonomického rastu, nie kríza a virtuálna ekonomika. Nie vojny, terorizmus a bombové atentáty.
Na koncentračný tábor v Osvienčime dali nemeckí nacisti vyvesiť nápis: Práca oslobodzuje. Nie len Židia, ale aj Cigáni, cirkevní hodnostári, komunisti, antifašisti a iní, vedia aké to bolo brutálne a cynické. S našim dneškom, našim bytím, je tu genetické prepojenie. Fašizmus vznikol z kapitalizmu, je jeho imanentnou súčasťou, atribútom. Vznikol z jeho chamtivých globálnych ambícií i neschopnosti riešiť kumulované problémy Nemecka a svetového kapitálu. Podobnosť s dneškom nie je náhodná. Aký je rozdiel medzi fingovaným útokom na poľské Gliwice a lžami zdôvodneným útokom na Irak? Alebo Juhosláviu či Líbyu? Hitler nemusí vždy hovoriť po nemecky. Ponovembrová demokracia a sloboda je rovnaký klam, ako táborový nápis. Len v jemnejšom vydaní. Zvyšovanie hraníc odchodu do dôchodku, mzdy z ktorých sa nedá vyžiť, dôchodky na úrovni žobračeniek, teror v hrozbe prepustením z práce, viac mesiacov nevyplácaná mzda, nekvalitné potraviny, drahé lieky, neraz predpisované len pre biznis zainteresovaných, nezamestnanosť bez hraníc, drogy, pseudokultúra, vedomie i podvedomie ničiaca reklama, zámerné pestované odcudzenie medzi ľuďmi, desaťtisíce bezdomovcov, tisícky samovrážd, státisíce duševných porúch, permanentné masové vnucovanie tém, pre život nepodstatných, sú len iné formy zabíjania a vyhladzovania. Nežné, sametové. Pôvodný fašistický nápis stačí len poopraviť: Nezamestnanosť oslobodzuje. A dať ho na každý úrad práce, na každú volebnú miestnosť. A voličovi hlupáčikovi na krk náhrdelník. S názvami politických strán, ktoré doteraz úspešne volil. Môže si tam ponechať aj voľné, nepopísané kolieska. Ich počet je na ňom. Na akú dĺžku volebného života, ako zmyslu jeho bytia, si trúfa. Slobodná voľba je slobodná voľba.
Generácie, ktoré prídu po nás, možno zomrú od hanby: akí primitívi a darebáci tu žili, ak si dali zobrať vlasť, národný majetok, sociálne istoty, zničiť genofond, vyfabrikovať invalidnú prírodu, vymeniť potraviny za krmivo pre psov a mačky, vymeniť šťastný a pokojný život za sľuby a klamstvá falošných prorokov. Plné tribúny a námestia spravodlivých, no nenašiel sa ani jeden, pani Lótová. Anglickí kolonizátori, predchodcovia konštruktérov EÚ, kúpili od amerických Indiánov Manhattan za približne 16 dolárov. V zrkadielkach a lacnej bižutérii. Naši ponovembroví politici, s vládou permanentných odborníkov, s nami urobili to isté. Smutné na tom je, že pokiaľ Indiáni nevedeli nič o okolitom svete, my sme boli nenásytní, arogantní a hlúpi. Dnes nemáme ani tých 16 dolárov! Tešia nás biliónové dlhy a sľuby gentlemanov s notebookmi. Nebytie naveky. A možno nie, každá batéria sa raz vybije. Alebo bude vybitá.
. Hemingwayova generácia, ktorú zasiahla prvá svetová vojna, sa označila za stratenú. Vojna trvala štyri roky, ponovembrový darebácky a zločinecký režim takmer 24. Koľko generácií je stratených? Koľko ľudí zahynulo z chudoby, biedy a beznádeje? A koľko ešte zahynie?
Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme síce na zemi, pohybujeme sa v reálnom čase i priestore, ale nič nám nepatrí, nič reálne nemôžeme zmeniť. Nakoniec, aj štrajky a street party sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí si prevetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári dostanú príplatok. Volebný a politický systém je nastavený tak, aby každá zmena zabavila občana na najbližšie obdobie. Voličovi hlupáčikovi zároveň dala ilúziu o jeho potrebnosti a význame. A novú nádej. Dookola, do nekonečna, do ďalšieho plesu v opere. O našej prítomnosti a budúcnosti, i o výklade minulosti, rozhodujú iní. Nami zvolení, i nezvolení nevirtuálni gentlemani, zvrátený systém hodnôt, pomýlených ekonomických priorít, pedofíliou pretkaná a skorumpovaná cirkev. Bytie odtrhnuté od bytia, takmer ako Fichteho koncepcia ja -nie ja. Len tu nejde o subjektívny idealizmus, ale každodennú objektívnu realitu. O obyčajný život.
Porušovanie ľudských práv je masové a globálne Nebytie väčšiny je tak absurdné, že sa považuje za normu. Za zvyk, za samozrejmosť. Ako žobrák, či bezdomovec na ulici. Ako kladná nula, vrcholný objav ekonomickej teórie kapitalizmu.
Bludný kruh nebytia má pomerne jednoduché riešenie. Na začiatok treba len pravdivo pomenovať veci, javy a udalosti, našu bezmocnosť i zbabelosť. Kráľ je nahý, ale chodí do volebnej miestnosti. Naše nebytie je stav, i tendencia. Na dobu nami určenú. Záleží len na nás, spieva Jožo Ráž.
Veľkou výhodou nápravy veci ponovembrových bude cyperská metóda. S kapitalizmom proti kapitalizmu. Nebude treba nič znárodňovať, stačí len zdaniť sprivatizovaný majetok a jeho súkromné deriváty a deviácie. Triedny priateľ to ocení, február 48 nehrozí. Gottwald a komunisti boli, zdá sa, amatéri.
Aký zmysel má naše bytie, ak jeho podstatou je strach ? Zo samotnej existencie, z dneška, zajtrajška, z choroby, a jej ceny, z nezamestnanosti dospelých detí, z bezmocnosti a chudoby starých rodičov. Mojich, tvojich, našich. Veriaci sa modlia k bohu, ale až na jedného arcibiskupa, netušia, že jeho nadriadení sedia tu, dole. Na mamone. Sedia, trasú sa a otriasajú. Aj keď nič nevedia, vedia prečo. Našťastie, pražský orloj nezakryjú.
Havlov kapitalizmus, s celou mediálnou a umeleckou žumpou, s tupoidnými novinármi, politikmi ktorých ľudská úroveň neprevyšuje ani užitočnú kôpku maštaľného hnoja, nám vnútil iracionálne myslenie, etiku i chovanie. Vzdelanie bez poznania. Relativizmus a nihilizmus porovnateľný len s dobou nacizmu. Výsledkom je chaotická, bezcitná spoločnosť, bez hodnôt, bez morálky a budúcnosti, bez dôstojného bytia. Kto rozhodol o tom, že jední prežijú svoj život v chudobe, nedostatku a nedôstojne, druhí v nadbytku a v plytvaní? Boh? Ten je vraj spravodlivý. Koho sú potom tieto cnosti? Vysvetlenie je prosté, pozemské. Len má háčik: kto sa prizná ako prvý? Ak je pilierom slobody a demokracie minimálna mzda, sociálne dávky, múka a cestoviny s logom EÚ, vysťahovalectvo, tristoeurový dôchodok, masová chudoba, korupcia a zločin, zlyháva systém. Systém ponovembrový! Diktatúra majetku a peňazí, vykorisťovanie človeka človekom, nedáva šancu na dôstojné bytie. Totalitarizmus kapitálu je univerzálny, národne i nadnárodne.
Dôkazom je vývoj , každodenná prax. Všade tam, kde dominuje táto spoločensko-ekonomická formácia, je rovnaký výsledok. A je jedno, či pri moci je nedorobená ľavica, alebo božská pravica. Lumpeninteligencia pod lampou Slovenskej televízie sa vysmieva, keď za terajší úbohý stav Slovenska označuje našu socialistickú minulosť. Pritakal jej aj prítomný minister zo spomínanej ľavice. Priosvietení gentlemani zabudli na jednu maličkosť: ako k takému úbohému stavu prišlo Španielsko, Grécko, Cyprus, Taliansko, Portugalsko a iní, kde socializmus nebol? Bývalí kolonizátori, ktorí niekoľko storočí kradli, vraždili a lúpili po celom svete, a rozvíjali sa na jeho úkor, majú dnes najvyššiu nezamestnanosť, vrátane mladých. Majú štátne dlhy, ktoré podobne ako USA, nikdy nesplatia. Norbert Wiener, otec kybernetiky, by za daných podmienok konštatoval zrútenie systému. Výška dlhov ukazuje aký obludný rozmer má príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako nás okrádajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú aké peniaze by mohol štát produktívne investovať do verejných výdajov, do zdravotníctva, školstva, na výskum nových liekov, na výstavbu bytov, na mzdy a dôchodky, pre blaho človeka. Takéto investície by prinášali prácu, znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku, skracovali pracovný deň. Voľný čas by bol meradlom ekonomického rastu, nie kríza a virtuálna ekonomika. Nie vojny, terorizmus a bombové atentáty.
Na koncentračný tábor v Osvienčime dali nemeckí nacisti vyvesiť nápis: Práca oslobodzuje. Nie len Židia, ale aj Cigáni, cirkevní hodnostári, komunisti, antifašisti a iní, vedia aké to bolo brutálne a cynické. S našim dneškom, našim bytím, je tu genetické prepojenie. Fašizmus vznikol z kapitalizmu, je jeho imanentnou súčasťou, atribútom. Vznikol z jeho chamtivých globálnych ambícií i neschopnosti riešiť kumulované problémy Nemecka a svetového kapitálu. Podobnosť s dneškom nie je náhodná. Aký je rozdiel medzi fingovaným útokom na poľské Gliwice a lžami zdôvodneným útokom na Irak? Alebo Juhosláviu či Líbyu? Hitler nemusí vždy hovoriť po nemecky. Ponovembrová demokracia a sloboda je rovnaký klam, ako táborový nápis. Len v jemnejšom vydaní. Zvyšovanie hraníc odchodu do dôchodku, mzdy z ktorých sa nedá vyžiť, dôchodky na úrovni žobračeniek, teror v hrozbe prepustením z práce, viac mesiacov nevyplácaná mzda, nekvalitné potraviny, drahé lieky, neraz predpisované len pre biznis zainteresovaných, nezamestnanosť bez hraníc, drogy, pseudokultúra, vedomie i podvedomie ničiaca reklama, zámerné pestované odcudzenie medzi ľuďmi, desaťtisíce bezdomovcov, tisícky samovrážd, státisíce duševných porúch, permanentné masové vnucovanie tém, pre život nepodstatných, sú len iné formy zabíjania a vyhladzovania. Nežné, sametové. Pôvodný fašistický nápis stačí len poopraviť: Nezamestnanosť oslobodzuje. A dať ho na každý úrad práce, na každú volebnú miestnosť. A voličovi hlupáčikovi na krk náhrdelník. S názvami politických strán, ktoré doteraz úspešne volil. Môže si tam ponechať aj voľné, nepopísané kolieska. Ich počet je na ňom. Na akú dĺžku volebného života, ako zmyslu jeho bytia, si trúfa. Slobodná voľba je slobodná voľba.
Generácie, ktoré prídu po nás, možno zomrú od hanby: akí primitívi a darebáci tu žili, ak si dali zobrať vlasť, národný majetok, sociálne istoty, zničiť genofond, vyfabrikovať invalidnú prírodu, vymeniť potraviny za krmivo pre psov a mačky, vymeniť šťastný a pokojný život za sľuby a klamstvá falošných prorokov. Plné tribúny a námestia spravodlivých, no nenašiel sa ani jeden, pani Lótová. Anglickí kolonizátori, predchodcovia konštruktérov EÚ, kúpili od amerických Indiánov Manhattan za približne 16 dolárov. V zrkadielkach a lacnej bižutérii. Naši ponovembroví politici, s vládou permanentných odborníkov, s nami urobili to isté. Smutné na tom je, že pokiaľ Indiáni nevedeli nič o okolitom svete, my sme boli nenásytní, arogantní a hlúpi. Dnes nemáme ani tých 16 dolárov! Tešia nás biliónové dlhy a sľuby gentlemanov s notebookmi. Nebytie naveky. A možno nie, každá batéria sa raz vybije. Alebo bude vybitá.
. Hemingwayova generácia, ktorú zasiahla prvá svetová vojna, sa označila za stratenú. Vojna trvala štyri roky, ponovembrový darebácky a zločinecký režim takmer 24. Koľko generácií je stratených? Koľko ľudí zahynulo z chudoby, biedy a beznádeje? A koľko ešte zahynie?
Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme síce na zemi, pohybujeme sa v reálnom čase i priestore, ale nič nám nepatrí, nič reálne nemôžeme zmeniť. Nakoniec, aj štrajky a street party sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí si prevetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári dostanú príplatok. Volebný a politický systém je nastavený tak, aby každá zmena zabavila občana na najbližšie obdobie. Voličovi hlupáčikovi zároveň dala ilúziu o jeho potrebnosti a význame. A novú nádej. Dookola, do nekonečna, do ďalšieho plesu v opere. O našej prítomnosti a budúcnosti, i o výklade minulosti, rozhodujú iní. Nami zvolení, i nezvolení nevirtuálni gentlemani, zvrátený systém hodnôt, pomýlených ekonomických priorít, pedofíliou pretkaná a skorumpovaná cirkev. Bytie odtrhnuté od bytia, takmer ako Fichteho koncepcia ja -nie ja. Len tu nejde o subjektívny idealizmus, ale každodennú objektívnu realitu. O obyčajný život.
Porušovanie ľudských práv je masové a globálne Nebytie väčšiny je tak absurdné, že sa považuje za normu. Za zvyk, za samozrejmosť. Ako žobrák, či bezdomovec na ulici. Ako kladná nula, vrcholný objav ekonomickej teórie kapitalizmu.
Bludný kruh nebytia má pomerne jednoduché riešenie. Na začiatok treba len pravdivo pomenovať veci, javy a udalosti, našu bezmocnosť i zbabelosť. Kráľ je nahý, ale chodí do volebnej miestnosti. Naše nebytie je stav, i tendencia. Na dobu nami určenú. Záleží len na nás, spieva Jožo Ráž.
Veľkou výhodou nápravy veci ponovembrových bude cyperská metóda. S kapitalizmom proti kapitalizmu. Nebude treba nič znárodňovať, stačí len zdaniť sprivatizovaný majetok a jeho súkromné deriváty a deviácie. Triedny priateľ to ocení, február 48 nehrozí. Gottwald a komunisti boli, zdá sa, amatéri.
Alternatívou nebytia je bytie. Dôstojná existencia pre každého. Pre mladých, zdravých, ambicióznych, ale aj pre mladých - chorých. Pre starších, pre menej zdatných či menej ambicióznych. Pre všetky deti, bez ohľadu na ich privatizačný pôvod. Pre ľudí práce. Radostný dnešok je odklonom od všeľudských hodnôt. A podobne ako socializmus, ak sa od nich odklonil, vždy havaroval. Terajšia cesta vedie do pekla. Kto neverí, nech precestuje naše dediny a mestá. Nazrie do duší ľudí, ktorí sa previnili tým, že sa dali oklamať. Šťastnú cestu a Auch Wiedersehen!
14. mája 2013