Sýria

Ešte sa neusadil prach z megabomby hodenej židovskými sionacistami na sýrsky Damašek a dvaja trpáci - izraelský premiér Benjamin Netanjahu, neé Mileikowski pôvodom z Poľska a minister zahraničných vecí USA John Kerry, neé Kohn pôvodom z Česka - vyrazili do sveta. Mileikowski do Pekingu a Kohn do Moskvy. Ozvenou izraelského útoku na Sýriu bola skutočnosť, že Mileikowskeho Číňania privítali štvorbodovým plánom na riešenie palestínsko-izraelského konfliktu a s Kohnom sa minister zahraničných vecí Ruskej federácie hodinku poprechádzal po záhrade. Kohnova konská tvár bola v dôsledku čerstvého vzduchu mierne začervenalá a rétorika bez obvyklej americkej geopolitickej agresivity.

Mileikowski sa zachoval ako typický aškenázsky génius. Namiesto toho, aby utekal rovno do Pekingu a pokúsil sa napraviť škody napáchané útokom na Sýriu, prišiel najskôr do Šanghaja na stretnutie so súkmeňovcami a dohadzovanie kšeftov. Plán trasy bol pripravený pred bombardovaním a aškenázski géniovia ho neboli schopní flexibilne zmeniť. Kým sa Mileikowski vybavoval v Šanghaji, šéf Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás pomohol vláde v Pekingu pripraviť plán na mierové riešenie zúfalej palestínskej situácie. Zo štyroch bodov spomeňme najdôležitejší: nezávislý palestínsky štát v hraniciach spred roka 1967 a východným Jeruzalemom ako hlavným mestom. Taká je čínska požiadavka. "Palestínsky štát nikdy nevznikne", zbliakol verejne v Izraeli minister pre ekonomiku a obchod Naftalín Bennett, potomok kolonizátorov Palestíny z Poľska a USA. V Pekingu sa iste opýtajú, čo za názory to má Mileikowského minister.

Dôležitejšia však bola návšteva ministra zahraničných vecí USA v Moskve. Stretol sa s prezidentom Vladimírom Putinom a potom sa hodinu vo dvojici prechádzal po záhrade s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Až potom nasledovalo ich oficiálne rokovanie. Putin Kohnovi oznámil, že útok Izraela na Sýriu americkou muníciou - a nezaujíma ho, či o tom USA vopred vedeli alebo nie - je z akéhokoľvek uhla pohľadu vyhlásením vojny. Na účinnú obranu proti cezhraničnej agresii dodá Rusko Sýrii svoje povestné S-300, pretože je neprijateľné, aby si Izrael - alebo akýkoľvek iný štát - robili zo suverénnej Sýrie strelnicu. Sýrsky personál sa už školí na ich obsluhu. Najvýznamnejším výstupom z rokovania s Lavrovom bolo Kohnovo vyhlásenie, že USA budú rešpektovať územnú celistvosť Sýrie a nebudú ju porcovať ako svoju korisť. Do konca mája sa uskutoční konferencia o Sýrii, kde nebudú udávať tón akýsi pokútni "Priatelia Sýrie", ale medzinárodné právo. Detaily Kohnovej návštevy sú tu.

Sionacisti z USA a Izraela však napriek dlhým skrúšeným ksichtom, ktoré otŕčajú vždy po každom spáchanom zločine, rozumejú jedine argumentu sily. Preto neboli aprílové náhle vojenské cvičenia Ruska a Číny zbytočné. Rusko nakoniec svoje stanovisko jasne sformulovalo už po "demokratizácii" Líbye: aj my vieme používať zbrane a ak nás k tomu dotlačíte, nebudeme váhať.

Hoci Kohn povedal v Moskve veľa ľúbivých slov, realita je iná. Studená vojna sa prehlbuje a po drzom izraelskom útoku na Sýriu sú jej strany zreteľne vyprofilované. Ako povedal Lavrov už v čase líbyjskej krízy, v tomto boji ide o veľa. Buď sa svet stane sionacistickým korporátnym hnojiskom s pásikovo-dávidovohviezdičkovými kohútmi presadzujúcimi primitívne mafiánske zákony "silnejší pes jebe", alebo miestom, kde platí medzinárodné právo - všade a pre všetkých.