Ideologické pozadie Illuminati

V roku 1492 bolo španielskymi Marranos (pokrstení Židia, tajne sa pridržiavajúci svojej talmudskej viery) založené hnutie Alumbrado a podobné hnutie bolo založené aj vo Francúzsku v roku 1623 - "Guerients", premenované v roku 1722 na Illuminati. Španielske úrady sa pokúšali zastaviť hnutie Alumbrado už okolo roku 1527, keď bol Ignatius Loyola na istý čas zatknutý pre svoje aktivity s Illuminati.

Loyola (Inigo Lopez de Regalde), ktorý bol židovského pôvodu, sa narodil v 90. rokoch 15. storočia. V roku 1534 založil svoj vlastný rád - Jezuitov - pre tento účel si vzal aj pôžičku. Pápež uznal jezuitský rád 5. apríla 1540.

Benjamin Disraeli, autor a ministerský predseda Veľkej Británie v roku 1868 a 1874-76, sám Žid, napísal vo svojej knihe "Coningsby" (Londýn, 1844), že prvými jezuitmi boli Židia. V tomto novom ráde boli všetci členovia pod Loyolovým dohľadom.

Bol to židovský jezuitský kardinál Roberto Bellarmine (1542-1621), ktorý nariadil upálenie filozofa Filippa Giordana Bruna na hranici 17. februára 1600.

V roku 1771, 23-ročný Weishaupt stretol Kolmera, dánskeho kabalistického Žida, ktorý sa práve vrátil z Egypta. Kolmer zasvätil Weishaupta do tajov Osirisovej mágie a hnutia Alumbrado. Nesta Webster predpokladala, že v Taliansku bol známy ako Altotas, Cagliostrov majster. Kolmerovo okultné poznanie učinilo na Weishaupta hlboký dojem, neskôr si ten zvolil egyptskú pyramídu ako symbol moci Illuminati, použijúc pravdepodobne ilustráciu z knihy "Pyramidography" (1646) autora Jeana Greavesa, profesora astronómie na Oxforde.

O rok neskôr (1770) získal Weishaupt pozíciu učiteľa kanonického práva na univerzite v Ingolstadte. Neskôr získal titul doktora a v roku 1773, vo veku 25 rokov, sa stal na tej istej univerzite profesorom. Počas krátkeho obdobia zastával dokonca pozíciu rektora. V roku 1800 sa univerzita presunula do Landshutu a odtiaľ, v roku 1826, do Mníchova.

Nebolo náhodou, že rád Illuminati bol založený 1. mája. Medzi kabalistickými Židmi tento dátum, 15 (1.5) symbolizoval tajné číslo Jahveho, a tak sa tento deň stal ich okultným sviatkom.
Podľa Johanna Wolfganga von Goetheho je 1. máj - deň po Walpurginej noci - dňom, kedy sú oslavované temné sily.

V tom čase študoval za rabína mladý Žid menom Mayer Amschel (narodený 23. februára 1744). Amschel žil so svojimi rodičmi v židovskom gete vo Frankfurte nad Mohanom. Neskôr prijal priezvisko Rothschild. Bol to práve Mayer Amschel Rothschild, ktorý presvedčil Weishaupta, aby úplne akceptoval frankovskú kabalistickú doktrínu, a ktorý neskôr Illuminati financoval. Rothschild Weishauptovi uložil úlohu obnoviť pre kabalistických Židov staré hnutie Alumbrado.

Teoretická Kabala zahŕňa iba tajné učenia o Bohu a prírode, no praktická Kabala (ako je napr. Frankizmus) sa snaží pozemské záležitosti ovplyvňovať. Zahŕňa používanie amuletov a magických čísel, ako aj vyvolávanie zlých duchov. Kabalistické informácie sa nachádzajú v Talmude I Midraši. ("Ancient Oriental and Jewish Secret Doctrines", Leipzig, 1805.)

Jakob Frank (1726-1791) bol podľa židovského profesora Gershoma G. Scholema najstrašnejším fenoménom v židovskej histórii.

Jeho činy boli absolútne nemorálne. Rabín Marvin S. Antelman vo svojej knihe "To Eliminate the Opiate" (New York, 1974) dokazuje, že medzi frankizmom a Weishauptovým illuminizmom existovala jasná spojitosť. Cieľom frankovcov bolo pracovať v utajení na získaní židovskej svetovlády. Profesor Scholem jasne zdokumentoval dosiahnutie ich rozsiahlej politickej moci.

Jakob Frank (v skutočnosti Leibowicz) sa narodil v roku 1726 v poľskej Galícii. Oficiálne konvertoval na katolicizmus, šlo však iba o zásterku. Jakob Frank bol v roku 1760 uväznený za pokračujúce vyučovanie Kabaly (Zoharu) a za praktizovanie tajných židovských rituálov. V roku 1773 napadli oblasť Poľska, kde bol Frank väznený, Rusi. Po svojom prepustení sa presťahoval do Offenbachu (neďaleko Frankfurtu nad Mohanom) v Nemecku, kde začal viesť nákladný a divoký život. Jeho činy boli skazené, jeho osoba zločinecká. Tieto informácie pochádzajú z kníh profesora Gershoma G. Scholema"Cabbala" (New York a Scarborough, 1974), "Sabbatai Zevi" (New Jersey, 1973) a "The Messianic Idea in Judaism" (New York, 1971).

Jakob Frank svoje učenie zhrnul vo svojom diele "The Words of the Lord" (Slová Pánove). Tvrdil, že Boh Stvoriteľ nebol tým istým, ktorý sa zjavil Izraelitom. Veril, že Boh je zlý. Frank sa prehlásil za pravého Mesiáša. Zaprisahal sa nehovoriť pravdu, odmietal všetky morálne zákony a hlásal, že jediná cesta k novej spoločnosti vedie cez totálne zničenie súčasnej civilizácie. Vražda, znásilňovanie, incest a pitie krvi boli dokonale akceptovanými činmi a potrebnými rituálmi.

Frank bol jedným z tých vzpurných Židov, ktorí uctievali diablov. Extrémistickí Židia mali predovšetkým v obľube diabla menom Sammael. (C. M. Ekbohrn, "100 000 frammande ord" / "100 000 Foreign Words", Stockholm, 1936, s. 1173.)

Joseph Johann Adam Weishaupt sa narodil 6. februára 1748 v bavorskom Ingolstadte, do asimilovanej židovskej rodiny. (Pouget de Saint Andres, "Les auteurs caches de la revolution francaise", s. 16.) Jeho otec bol profesorom na univerzite v Ingolstadte. ("The Trail of the Serpent", Hawthorne, 1936, s. 68.) Bol vychovávaný v jezuitskom kláštore a študoval právo, literatúru a ateistickú filozofiu. V roku 1773, 25-ročný Weishaupt jezuitský rád opustil. Dôvodom mohol byť rozvoj jeho nezávislej ideológie, ale následné rozpustenie jezuitského rádu pápežom Klementom XIV. v roku 1773 mohlo taktiež zohrávať úlohu. Jezuitský rád bol rozpustený vo Francúzsku, Španielsku, Protugalsku, Neapole a Rakúsku. O pár rokov neskôr sa do činnosti proti rímsko-katolíckej cirkvi pustil Weishauptov rád "perfektibilistov". V roku 1814 však bol jezuitský rád nanovo založený a prostredníctvom nových infiltrácií sa stal ešte mocnejším, než kedykoľvek predtým.

V roku 1775 sa profesor Weishaupt stal členom lóže Theodor zum guten Rat v rámci eklektického slobodomurárstva. Weishaupt neskôr túto svoju základňu v Mníchove využil na infiltráciu všetkých ostatných lóží, vďaka aktu, že skrze veľmajstra lóže , profesora Franza Benedicta (Xavera) von Baader, ktorý sa k Illuminati pridal, mal na lóžu veľký vplyv.

Barón Adolf von Knigge (nar. 16. októbra 1752 v Bredenbecku, zomrel 6. mája 1796 v Brémach), najbližší spolupracovník Adama Weishaupta, mu neskôr pomohol získať prístup k rôznym slobodomurárskym organizáciám. (Pat Brooks, "The Return of the Puritans", North Carolina, 1976, s. 68-69.) V roku 1777, dosiahol najvyšší stupeň Templárskeho Rytiera v Hanau. 27-ročný Knigge sa k Illuminati pridal v roku 1780 vo Frankfurte pod pseudonymom Philo (pôvodný Filón bol židovským učencom).

Illuminati začali obzvlášť aktívne konať po von Kniggeho pridaní sa. Barón von Knigge taktiež napísal dielo "O spájaní sa s ľudom". So sebou priviedol mnoho vplyvných osôb.

Organizácia sa v celom Nemecku rozširovala predovšetkým vďaka Philovi. K ovládaniu osôb na vysokých postoch využívali finančné, ako aj sexuálne služby.

Postupom času Illuminati ovládli každý slobodomurársky rád na svete. K organizácii sa pridávali dôležití finančníci: Speyer, Schuster, Stern a ďalší. Židia takto získali veľmi vplyvnú pozíciu. Ich operačnou základňou bol Frankfurt nad Mohanom.

V Hamburgu vzrastala vplyvná židovsko-kabalistická rodina. Ich meno bolo (Samuel Moses) Warburg a títo sa taktiež pridali k sprisahaniu svetovlády.

Jezuiti naučili Weishaupta mnohé, prinajmenšom ich pochybné morálne zásady. Svojich najbližších spolupracovníkov nabádal k využívaniu lži ako nástroja, a vystríhal pred zverejňovaním akýchkoľvek pravdivých vysvetlení. Vodcovia Illuminati si dali záležať na tom, aby sa zbavili svojich najnebezpečnejších oponentov a tých, ktorí by mohli byť hrozbou pre tajomstvá Rádu. (Gerald B. Winrod, "Adam Weishaupt - a Human Devil".)

Weishaupt oplodnil svoju švagrinú, a neschopný zaplatiť 50 mariek za tajný potrat, snažil sa, neúspešne, dosiahnuť tento cieľ využitím drog. 30. januára 1784 sa mu narodil syn.

Neskôr Weishaupt náhle zbohatol…

V roku 1777, začali Illuminati spolupracovať so všetkými slobodomurárskymi lóžami (predovšetkým s Grand Orient) s cieľom ich infiltrovať. Brunswický vojvoda, veľmajster Nemecka, v roku 1794 vyhlásil, že slobodomurárske lóže ovládali Illuminati. Podľa britskej historičky Nesty Webster, keď sa členom Grand Orient stal Weishaupt, lóžu začal finančne podporovať Mayer Amschel Rothschild (1743-1812).

Bernard Lazare, známy židovský autor, vo svojom diele z roku 1894, "L'Antisemitisme" napísal, že Weishaupta obklopovali výlučne kabalistickí Židia. Zhabané dokumenty dokazujú, že z 39 Illuminati na nižších vedúcich postoch bolo 17 Židov (cca 40%). Čím vyššie v hierarchii, tým vyššie bolo percentuálne zastúpenie Židov. Toto sprisahanie symbolizuje dokonca aj fakt, že ústredné sídlo Illuminati v Ingolstadte bolo neskôr prebudované na synagógu. Lazare tvrdil, že všetci títo Židia sa stali agentami revolúcie, pretože mali "revolučné duše".

Vo vedení Illuminati sa nachádzali štyria obzvlášť významní Židia: Hartwig (Naphtali Herz) Wessely, Moses Mendelssohn, bankár Daniel von Itzig (1723-1799) a podnikateľ David Friedlander. (La Vieille France, 31. marec 1921.)

Všetci zasvätení prijali sľub "večného mlčania, neoblomnej lojálnosti a úplného podriadenia sa Rádu". Každý člen musel odprisahať:

Nakoniec bol každý nový člen varovaný: "Ak si zradca alebo krivoprísažník, vedz, že bratia proti tebe pozdvihnú zbrane. Nenádejaj sa, že unikneš či nájdeš úkryt. Kdekoľvek budeš, zahanbenie, pohŕdanie a hnev bratov ťa budú prenasledovať a trápiť tvoje útroby."

Väčšina členov bola udržiavaná v presvedčení, že nižšie stupne zasvätenia, ktoré dosiahli, boli tými najvyššími. Iba pár členov poznalo pravý zámer Rádu.

Kódex Illuminati bol prezentovaný v slobodomurárskych vyjadreniach a predpisoval lži, zradu, násilie, mučenie a vraždenie ako prostriedky k dosiahnutiu všetkých svojich cieľov.

Mnoho členov verilo, že pracujú na zlepšení sveta. Nikdy im nenapadlo, že Weishauptovým pravým zámerom je Novus Ordo Seclorum, globálny program svetovlády.

Protestantskí vládcovia v Nemecku boli naklonení Weishauptovmu oficiálnemu plánu zničiť katolícku cirkev a členstvo v Ráde vyhľadávali. Prostredníctvom týchto osôb získal Weishaupt kontrolu nad slobodomurárskymi rádmi, do ktorých bol spolu so svojimi ďalšími židovskými spoločníkmi v roku 1777 zasvätený. Aby zabránil vládcom pochopiť skutočné zámery Illuminati, predchádzal ich kontaktu s vyššími stupňami zasvätenia.
Počas roka nasledujúceho jeho založenie sa Rád šíril výlučne v južnom Bavorsku. Neskôr získal svoju základňu vo Frankfurte nad Mohanom, Eichstadte a ďalších mestách (pozri "Vagledning for frimurare"/"Guidance for Freemasons", Stockholm, 1906, s. 166.)

Oficiálne sa Illuminati snažili šíriť morálku a múdrosť ako prostriedky potláčania zla a hlúposti. Chceli dosahovať objavy vo všetkých oblastiach vedy. Illuminati mali byť kultivovaní na vznešené, významné osobnosti (taktiež v "Guidance for Freemasons").

Postupom času sa k Illuminati pridali nasledujúce osoby: kníhkupec a spisovateľ Christoph Friedrich Nicolai (1733-1811), ktorého alias bolo I.ucian, vojvoda Ernst von Gotha, Heinrich Pestalozzi, ktorého pedagogický systém začala aplikovať Nadežda Krupská, Leninova manželka, v Sovietskom Zväze, vojvoda Karl August, barón Herbert von Dalberg, knieža Stolberg, barón Tomas Franz Maria von Bassus (ktorého alias z 13. decembra 1778 je Hannibal), autor, folklorista a filozof Johann Gottfried Herder (1744-1803), židovský autor a prominentný slobodomurár Johann Christoph Bode (1730-1793), ktorého pseudonymom bol Amelius, Ferdinand z Brunswicku, professor Semmer z Ingolstadtu, filozof Franz Baader z Mníchova a ďalší.

Adam Weishaupt začal úzko spolupracovať predovšetkým s židovským slobodomurárskym vodcom Mosesom Mendelssohnom (1729-1786). Mendelssohn sa takpovediac stal Weishauptovým neviditeľným sprievodcom. Moses Mendelssohn bol Židmi vnímaný ako chudobný spisovateľ, ktorý sa počas "doby osvietenstva" stal jedným z najpoprednejších nemeckých filozofov. Sám seba sa pokladal za filozofa a osobnosť kultúry. Oficiálne bolo Mendelssohnovým cieľom "modernizovať" judaizmus, aby verejnosť prijala Židov, keď sa okázalo vzdávali talmudizmu a "asimilovali" do západnej kultúry. Illuminatus Mirabeau v roku 1787 napísal o politických "reformách" Mosesa Mendelssohna knihu, s cieľom šíriť o ňom ešte fantastickejšie mýty. Mendelssohn však tajne nabádal Židov verne sa pridržiavať viery svojich otcov. Bol vodcom Illuminati v Berlíne.