Fosfor a rozhovor

Podľa nedávneho článku izraelských novín Maariv's, izraelská armáda (IDF) plánuje rozlúčiť sa s bielym fosforom, pre "celosvetovú kritiku a poškodzovanie povesti". Istý vysokopostavený dôstojník vysvetlil: "Ako sme sa naučili počas operácie Liate olovo, nevyzerá to dobre na fotografiách, preto znížime stav a nebudeme kupovať viac ako to množstvo, ktoré máme."Áno, dobre ste čítali, podľa IDF fotografie, ktoré ukazujú zásah fosforových bômb, nie sú dobrou propagandou, keď ich zhadzujú nad obývanou zónou ako Gaza na civilné obyvateľstvo.

Tak moment, fosforové bomby sú predsa zakázané chemické zbrane! Myslel som si, že iba zlé diktatúry, ako napríklad tá v Sýrii, ich používajú proti vlastnému obyvateľstvu a preto sa im západ vyhráža vojnou. Údajne "najmorálnejšia armáda na svete"(!) priznáva, že to robila tiež? To sú ale novinky. Podľa dodatkových protokolov z roku 1977 k ženevskej konvencii z roku 1949 je ich použitie predsa ZAKÁZANÉ!

Ach, neuvedomil som si, že Izrael a USA spomínaný protokol nepodpísali. Tak to je potom niečo úplne iné, tým pádom môžu. Zrejme preto obaja tieto bomby používajú. USA ich použili v Iraku a Izrael ich zhadzoval v Libanone počas vojny v roku 2006 a v januári 2009 v pásme Gaza. Sýria protokol podpísala a preto to robiť nesmie. To je tak ťažké pochopiť?

Je to to isté, ako so zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT). Izrael ju nepodpísal a preto má program jadrových zbraní a arzenál najmenej 200 atómových hlavíc. Nedovolí ani žiadnu inšpekciu svojich jadrových zariadení zo strany inšpektorov IAEA pri OSN. Irán zmluvu NPT podpísal, nemá žiaden program jadrových zbraní, žiadnu atómovú bombu a podrobuje sa inšpekciám. Irán je za to trestaný najprísnejšími sankciami a Izrael samozrejme nie.

Logické, no nie?

Citát z nemeckej verzie Wikipedie: Biely fosfor je najreaktívnejšou modifikáciou fosforu. Vznieti sa sám od seba kontaktom so vzdušným kyslíkom, potom horí plameňom s teplotou 1 300 °C pričom sa vyvíja značné množstvo bieleho dymu (fosforpentoxid), ktorý je vo väčších množstvách zdraviu škodlivý.

Okrem účinku horenia a ťažko liečiteľných popálenín, ktoré vzniknú už pri styku malého množstva s pokožkou, sú biely fosfor a jeho výpary prudko jedovaté. Dospelú osobu zabije dávka už 50 mg. Smrť nastane až po 5 až 10 dňoch, jed pôsobí útokom na proces syntézy bielkovín a uhľovodíkov.

Áno, izraelská armáda nasadila biely fosfor nad obývanou zónou Gazy, páni z armády si na to zrazu spomenuli. Bolo to iba 200 bômb, ktoré boli zhodené úplne neúmyselne a čistou náhodou. IDF potom dokonca nariadila vyšetrovanie, tak čo chcete. Aj keď všetko dôkladne vyšetrili, nenašli nič zakázané alebo odsúdeniahodné.

Vždy keď IDF vyšetrovala sama seba, nikdy nebol nikto potrestaný, tí ľudkovia sú plní morálky, keď strieľajú. Vidno to na akte pirátstva na flotilu mieriacu do Gazy. To však bol iba akt sebaobrany, počas ktorého bolo zavraždených, pardon zabitých 9 bezbranných aktivistov. Lode, ktoré sa plavia v medzinárodných vodách a chcú doviezť humanitárnu pomoc trpiacemu obyvateľstvu Gazy, sú predsa existenčnou hrozbou pre Izrael.

Okrem toho, akú to hrá rolu, keď tucty Palestínčanov zomreli strašnou smrťou počas útoku fosforovými bombami, medzi nimi ženy, deti a dojčatá? Ešte viac ich malo ťažké popáleniny, kedy im koža a mäso zuhoľnateli až na kosť. Lekári vôbec nevedeli, ako tieto im neznáme poranenia ošetriť. A ošetrovanie bolo sťažené aj tým, že fosforové bomby boli zhodené aj na nemocnicu Al-Quds a celkom zničili dve najvyššie podlažia.

Skutočne, fotografie mŕtvol spálených na uhol nemali dobrú odozvu, dokonca viedli k protestom a preto o štyri roky neskôr IDF prestane používať biely fosfor. Vzťahy s verejnosťou a obraz Izraela v médiách je predsa vo vojenskom biznise to najdôležitejšie. Koniec koncov, musíme byť predsa večnou obeťou, nikdy nie páchateľom, aj keď to tak je.

Počas nasledujúceho bombardovania v mene operácie Pilier obrany v novembri minulého roka sa už poučili zo spravodajstva o vojne proti Gaze v roku 2009 a zo správy Goldstoneovej komisie o tom. Tam už najskôr zhadzovali dymové bomby, aby fotografom znemožnili výhľad, aby potom mohli udrieť echt brutálne. Čo nie je vidno, nie je na fotografiách a nemožno to ukazovať v médiách, akoby sa nestalo.

Dôležitá nie je realita ale to, ako je realita prezentovaná, vieme to predsa už dlho. K tomuto poznaniu prišla aj IDF, vojna sa odohráva nielen na bojisku, vedie sa aj v médiách. Kto ich kontroluje, vyhral. Cenzúra žurnalistov zo strany izraelského vojska, keď zabíja Palestínčanov, funguje medzičasom celkom dobre.

Minulý rok si všimli, že záujem médií výrazne poľavil a počas poslednej vojny vedenej proti Gaze o tom skoro vôbec neinformovali. Čo, pred 5 mesiacmi Izraelčania bombardovali Gazu? To som vôbec nezaznamenal. Napriek tomu tam boli stovky obetí, ale keď prinajmenšom od udalostí v Bostone vieme, že jeden mŕtvy na západe má aspoň takú hodnotu, ako 200 mŕtvych Arabov. Nie, to nie je rasizmus, my sme tí dobrí a oni sú tí zlí.

Možno z toho vznikne nové povolanie. Vyvíjať zbrane a bomby, ktorých smrtiaci účinok bude na fotografiách a videách dobre vyzerať. Nedá sa predsa všetko schovať, keď jeden vedie vojnu a sú pri tom tí otravní fotografi. Ako možno masovo zabíjať ľudí a napriek tomu vyzerať dobre? Reklamný slogan na zbrojárskych veľtrhoch by mohol byť napríklad takýto: "Kúpte si naše neviditeľné bomby, zabíjajú tak, že to na kamere nevidno!". Že by som práve vymyslel novú lukratívne obchodné odvetvie?

Zdroj (zo zdroja som neprevzal všetky fotografie, na niektoré treba mať izraelský žalúdok).

Komentár: Na tomto mieste môžem poznamenať iba toľko, že v ľudskom spoločenstve má práva iba ten, kto dodržiava pravidlá a plní si povinnosti.

Ilan Pappé je profesorem dějin a politických věd na univerzitě v britském Exeteru. Jeho rodiče pocházejí z Německa a jako Židé v 30. letech ze země uprchli. Politicky se Pappé angažoval ve straně Chadaš, ovlivněné komunistickou ideologií, a za tuto stranu kandidoval také v roce 1999 při volbách do izraelského Knessetu. Ve své knize "Etnická čistka Palestiny" (v angličtině 2006, v němčině vyšla v roce 2007), zakládající se na armádních dokumentech, Pappé přichází s tezí, podle níž zřízení židovského státu počítalo s "plánovaným vyhnáním" domácího obyvatelstva a že sionističtí vůdci, především David Ben Gurion, tento cíl sledovali politickými a vojenskými prostředky po rozhodnutí o dělení Palestiny ze strany OSN v roce 1947. Novinář John Pilger označil Pappého kdysi za nejodvážnějšího a nejvíce nepodplatitelného historika Izraele. Ovšem jeho kritikové - mezi nimi izraelský historik Benny Morris - na druhou stranu Pappému vytýkají jednostrannost a "černobílý styl vyprávění".
Pappé, který také zastává funkci Evropského centra palestinských studií, v nejnovějším vydání Debatního klubu hovoří s Mojmírem Kallusem, hlavním představitelem české pobočky Mezinárodního křesťanského velvyslanectví Jeruzalém (ICEJ). Křesťanský sionista Kallus debatuje s antisionistou Pellém o morálních a historických otázkách, které souvisejí s vytvořením židovského státu, hosté se ale také zabývají vyhlídkami do budoucna. (Debata je vedena v anglickém jazyce.)

Debatu lze shlédnout zde: DEBATNÍ KLUB KALLUS VS. PAPPÉ