Holandsko je v Európe už tradične považované za jeden z najliberálnejších štátov a keďže sú v súčastnosti liberálne politiky presadzované aj v ďalších krajinách Západu, získava krajina tulipánov aj punc priekopníctva. Holandsko ako prvé legalizovalo eutanáziu, marihuanu, homo-"manželstvá", v krajine je považované prevádzkovanie bordelu za poctivé podnikanie. Napriek tejto liberálnej samopašnosti je tam trestné spochybňovať holokaust, multikulturalizmus, rovnakosť ľudských rás a ďalšie dogmy moderného sveta. To je však už iná téma na iný článok.
Práve z dôvodu, že holandská politika určuje trendy budúceho vývoja v ostatných guberniách Európskej únie, stojí za to sledovať tamojší vývoj. V ostatných mesiacoch prenikli do éteru dve zaujímavé správy.
Holandský politik a homosexuálny aktivista Boris Dittrich, ktorý pre jeho "zásluhy" býva označovaný aj ako otec holandského "manželstva" osôb rovnakého pohlavia, sa v marcovom rozhovore pre francúzsky magazín Yagg vyjadril, že ďalším cieľom liberálnej agendy bude presadenie skupinových "manželstiev" ako zväzku troch a viacerých osôb, nevyhnutný a logický krok pri likvidácii tradičnej európskej spoločnosti. Potvrdzuje sa tým to, o čom som písal v septembri 2012, uzákonením registrovaných partnerstiev alebo "manželstiev" osôb rovnakého pohlavia sa mení zmysel a účel rodinného práva, čím sa otvára priestor okrem iného aj pre skupinové "manželstvá". Čo bude nasledovať potom?
Odpoveď zrejme ponúka druhá správa z panstva kráľovnej Beatrix. Začiatkom apríla tohto roku rozhodol odvolací súd v holandskom meste Leeuwarden, že "holandská nadácia bojujúca za legalizáciu pohlavného styku medzi dospelými osobami a deťmi nemôže byť trestne stíhaná, lebo nepredstavuje riziko pre 'rozkol spoločnosti'." Nedá mi poukázať na skutočnosť, že v roku 1988 rozhodol amsterdamský súd v inom prípade opačne, na lavici obžalovaných však "nesedel" spolok pedofilov, ale nacionalistická strana Centrumpartij '86. Veru, zdá sa, že väčším rizikom pre spoločnosť je nacionalizmus ako organizácia podporujúca jeden z najodpornejších zločinov. V prípade zvrhlej časti holandskej spoločnosti to asi tak bude.
Toto rozhodnutie možno vnímať v širšom kontexte ako súčasť postupnej prípravy verejnej mienky na postupnú akceptáciu pedofílie a dekriminalizáciu detskej pornografie. Tento proces pripomína niekdajšiu kampaň za legitimáciu homosexuality zo začiatku 70. rokov. Napríklad minulý rok dvaja kanadskí psychológovia vyhlásili, že "pedofília je rovnaká sexuálna orientácia ako homosexualita." Zdôrazňujú, že pedofília sa nedá vyliečiť ani zmierniť nijakou terapiou či liečebným postupom. Rovnako prebiehajú snahy, aby bola pedofília vyškrtnutá zo zoznamu mentálnych chorôb. Možno sa čoskoro dočkáme aj filmov z Holywoodu o vzťahu päťdesiatnika k desaťročnému chlapcovi a zlej pedofilofóbnej spoločnosti, ktorá im bráni v "láske".
Je dokonca veľmi pravdepodobné, že homosexuálni aktivisti, ktorí sa už v Holandsku musia nudiť, prídu pedofilom na pomoc. Tieto dve skupiny k sebe totiž nikdy nemali ďaleko. V USA funguje od roku 1978 pro-pedofilná organizácia s názvom North American Man/Boy Love Association. Jej najvýznamnejšími zástancami boli práve aktívni homosexuáli: americký básnik židovského pôvodu Allen Ginsberg a "gay-aktivista" Harry Hay (zaujímavé je, že obaja boli tiež členmi americkej Komunistickej strany). Pedofilom sa dostalo podpory aj od viacerých homo-periodík. Nezanedbateľným faktom je aj to, že výskyt homosexuálnych pedofilov v prípadoch zneužívania detí je disproporčný.
Dnes je už zrejmé, že tzv. homosexuálna agenda je len drobnou súčasťou frontálneho útoku na morálny kódex Európy. Smutné je, že zatiaľ čo tá, v kresťanstve zakotvená, a dnes likvidovaná morálka zabezpečila našej civilizácii prežitie, úspech a rozvoj, jej deštrukcia nám prinesie len smrť. Preto je povinnosťou každého človeka postaviť sa liberálnemu zlu, nech má akúkoľvek podobu.