Ako chce Komisia EU urobiť z vody obchodný tovar

Georg Restle:"Najdôležitejšie politické zmeny sa niekedy skrývajú v malom tlačenom texte pod čiarou. Nenápadne, skryto, v jednej smernici, sa Európska Komisia pokúša presadiť práve jeden projekt storočia. Nejde o nič menej, ako o celoeurópsku privatizáciu zásobovania vodou. Ak to Komisia EÚ presadí, stane sa potom zo všeobecného vlastníctva objekt špekulácie, s ktorým sa dajú - aj v Nemecku - zarobiť miliardy. Je to víťazstvo veľkých multinacionálnych koncernov, ktoré za túto privatizáciu dlhé roky bojovali. Následky pre nás spotrebiteľov by mohli byť zásadné. Čo sa tu na nás blíži, ukážu vám teraz Stephan Stuchlik a Nikolaus Steiner."

Voda je nielen H2O, voda je život. Prístup k vode je vyhlásený OSN ako ľudské právo. V Nemecku patrí voda najčastejšie mestám a obciam, teda nám všetkým - zatiaľ. To sa však môže čoskoro zmeniť. S drastickými následkami aj pre Nemecko. Podľa vôle Komisie EÚ sa to začne v Portugalsku. Brusel žiada, aby krajina teraz predala svoje zásobovanie vodou. V Pacos de Ferreira sa z privatizáciou vody už začalo. Proti vôli občanov, ako nám hovoria.

Občan (1):"Predtým sa tu mohla voda piť. Bola to dobrá, čerstvá voda! Teraz už nie!"

Občan (2):"Mám 66 rokov a vždy som pil vodu."

Občianka (3):"Teraz vraj už nemáme dokonca piť vodu z verejných studní.."

Občan (4):"Áno, teraz nie je verejná voda údajne pitná."

Obec Pacos de Ferreira urobila pri predaji jednorázový zisk, teraz musia občania žiť s následkami. Ľudia nám ukazujú ich účty: a skutočne, mesačné sumy sú horentné, teraz má mnoho občanov problém zaplatiť pitnú vodu.

Humberto Brito:"Konzekvencie privatizácie boli tu v Pacos de Ferreira katastrofálne. Mali sme 400 % zvýšenie ceny za pár rokov. A potom každý rok ešte raz 6 % navýšenie ceny. To je jedna katastrofa."

Krízové krajiny, ako Portugalsko a Grécko potrebujú peniaze, preto ich nenápadne núti Trojka z Bruselu predať ich zásobovanie vodou. V prílohe zmlúv s Trojkou, ktoré má MONITOR k dispozícii, vidíme: v Grécku majú byť predané veľké vodárne v Aténach a v Thessalonikách. Ku Portugalsku sa hovorí: privatizácia národných vodárenských podnikov "Aguas de Portugal" má byť urýchlená. V Portugalsku medzitým protestuje stále viac ľudí proti tejto privatizácii vody, pretože majú strach pred vysokými cenami a zlou kvalitou. Avšak krízové štáty sú len začiatkom. Komisia EÚ sa pripravuje na veľký úder. Nový návrh Smernice pre udeľovanie koncesií šikovne ukrýva požiadavku, že v oblasti zásobovania vodou musí dôjsť k otvoreniu trhu. Čo to znamená? Heide Rühle, vodohospodárska expertka európskych Zelených, dôkladne preštudovala tento návrh. Verí, že Komisia je krátko pred tým, dosiahnuť svoj cieľ - privatizáciu vody.

Heide Rühle, členka Európskeho parlamentu, ZELENÍ:"Smernica o koncesiách to nerobí priamo, neotvára priamo dvere privatizácii, robí to cez zadné dvierka. Teda otvára milimeter po milimetri možnosť, že súkromníci prídu na trh, teda že trh sa otvára a že súkromníci majú prístup na trh."

Barnier dokonca popiera, že vôbec chce privatizáciu vody: Mocný komisár EÚ Barnier hovorí, že jeho smernica chce len novo usporiadať trh.

Michel Barnier, EU-komisár pre vnútorný trh:"Ostane všetko tak, ako bolo."

Redaktor: Dobre, prečo teda potrebujeme túto Smernicu?

Michel Barnier, EU-komisár pre vnútorný trh:"Pretože potrebujeme pravidlá. Každá nemecká komunita bude môcť naďalej rozhodovať o svojej vode, teraz jej ale dávame možnosť, aby mohla zveriť vodu aj súkromnému partnerovi, teraz bude aj toto regulované, pre dobro spotrebiteľa."

Teda predsa. Idea Komisie: na zásobovanie vodou musia byť celoeurópsky vypísané licencie. Potom ale prídu na rad privátni partneri. Pretože s dumpingovými ponukami veľkých koncernov nemôže konkurovať žiadny komunálny podnik. Pritom 82 % Nemcov chce, aby zásobovanie vodou organizovali mestá a obce.

Tu dokonca mestá a komunity obracajú jednotlivé privatizácie znovu späť. Príklad Berlín. Roku 1999 boli vodárne čiastočne privatizované. Po masových protestoch mesto teraz začalo spätne odkupovať podiely, veľmi drahá cesta, je to ale prvý úspech pre túto občiansku iniciatívu. Avšak nová stratégia Komisie EÚ môže túto ideu zničiť.

Gerlinde Schermer, Berlínsky vodný stôl:"Nová Smernica EU značí, všetko postaviť pod privatizačný tlak. A berlínska skúsenosť ukazuje, že aj čiastočná privatizácia, tzv. verejno-súkromné partnerstvo v skutočnosti slúži len súkromníkom. Oni majú renditu garantovanú a my platíme."

Pre súkromných investorov je voda tovar ako elektrina, alebo zlato. Pretože voda je objekt špekulácií, voda je hospodársky tovar. Analytici odhadujú trh s vodou v EÚ na trojmiestnu miliardovú výšku. A oni ho chcú: veľkokoncerny ako Thames Water, alebo Veolia, ale aj nemecké koncerny ako RWE a Gelsenwasser len čakajú na to, že sa začne privatizovať. Privatizácia vody má však málokedy očakávané efekty, to potvrdzuje štúdia Univerzity Barcelóna z roku 2010. V nej sú poukazy na to, že po privatizácii na niektorých miestach klesla kvalita vody. Ale predovšetkým: nebude lacnejšia.

Citát:"My nemôžeme dokázať žiadny efekt, že súkromná produkcia vody je nákladovo výhodnejšia."

Olivier Hoedeman, Corporate Europe Observatory:"Sľuby, ktoré sa vždy v súvislosti s privatizáciou vody spomínajú, lepší servis, klesajúce ceny, sa nikdy neplnia. Práve naopak, existuje skôr tendencia k rastúcim cenám a sľubované investície do vodárenských sietí nie sú realitou ako nikdy neboli."

Pretože peniaze pre drahú výstavbu potrubia nepasujú k rýchlym výhram. Príklady ako Londýn, alebo Bordeaux ukazujú: rúry sa rozpadajú, do pitnej vody vniká špina, často pridávajú potom spoločnosti chlór a podobné, aby udržali hygienu. Prečo rozhoduje Komisia EÚ proti vôli európskeho obyvateľstva? Na aké odporúčania sa opiera? S kým hovorí poza týchto okien? Napríklad s týmito, so Steering Group. Je to skupina expertov, ktorá radí Komisii EÚ v otázkach vodohospodárskej politiky. Zoznam účastníkov je podivuhodný, sedia tam hlavne zástupcovia vodného hospodárstva a príbuzné priemyselné oblasti.

Sorry, na zozname sú:

Michel Barnier, EU-komisár pre vnútorný trh:"Expertnú skupinu som osobne nezostavil, ale ak chcete odo mňa počuť, že naša expertná skupina je obsadená vyvážene, dám vám rád zapravdu."

Christian Ude, prezident Nemeckého snemu miest:"Je skutočne poľutovaniahodné, že niektorý komisár pre hospodársku súťaž pozná len potreby svojich rokovacích partnerov zo šéfovských etáží koncernov a nie potreby obavateľstva."

Voda - ľudské právo, alebo voda - miliardový obchod? Brusel už rozhodol: Voda má v budúcnosti patriť viacej koncernom a menej nám všetkým.