Komisia pre elimináciu rasovej diskriminácie pri OSN odporúča Slovensku prijať efektívne nástroje, ktorým by sa žalovali tzv. hate crimes, teda zločiny z nenávisti.
V tejto súvislosti žiada, aby sa sústredilo na prevenciu aktivít spojených s extrémistickými združeniami, napríklad i rozpustením alebo postavením do ilegality, pokiaľ by to bolo potrebné.
Oddeľovanie rómskych detí a extrémisti? Svet nás sleduje
"Obávam sa, že Slovensku sa tak skoro nepodarí naplniť odporúčanie OSN, pretože štátna politika v tejto oblasti dávno stratila zo zreteľa vývoj a zmeny na krajnepravicovej scéne," poznamenala riaditeľka združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová.
Hanobenie slovami
V praxi sa totiž zaužívalo presvedčenie, že pravicový extrémizmus musí byť nutne spojený s prejavmi typickými pre neonacistickú scénu z konca 90. rokov.
"Čakáme, kým ich nachytáme na heilovaní, propagácii Tretej ríše a zakázaných symbolikách. Pritom k trestným činom extrémizmu v zmysle Trestného zákona patria aj také skutky a prejavy, ktorými sa verejne hanobí národ, rasa a presvedčenie, alebo ktorými sa podnecuje nenávisť k etnickým skupinám," doplnila.
Dnes sa krajná pravica prezentuje práve takýmito výrokmi, či už na zhromaždeniach alebo vo virtuálnom prostredí. "Paradoxne, táto rétorika sa naopak legitimizuje a ospravedlňuje neraz aj absurdnými uzneseniami a rozsudkami," upozorňuje Bihariová.
Predmet diskusií
Odborník na extrémizmus Tomáš Nociar podotýka, že demokratické krajiny majú na svoju obranu legitímne právo. To vychádza z historických skúseností s nástupom totalitných hnutí k moci v prvej polovici minulého storočia.
"V tomto kontexte sa hovorí o koncepte tzv. streitbare demokratie, respektíve militantnej demokracie, ktorý je tvorený celou plejádou opatrení zakomponovaných v ústave a zákonoch," približuje.
Radikáli zabalili rasistické kategórie do sociálnych
Jedným z týchto opatrení je podľa Nociara možnosť rozpustiť a zakázať politickú stranu alebo združenie, pokiaľ svojou činnosťou pôsobí proti demokratickým hodnotám a princípom. "Avšak to, nakoľko sú takéto zákazy efektívne, je predmetom diskusií," povedal.
Nociar podotýka, že udalosti zo Slovenska aj iných krajín ukázali, že zákazy, pokiaľ boli úspešne uskutočnené, dokázali na istý čas paralyzovať predstaviteľov a sympatizantov.
"Na druhej strane však môže v tejto súvislosti dochádzať k prechodu do ilegality a následnej zvýšenej radikalizácii, prípadne k opätovnému pôsobeniu, ale pod iným názvom," pripomenul. Podľa neho takisto badať zvýšenú obozretnosť v oficiálnej prezentácii registrovaných krajne pravicových subjektov, práve v dôsledku hrozby zákazu ich činnosti.
Prvá rozpustená
Slovensko ultrapravicovú stranu rozpustilo v roku 2005, v roku 2009 rozpustila združenie.
Stranu Slovenská Pospolitosť rozpustili pre jej sľuby o zavedení korporatívneho štátneho zriadenia po vzore fašistických režimov, v ktorom mali mať napríklad menšiny obmedzený prístup k volebným právam. Išlo o prvú stranu vôbec, ktorú zrušil súd.
Súmrak ľudských práv: V Európe posilňuje xenofóbia, Rusko ide po aktivizme
"V súčasnosti sa kľúčové ikony tejto strany preskupili do iných štruktúr, zmenili názov, rovnošaty a sofistikovali svoju rétoriku. Málokto si však uvedomuje, že v skutočnosti ide o tie isté osoby, ktoré boli ústrednými postavami strany rozpustenej práve z dôvodu jej inšpirácie vo fašistických modeloch," podotkla Bihariová.
Otázka rozpustenia strany
Vlani tému načrtol aj Inštitút pre verejné otázky vo svojej správe o stave demokracie.
Ten v súvislosti s radikalizáciou, ktorú bolo počuť pri téme nelegálnych obydlí v niektorých lokalitách, uviedol, že sa "naskytá otázka nutnosti obmedzenia výkonu práv Ľudovej strany Naše Slovensko podľa Článku 29 ústavy SR zaručujúcich právo zakladať politické strany."
Generálna prokuratúra v tejto súvislosti evidovala jeden podnet fyzickej osoby v roku 2011. "Vyzvala podávateľa na doplnenie podnetu, aby mohla vo veci ďalej konať, ale podávateľ svoj podnet nedoplnil," poznamenala Jana Tökölyová, hovorkyňa GP.
http://www.youtube.com/watch?v=c1I6RNh99Vw