Keďže Spojené štáty a aj ich nepriatelia začínajú vymieňať rakety za počítačový malware proti ich cieľom, skupina špecialistov navrhla dočasné smernice pre čoraz častejšie "kybervojny".Kniha, ktorá bola publikovaná tento týždeň nesie názov "Talinnský manuál pre Medzinárodné právo aplikovateľné ku Kyber vojenstvu". Bola vytvorená Kooperatívnym Kyber-obranným centrom Excelencie NATO a volá po dvoch tuctoch expertov z celého sveta, aby im pomohli vybudovať základňu kybervojnových smerníc v časoch, kedy sú útoky zahraničných agentov čoraz častejšie zamerané na počítačové rozvodne, siete a systémy. Profesor americkej Námornej a vojnovej školy a zároveň aj redaktor tohto manuálu Michael Schmitt povedal ešte pred publikáciou pre Associated Press, že tieto smernice prichádzajú v časoch, kedy formálne existuje len minimum zákonov, ktoré vládnu používaniu takzvaných "kyberzbraní".
Rovnako ako bomby a rakety, hackeri a štátom sponzorované skupiny môžu použiť škodlivý kód, aby odstránili celé datábazy, znefunkčnili stroje alebo inak oslabili infraštruktúru.
"Každý videl Internet ako "Divoký západ,"" uviedol Schmitt pre AP. "Na čo ale zabudli je to, že medzinárodné právo sa vzťahuje ako na konvečné zbrane, tak aj na kyberzbrane."
Aby priniesli trocha štruktúry, Schmitt a približne dva tucty ľudí z právnických škôl a armád z celého sveta sa schádzali posledné tri roky v estónskom meste Talinn, aby sa aspoň pokúsili nastoliť nejaké pravidlá, ktoré by mohli byť uvedené do praxe. Avšak zatiaľ je Talinnský manuál len zbierkou návrhov, ktoré Schmitt s ostatnými chceli, aby národy po celom svete začali používať v reále.
Profesor medzinárodného práva westminsterskej univerzity Marco Roscini predpovedá, "Som si istý, že to bude pomerne ovplyvňujúce." Zatiaľ je ale Talinnský manuál len príkladom toho, ako by mohli byť vedené vojny v budúcnosti - a aké pravidlá by pomohli ich viesť.
Aby priniesli trocha štruktúry, Schmitt a približne dva tucty ľudí z právnických škôl a armád z celého sveta sa schádzali posledné tri roky v estónskom meste Talinn, aby sa aspoň pokúsili nastoliť nejaké pravidlá, ktoré by mohli byť uvedené do praxe. Avšak zatiaľ je Talinnský manuál len zbierkou návrhov, ktoré Schmitt s ostatnými chceli, aby národy po celom svete začali používať v reále.
Profesor medzinárodného práva westminsterskej univerzity Marco Roscini predpovedá, "Som si istý, že to bude pomerne ovplyvňujúce." Zatiaľ je ale Talinnský manuál len príkladom toho, ako by mohli byť vedené vojny v budúcnosti - a aké pravidlá by pomohli ich viesť.
Tento manuál obsahuje 95 "čierno-písemnových pravidiel", ktoré boli prevzaté z existujúcich smerníc na bojisku ako napríklad tie, ktoré boli vytvorené v Petrohradskej deklarácii v roku 1868 a v Ženevskej konvencii v roku 1949. Keďže sa berie do úvahy kyberpriestor, Talinnský manuál sa nezaoberá len tým, kto a ako útočí - ale aj tým, aké metódy budú môcť byť použité vo vojenstve 21. storočia.
V 302 stránkach tejto správy sa experti medzinárodného práva snažia definovať čo to vlastne kybervojna je a aké iné pravidlá boja by mohli byť prevzaté z minulých doktrín. Špecialisti rozhodli, že kyberútok môže byť definovaný ako kyberoperácia, ofenzívna alebo defenzívna,"od ktorej sa očakáva, že spôsobí zranenie alebo smrť osoby, alebo poškodenie či deštrukciu objektov." Aj keď civilisti síce nemôžu byť zameraní týmto typom útoku, experti píšu, že osoby, ktoré sú nepriradené k armáde môžu byť aj tak považované za legálny cieľ útoku - kyberzbraňami alebo inými - ak pôsobia ako hrozba.
"Predstavte si príklad individuálneho hacktivistu, ktorý počas jedného mesiaca vykonal sedem kyberútokov proti nepriateľskému veliacemu a riadiacemu systému. Na prvý pohľad sa zdá, že hacktivista môže byť zameraný len vtedy, keď sa práve dopúšťa útoku. Z druhého uhla pohľadu vyplýva, že hacktivista mohol byť zameraný počas celého mesiaca. Z nášho manuálu tiež vyplýva, že v absencii jasnej indície či sa hacktivista už viac nepodieľal na útokoch, on alebo ona by zostala zameraná aj po období útokov."
V inej časti manuálu skupina z NATO definovala hacktivistu ako "súkromného občana, ktorý sa z vlastnej iniciatívy podieľa na hackovaní z vedľajších, ideologických, politických, náboženských alebo patriotických dôvodov." Aj keď "hacktivista" nebude priamo pracovať pre žiadnu oficiálnu armádu, NATO tvrdí, že taktiež môže byť zameraný ako cieľ.
"Akt priamej účasti v nepriateľských aktivitách civilmi ich robí legálnymi cieľmi pre útok, či už kyberzbraňami, alebo inými zákonnými útokmi," uvádza sa v manuále.
