Pred pár rokmi Slovákov pohoršila informácia, že kórejskí manažéri v žilinskej automobilke Kia nútia zamestnancov na začiatku pracovnej doby cvičiť. Predstava, ako si chlapi od Žiliny či Kysúc v rovnošatách pred kórejským predcvičovateľom naťahujú krčné svaly podľa východoázijských praktík, bola naozaj mimoriadne zábavná. Lenže čo je vlastne zlé na tom, ak si človek dopraje pred prácou trochu strečingu? Navyše ak ide (aspoň podľa vyjadrení fabriky) o dobrovoľnú aktivitu? No prípad rozcvičiek v automobilke Kia nie je témou tohto článku. Tou sú úplne iné praktiky v iných firmách, popri ktorých je telesná rozcvička pred nástupom za továrenský pás tá najracionálnejšia vec na svete.
Tucet nováčikov stojí v kruhu. Dvakrát prudký nádych, potom plytký výdych. A tak dokola. "Cítite to? Aký je to pocit?" pýta sa školiteľ na zážitok z točenia hlavy pri hyperventilačnom cvičení. A pokračuje ďalej: "Ste ambiciózni?""Áno," zakričia všetci. "Cieľavedomí?""Hladní po úspechu?" Tá istá odpoveď. Po chvíli už heslá "ambitious, focused, hungry for success" kričia dookola z plného hrdla ako harekrišňáci na Woodstocku.
Keď sa vytriezvie
Ak by sa niekomu zdalo, že takto sa začína "kariéra" v štvrtoligovej firme podomových predajcov alebo podobnej skupine maklérov s teplou vodou, mýlil by sa. Išlo o školenie nových zamestnancov bratislavskej pobočky jednej z najprestížnejších svetových právnických kancelárií, ktorá má na Slovensku niekoľko mnohomiliónových projektov.
Otázka znie, prečo toto firmy svojim zamestnancom robia. Väčšina z nich totiž, keď sa hladina kyslíka v mozgu dostala z mystickej úrovne do každodenného normálu, pociťovala zahanbenie nad tým, čo to vlastne stvárali.
Prvoplánovou odpoveďou bude to, že firmám sa takto darí vytvárať firemnú kultúru, ktorá povzbudzuje k lojalite či vyšším výkonom lepšie než tradičné benefity či zvyšovanie miezd. V druhom pláne je to komplikovanejšie.
Jedna firma, jedna rodina
Je prinajmenšom otázne, do akej miery sú takéto motivačné tréningy, budovanie "soft skills"či rozličné firemné eventy efektívne. Ako príklad môže poslúžiť príbeh jednej z troch spoločností, ktorá podniká s distribúciou elektriny. Pred niekoľkými rokmi si firma prenajala veľkú sálu a zvolala do nej všetkých zamestnancov. Cieľom bolo posilniť spolupatričnosť pobočiek k materskej firme, rozhodujúcemu nemeckému akcionárovi. Vyvrcholením firemného dňa bolo, keď si okolo tisícky zamestnancov navzájom pospájalo ruky firemnými kľúčenkami, aby demonštrovali svoju identitu k jednej veľkej nadnárodnej rodine. V ten istý deň sa takto "duchovne" spojili aj firmy patriace pod energetickú skupinu v iných krajinách.
Toto kolektívne podujatie znamenalo zároveň odštartovanie školení manažérov podľa návodu firmy FranklinCovey, ktorý vychádza z učení jedného z najznámejších svetových koučov Stephena Coveyho. Inak tiež autora viacerých kníh mormónskej náboženskej literatúry. Na podujatí vystúpil jeden zo školiteľov FranklinCovey, úspešný biznismen a horolezec Zoltán Demján, ktorý porovnával zážitky zo zdolávania Mount Everestu so svetom biznisu.
28_profimedia-0004961763-1.jpgAko dopadlo budovanie korporátnej identity a školenia po rokoch? TREND sa rozprával s niekoľkými manažérmi podniku. Výsledkom sú tieto postrehy: Po prvé, školenia, ktoré viedol Z. Demján, boli skutočne motivujúce, no tréningy pod vedením menej charizmatických školiteľov FranklinCovey vraj za veľa nestáli. Skôr sa stávali terčom vtipov o tom, ako si písali do diárov FranklinCovey svoje "životné misie" a rebríčky hodnôt.
Po druhé, vrcholový manažér firmy, ktorý prišiel s nápadom kúpiť tieto školenia a intenzívne budovať firemnú kultúru, už vo firme nepracuje - s jeho odchodom sa spoločnosť vrátila k prudko racionálnemu fungovaniu: určí sa úloha, ktorú treba do stanoveného termínu splniť a vyhodnotiť. "Prirodzené líderstvo sa nedá nahradiť školeniami," komentuje zmeny človek z firemného manažmentu.
Tréneri svedomia
Pri školeniach FranklinCovey sa oplatí ešte chvíľu zostať. Možno v nich nájsť stopy spirituálne znejúcich odporúčaní na zmenu života. A aj verejné prednášky S. Coveyho v tlmeným svetlom naaranžovaných sálach pôsobia trochu nábožensky. Napríklad keď poslucháčom rozpráva o dôvodoch, prečo pred vedením rodinnej firmy uprednostnil mormónsku misionársku prácu.
V zásade však ide z veľkej časti o školenia time managementu vyskúšané na stovkách svetových firiem. Zjednodušenie ide o variácie princípu urči si priority (nielen pracovné, ale aj životné) a podľa nich si plánuj svoj rozvrh. V porovnaní s inými motivátormi, koučmi a niektorými korporátnymi kultúrami na spôsob spájania sa kľúčenkami ide o triezvu a racionálnu metódu.
Navyše, aj tie veľké prednášky sa vyhýbajú delikatesám, ako je napríklad kolektívne masírovanie pliec na vlaňajšom bratislavskom podujatí motivátora Jacka Canfielda.
Hovorí sa, že práve absolventi FranklinCovey sú tí, ktorí najrýchlejšie stúpajú v hierarchii firiem. Pravda, dá sa argumentovať, či postupujú preto, že prešli školením, alebo im firma zaplatila školenie, lebo sú najlepší. V každom prípade platí, že niektorej firme školenia pomôžu, niekde sú to vyhodené peniaze. Na Slovensku si program pochvaľuje napríklad rafinéria Slovnaft.
Mediálne sa školenia FranklinCovey stali na Slovensku známe nielen ich obsahom, ale aj pre ich kontroverzný nákup zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Školenia stáli post vtedajšieho riaditeľa NDS Alana Sitára. Neskôr ich obhajovala "sivá eminencia" ministerstva dopravy, poradca Jána Figeľa z KDH Marián Kolník, ktorý je sám šíriteľom myšlienok FranklinCovey. Školenia zamerané na hodnoty vysvetľoval tým, že štátni zamestnanci s nízkymi mzdami musia mať hodnotovú poistku pri rokovaní s firmami, ktoré by im vedeli neoficiálne poskytnúť rádovo vyššie "odmeny", ako sú na ich výplatných páskach. "Svedomie je ako sval. Ak ho nepoužívate, atrofuje," vysvetľoval úlohu školení v rozhovore pre TREND (21/2011).
Útek z Egypta
Mnoho, aj renomovaných firiem siaha po školeniach, ktorých myšlienkové podhubie je v podmienkach tradičnejšie chápanej západnej kultúry značne exotickejšie.
TREND sa niektorých koučov pýtal, prečo podľa nich mnohí Slováci frflú na motivačné tréningy a z pokusov ich firiem zavádzať nové experimenty v korporátnej kultúre si otvorene uťahujú. Kouč Vladimír Červenák to pripisuje omylu zahraničných manažérov, že to, čo funguje v ich domácom kultúrnom prostredí, je aplikovateľné aj na Slovensku. Kde podľa neho platí na ľudí metóda cukor - bič a líder musí byť v prvom rade "alfa samec". "Naše firmy sú pretrénované a už to tých ľudí nudí," hovorí.
Počas rozhovoru zakrátko vyjde najavo, že V. Červenák vníma ako problém fakt, že Slováci žijú v "starej paradigme". Teda akoby problémom nebolo šablónové aplikovanie zahraničných skúseností, ale zatvrdnutosť sŕdc miestnych ľudí. Postupne odhaľuje pravdu, ktorá vysvetľuje všetko. Je v taoizme, šamanizme a "skutočnom koreni kresťanstva", ktorým sú staroveké egyptské náboženstvá (veď kresťanstvo pochádza zo židovstva a Židia utiekli odkiaľ? No z Egypta...).
"Nepriznávajú to, ale tam sú všetky korene motivátorov," hovorí, spomínajúc zvučné mená svetových "life-coachov". A čo je to vlastne ukryté v tej mystike? Tajomstvo toho najdôležitejšieho, siedmeho smeru, ktorý mieri do stredu človeka, teda do seba samého ako zdroja všetkého. Vlastne tým zdrojom všetkého je nekonečné "kvantové pole", kde "podobné priťahuje podobné". Takže ak človek hľadá harmóniu, možnosti, inšpirácie a "vibruje" v súlade s týmto poľom, nájde harmóniu a možnosti. Ak vyhľadáva problémy, kvantové pole mu aj problémy vráti.
V. Červenák má kanceláriu vedľa bratislavského biznis centra spoločnosti Dell. Spomína, že pred pár rokmi trénoval tamojších manažérov. Napríklad pomáhal riešiť ľudské konflikty medzi manažérmi, ktorí boli odkázaní na vzájomnú spoluprácu. Kontrakt s ním firma ukončila s nástupom krízy, keď začala na podobných službách šetriť.
Obete
Ak je reč o manipulácii či "brainwashingu", nevyčerpateľným zdrojom príbehov sú maklérske spoločnosti. V tvrdšej verzii multi-level marketing či firmy, ktoré draho predávajú trebárs bezcenné diamantové certifikáty. Najzábavnejšie býva, ako takéto spoločnosti riešia situácie, keď sa na ich predajnú akciu omylom (alebo zo zvedavosti) dostane uvedomelý klient. Keď pár cielenými otázkami rozkóduje nezmyselnosť "životnej investičnej príležitosti", rýchlo ho vypoklonkujú z miestnosti.
Klienti podobných spoločností však nie sú ich jedinými obeťami. Mladý študent obchodnej akadémie v mestečku na strednom Slovensku v maturitnom ročníku oznámil, že školu už dokončiť nechce. Dôvodom je "zmysel života", ktorý mu dávajú prípravné školenia jednej z celoslovenských maklérskych firiem. Hovorí o jasnej budúcnosti, biznis plánoch, rozprávkových ziskoch, vlastnej sieti predajcov... Jednoducho znovuzrodenie do nového, úspešnejšieho života, ktorý je o toľko lákavejší ako vidina párstoeurového nástupného platu u konvenčného regionálneho zamestnávateľa. V tomto prípade študent po pár mesiacoch pochopil, že motivačné školenia s dokonalou dramaturgiou a psychológiou sú podfuk. Takže školu predsa len dokončil. A zarába si manuálnou prácou u miestneho stavebníka.
V hľadáčiku tajných
Jedna z foriem manažérskych školení a "návodov na úspech" je tradičným predmetom záujmu tajných služieb vyspelých krajín. Ide o dianetiku, manažérske cvičenia a "návody na úspech" vychádzajúce zo scientologického náboženstva (ktoré niektorí teoretici označujú za sektu).
Na Slovensku je so scientologickými metódami spájaná spoločnosť Business Success, ich školeniami prešli manažéri desiatok spoločností. Kedysi sa za dôležité centrum pôsobenia scientológov považovala IT firma Softip, ktorá sa mala prostredníctvom firmy Kiss podieľať na budovaní vládnej informačnej siete Govnet. Tajné služby však pred necelým desaťročím varovali pred pokusmi scientológov ovládnuť vládny systém. Tieto informácie nakoniec viedli k tomu, že firma nedostala od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) previerku, ktorá bola podmienkou kontraktu. Iná možná interpretácia spočívala v tom, že za nevydaním previerky boli biznis záujmy vedenie NBÚ - zhruba tak vznikla kauza "skupinka" expremiéra Mikuláša Dzurindu.
Z verejne známych spoločností k scientológii privoňali pred rokmi napríklad manažéri občianskeho združenia Úsmev ako dar. Doteraz to mnohí ľudia zo združenia vnímajú ako obrovskú chybu, ktorá im kazí reputáciu.
Prečo sú však vlastne scientológovia a ich manažérske tréningy vnímané ako bezpečnostné riziko? Okrem ich prirodzenej inklinácie k informačným sieťam sa to dá vysvetliť na jednej z "iniciačných" metód, takzvanom clearingu. Jeho súčasťou je, že kandidát sa "vyspovedá" zo všetkých temných stránok svojho života. Ktoré sa následne archivujú, čoho si ľudia odchádzajúci z hnutia sú dobre vedomí.
Čo teda robiť
Firmy sú plné návodov, aké spôsoby motivácie a budovania firemnej klímy nie sú dobré. A to či už preto, že nefungujú, alebo aj fungujú, no za cenu manipulácie, ktorá hraničí s neúctou k dôstojnosti zamestnancov. Čo však má robiť firma, ak chce s dobrým úmyslom motivovať svojich ľudí na kreativitu, vyššie výkony a vytvoriť v nej prostredie, v ktorom sa všetci cítia dobre?
Najjednoduchšou odpoveďou je tá, ktorú ponúka kouč Vladimír Synek. Teda že je to časovo a na kompetencie náročná práca manažéra pri vytváraní vzťahov, budovaní rešpektu a férového prostredia.
Odborná literatúra sa zhoduje v tom, že je dôležité, aby nebol rozpor medzi tým, aké hodnoty vyžaduje firma a akými hodnotami sa riadia jej šéfovia.
Konkrétnejšiu radu možno prevziať zo všeobecného princípu uskutočňovania zmien vo firme. Odporúča sa, aby vedenie pri zavádzaní zmien vo firme najprv získalo na svoju stranu formálnych i neformálnych lídrov, ktorí pomôžu šíriť či už nové procesy alebo novú kultúru. Potom sa treba riadiť princípom "unfreeze - move - freeze". Teda po otvorení pravidiel a rýchlom uskutočnení zmien treba čo najskôr zmenu zakonzervovať a vymáhať ju.
A čo s motiváciou a budovaním soft skills? Napríklad namiesto mystických "hecovačiek" sa dá učiť time management alebo trebárs štandardné prezentačné schopnosti. A namiesto "life-coachingu" a organizovania rebríčka hodnôt zamestnancov môže byť istejšou stratégiou občas s nimi zájsť na pivo. Pretože, ako hovorí V. Synek, objednávanie špeciálnych programov môže prezrádzať, že manažér nezvláda svoju rolu.
© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.
Tucet nováčikov stojí v kruhu. Dvakrát prudký nádych, potom plytký výdych. A tak dokola. "Cítite to? Aký je to pocit?" pýta sa školiteľ na zážitok z točenia hlavy pri hyperventilačnom cvičení. A pokračuje ďalej: "Ste ambiciózni?""Áno," zakričia všetci. "Cieľavedomí?""Hladní po úspechu?" Tá istá odpoveď. Po chvíli už heslá "ambitious, focused, hungry for success" kričia dookola z plného hrdla ako harekrišňáci na Woodstocku.
Keď sa vytriezvie
Ak by sa niekomu zdalo, že takto sa začína "kariéra" v štvrtoligovej firme podomových predajcov alebo podobnej skupine maklérov s teplou vodou, mýlil by sa. Išlo o školenie nových zamestnancov bratislavskej pobočky jednej z najprestížnejších svetových právnických kancelárií, ktorá má na Slovensku niekoľko mnohomiliónových projektov.
Otázka znie, prečo toto firmy svojim zamestnancom robia. Väčšina z nich totiž, keď sa hladina kyslíka v mozgu dostala z mystickej úrovne do každodenného normálu, pociťovala zahanbenie nad tým, čo to vlastne stvárali.
Prvoplánovou odpoveďou bude to, že firmám sa takto darí vytvárať firemnú kultúru, ktorá povzbudzuje k lojalite či vyšším výkonom lepšie než tradičné benefity či zvyšovanie miezd. V druhom pláne je to komplikovanejšie.
Jedna firma, jedna rodina
Je prinajmenšom otázne, do akej miery sú takéto motivačné tréningy, budovanie "soft skills"či rozličné firemné eventy efektívne. Ako príklad môže poslúžiť príbeh jednej z troch spoločností, ktorá podniká s distribúciou elektriny. Pred niekoľkými rokmi si firma prenajala veľkú sálu a zvolala do nej všetkých zamestnancov. Cieľom bolo posilniť spolupatričnosť pobočiek k materskej firme, rozhodujúcemu nemeckému akcionárovi. Vyvrcholením firemného dňa bolo, keď si okolo tisícky zamestnancov navzájom pospájalo ruky firemnými kľúčenkami, aby demonštrovali svoju identitu k jednej veľkej nadnárodnej rodine. V ten istý deň sa takto "duchovne" spojili aj firmy patriace pod energetickú skupinu v iných krajinách.
Toto kolektívne podujatie znamenalo zároveň odštartovanie školení manažérov podľa návodu firmy FranklinCovey, ktorý vychádza z učení jedného z najznámejších svetových koučov Stephena Coveyho. Inak tiež autora viacerých kníh mormónskej náboženskej literatúry. Na podujatí vystúpil jeden zo školiteľov FranklinCovey, úspešný biznismen a horolezec Zoltán Demján, ktorý porovnával zážitky zo zdolávania Mount Everestu so svetom biznisu.
28_profimedia-0004961763-1.jpgAko dopadlo budovanie korporátnej identity a školenia po rokoch? TREND sa rozprával s niekoľkými manažérmi podniku. Výsledkom sú tieto postrehy: Po prvé, školenia, ktoré viedol Z. Demján, boli skutočne motivujúce, no tréningy pod vedením menej charizmatických školiteľov FranklinCovey vraj za veľa nestáli. Skôr sa stávali terčom vtipov o tom, ako si písali do diárov FranklinCovey svoje "životné misie" a rebríčky hodnôt.
Po druhé, vrcholový manažér firmy, ktorý prišiel s nápadom kúpiť tieto školenia a intenzívne budovať firemnú kultúru, už vo firme nepracuje - s jeho odchodom sa spoločnosť vrátila k prudko racionálnemu fungovaniu: určí sa úloha, ktorú treba do stanoveného termínu splniť a vyhodnotiť. "Prirodzené líderstvo sa nedá nahradiť školeniami," komentuje zmeny človek z firemného manažmentu.
Tréneri svedomia
Pri školeniach FranklinCovey sa oplatí ešte chvíľu zostať. Možno v nich nájsť stopy spirituálne znejúcich odporúčaní na zmenu života. A aj verejné prednášky S. Coveyho v tlmeným svetlom naaranžovaných sálach pôsobia trochu nábožensky. Napríklad keď poslucháčom rozpráva o dôvodoch, prečo pred vedením rodinnej firmy uprednostnil mormónsku misionársku prácu.
V zásade však ide z veľkej časti o školenia time managementu vyskúšané na stovkách svetových firiem. Zjednodušenie ide o variácie princípu urči si priority (nielen pracovné, ale aj životné) a podľa nich si plánuj svoj rozvrh. V porovnaní s inými motivátormi, koučmi a niektorými korporátnymi kultúrami na spôsob spájania sa kľúčenkami ide o triezvu a racionálnu metódu.
Navyše, aj tie veľké prednášky sa vyhýbajú delikatesám, ako je napríklad kolektívne masírovanie pliec na vlaňajšom bratislavskom podujatí motivátora Jacka Canfielda.
Hovorí sa, že práve absolventi FranklinCovey sú tí, ktorí najrýchlejšie stúpajú v hierarchii firiem. Pravda, dá sa argumentovať, či postupujú preto, že prešli školením, alebo im firma zaplatila školenie, lebo sú najlepší. V každom prípade platí, že niektorej firme školenia pomôžu, niekde sú to vyhodené peniaze. Na Slovensku si program pochvaľuje napríklad rafinéria Slovnaft.
Mediálne sa školenia FranklinCovey stali na Slovensku známe nielen ich obsahom, ale aj pre ich kontroverzný nákup zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Školenia stáli post vtedajšieho riaditeľa NDS Alana Sitára. Neskôr ich obhajovala "sivá eminencia" ministerstva dopravy, poradca Jána Figeľa z KDH Marián Kolník, ktorý je sám šíriteľom myšlienok FranklinCovey. Školenia zamerané na hodnoty vysvetľoval tým, že štátni zamestnanci s nízkymi mzdami musia mať hodnotovú poistku pri rokovaní s firmami, ktoré by im vedeli neoficiálne poskytnúť rádovo vyššie "odmeny", ako sú na ich výplatných páskach. "Svedomie je ako sval. Ak ho nepoužívate, atrofuje," vysvetľoval úlohu školení v rozhovore pre TREND (21/2011).
Útek z Egypta
Mnoho, aj renomovaných firiem siaha po školeniach, ktorých myšlienkové podhubie je v podmienkach tradičnejšie chápanej západnej kultúry značne exotickejšie.
TREND sa niektorých koučov pýtal, prečo podľa nich mnohí Slováci frflú na motivačné tréningy a z pokusov ich firiem zavádzať nové experimenty v korporátnej kultúre si otvorene uťahujú. Kouč Vladimír Červenák to pripisuje omylu zahraničných manažérov, že to, čo funguje v ich domácom kultúrnom prostredí, je aplikovateľné aj na Slovensku. Kde podľa neho platí na ľudí metóda cukor - bič a líder musí byť v prvom rade "alfa samec". "Naše firmy sú pretrénované a už to tých ľudí nudí," hovorí.
Počas rozhovoru zakrátko vyjde najavo, že V. Červenák vníma ako problém fakt, že Slováci žijú v "starej paradigme". Teda akoby problémom nebolo šablónové aplikovanie zahraničných skúseností, ale zatvrdnutosť sŕdc miestnych ľudí. Postupne odhaľuje pravdu, ktorá vysvetľuje všetko. Je v taoizme, šamanizme a "skutočnom koreni kresťanstva", ktorým sú staroveké egyptské náboženstvá (veď kresťanstvo pochádza zo židovstva a Židia utiekli odkiaľ? No z Egypta...).
"Nepriznávajú to, ale tam sú všetky korene motivátorov," hovorí, spomínajúc zvučné mená svetových "life-coachov". A čo je to vlastne ukryté v tej mystike? Tajomstvo toho najdôležitejšieho, siedmeho smeru, ktorý mieri do stredu človeka, teda do seba samého ako zdroja všetkého. Vlastne tým zdrojom všetkého je nekonečné "kvantové pole", kde "podobné priťahuje podobné". Takže ak človek hľadá harmóniu, možnosti, inšpirácie a "vibruje" v súlade s týmto poľom, nájde harmóniu a možnosti. Ak vyhľadáva problémy, kvantové pole mu aj problémy vráti.
V. Červenák má kanceláriu vedľa bratislavského biznis centra spoločnosti Dell. Spomína, že pred pár rokmi trénoval tamojších manažérov. Napríklad pomáhal riešiť ľudské konflikty medzi manažérmi, ktorí boli odkázaní na vzájomnú spoluprácu. Kontrakt s ním firma ukončila s nástupom krízy, keď začala na podobných službách šetriť.
Obete
Ak je reč o manipulácii či "brainwashingu", nevyčerpateľným zdrojom príbehov sú maklérske spoločnosti. V tvrdšej verzii multi-level marketing či firmy, ktoré draho predávajú trebárs bezcenné diamantové certifikáty. Najzábavnejšie býva, ako takéto spoločnosti riešia situácie, keď sa na ich predajnú akciu omylom (alebo zo zvedavosti) dostane uvedomelý klient. Keď pár cielenými otázkami rozkóduje nezmyselnosť "životnej investičnej príležitosti", rýchlo ho vypoklonkujú z miestnosti.
Klienti podobných spoločností však nie sú ich jedinými obeťami. Mladý študent obchodnej akadémie v mestečku na strednom Slovensku v maturitnom ročníku oznámil, že školu už dokončiť nechce. Dôvodom je "zmysel života", ktorý mu dávajú prípravné školenia jednej z celoslovenských maklérskych firiem. Hovorí o jasnej budúcnosti, biznis plánoch, rozprávkových ziskoch, vlastnej sieti predajcov... Jednoducho znovuzrodenie do nového, úspešnejšieho života, ktorý je o toľko lákavejší ako vidina párstoeurového nástupného platu u konvenčného regionálneho zamestnávateľa. V tomto prípade študent po pár mesiacoch pochopil, že motivačné školenia s dokonalou dramaturgiou a psychológiou sú podfuk. Takže školu predsa len dokončil. A zarába si manuálnou prácou u miestneho stavebníka.
V hľadáčiku tajných
Jedna z foriem manažérskych školení a "návodov na úspech" je tradičným predmetom záujmu tajných služieb vyspelých krajín. Ide o dianetiku, manažérske cvičenia a "návody na úspech" vychádzajúce zo scientologického náboženstva (ktoré niektorí teoretici označujú za sektu).
Na Slovensku je so scientologickými metódami spájaná spoločnosť Business Success, ich školeniami prešli manažéri desiatok spoločností. Kedysi sa za dôležité centrum pôsobenia scientológov považovala IT firma Softip, ktorá sa mala prostredníctvom firmy Kiss podieľať na budovaní vládnej informačnej siete Govnet. Tajné služby však pred necelým desaťročím varovali pred pokusmi scientológov ovládnuť vládny systém. Tieto informácie nakoniec viedli k tomu, že firma nedostala od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) previerku, ktorá bola podmienkou kontraktu. Iná možná interpretácia spočívala v tom, že za nevydaním previerky boli biznis záujmy vedenie NBÚ - zhruba tak vznikla kauza "skupinka" expremiéra Mikuláša Dzurindu.
Z verejne známych spoločností k scientológii privoňali pred rokmi napríklad manažéri občianskeho združenia Úsmev ako dar. Doteraz to mnohí ľudia zo združenia vnímajú ako obrovskú chybu, ktorá im kazí reputáciu.
Prečo sú však vlastne scientológovia a ich manažérske tréningy vnímané ako bezpečnostné riziko? Okrem ich prirodzenej inklinácie k informačným sieťam sa to dá vysvetliť na jednej z "iniciačných" metód, takzvanom clearingu. Jeho súčasťou je, že kandidát sa "vyspovedá" zo všetkých temných stránok svojho života. Ktoré sa následne archivujú, čoho si ľudia odchádzajúci z hnutia sú dobre vedomí.
Čo teda robiť
Firmy sú plné návodov, aké spôsoby motivácie a budovania firemnej klímy nie sú dobré. A to či už preto, že nefungujú, alebo aj fungujú, no za cenu manipulácie, ktorá hraničí s neúctou k dôstojnosti zamestnancov. Čo však má robiť firma, ak chce s dobrým úmyslom motivovať svojich ľudí na kreativitu, vyššie výkony a vytvoriť v nej prostredie, v ktorom sa všetci cítia dobre?
Najjednoduchšou odpoveďou je tá, ktorú ponúka kouč Vladimír Synek. Teda že je to časovo a na kompetencie náročná práca manažéra pri vytváraní vzťahov, budovaní rešpektu a férového prostredia.
Odborná literatúra sa zhoduje v tom, že je dôležité, aby nebol rozpor medzi tým, aké hodnoty vyžaduje firma a akými hodnotami sa riadia jej šéfovia.
Konkrétnejšiu radu možno prevziať zo všeobecného princípu uskutočňovania zmien vo firme. Odporúča sa, aby vedenie pri zavádzaní zmien vo firme najprv získalo na svoju stranu formálnych i neformálnych lídrov, ktorí pomôžu šíriť či už nové procesy alebo novú kultúru. Potom sa treba riadiť princípom "unfreeze - move - freeze". Teda po otvorení pravidiel a rýchlom uskutočnení zmien treba čo najskôr zmenu zakonzervovať a vymáhať ju.
A čo s motiváciou a budovaním soft skills? Napríklad namiesto mystických "hecovačiek" sa dá učiť time management alebo trebárs štandardné prezentačné schopnosti. A namiesto "life-coachingu" a organizovania rebríčka hodnôt zamestnancov môže byť istejšou stratégiou občas s nimi zájsť na pivo. Pretože, ako hovorí V. Synek, objednávanie špeciálnych programov môže prezrádzať, že manažér nezvláda svoju rolu.
© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.