Koniec roka 2010 bol pre Island výnimočný. Po tom, ako krajine hrozila vlna rozpredávania národného bohatstva, vyšli nespokojní občania do ulíc, aby vyslovili nie šokovej terapii, ktorú sa im snažila naordinovať vláda pod vplyvom finančných inštitúcií. Demonštrácie prepísali históriu krajiny.
Hlava štátu Olafur Grimsson pod tlakom ustúpil hlasu občanov a odmietol schváliť zákon, ktorý by Islanďanom prikazoval platiť chyby bankárov. Finančníci reagovali po svojom - žiadali izoláciu Islandu a odkázali: Budete Kubou severu. "Ak by sme prijali váš návrh, stali by sme sa Haiti severu," tlmočil hlas demonštrantov bankárom Grimsson.
O tom, čo sa stalo na Islande, sa svet dozvedel dodatočne. Vďaka občianskej žurnalistike. Výsledkom demonštrácií bola úplná zmena ústavy. Netvorili ju politické špičky. Tvorila sa na internete. Islanďania si spomedzi seba zvolili 25 občanov, ktorí potom skrze priame prenosy pod drobnohľadom verejnosti diskutovali o podobe novej ústavy. Island si po dvoch mesiacoch jej formovania vybral nový smer - participatívnu demokraciu.
REYKJAVÍK 2. januára (SITA/AFP) - Islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie, ktoré by bolo jeho piatym v poradí. Potvrdil to vo svojom novoročnom príhovore k obyvateľom severoeurópskeho ostrova. Grímsson (68) sa chce podľa svojich slov zbaviť prezidentských povinností, ktoré mu bránia vo vykonávaní jeho osobných aktivít vrátane tých politických a sociálnych. Nebude sa preto v tohtoročných prezidentských voľbách uchádzať o znovuzvolenie.
