Rogert Scruton sa s vážnymi obavami pozerá na úpadok kultúry, v ktorej je hodnotná tvorba vytláčaná gýčom, plytkosťou a falošnosťou. Skutočné kultúrne hodnoty sa strácajú spoluprácou produkujúcich a konzumentov.
"Vysoká kultúra je sebauvedomením spoločnosti. Obsahuje diela umenia, literatúry, vedy a filozofie, ktoré zakladajú spoločný referenčný rámec vzdelaných ľudí,"píše v úvode svojho článku filozof a politológ Roger Scruton. Podľa neho sa táto kultúra dokáže udržať iba vtedy, ak ju bude sprevádzať zmysel pre tradíciu a rešpekt voči spoločenským normám. V opačnom prípade ju nahradí falošná kultúra.
Tá je založená na falošnej produkcii a falošných emóciách, teda na klamstve. Rodí sa a udržiava spoluprácou falšovateľov a obecenstva. Produkujúci i konzument presviedčajú sami seba, že ich pocity, predstavy a emócie sú pravdivé, respektíve skutočné. Obe strany žijú v nepravdivom svete a znehodnocujú jazyk i danú formu. Napokon si už ani neuvedomujú rozdiel medzi pravdou a falošnosťou, medzi autentickou kultúrou a gýčom.
Scruton ďalej pripomína, že klamári okolo seba vytvárajú akúsi pospolitosť náklonnosti a dôvery, ktorej akoby aj oni sami boli súčasťou. V tejto komunite náklonnosti a dôvery panuje prajná atmosféra. A tak dnes, kto niečo predstiera, má úspech. Toto však vedie k ničeniu kultúry i spoločnosti.
Základnou vlastnosťou duševného života je, že hľadá krásu, dobro a pravdu. Toto sú kritérií každého seriózneho hodnotenia, pričom ich prítomnosť, alebo naopak neprítomnosť, odkrýva skutočné ciele a záujmy.
Najjednoduchší spôsob vytvárania priestoru pre falošnú kultúru je vylúčenie pojmu pravdy. Tento falšujúci prístup pochádza od Marxa, ktorý nepovažoval za dôležité skúmať obsah tej-ktorej teórie, ale jej spoločenskú funkciu a ideologické ciele, nie individuálnu hodnotu produktu, ale jej spoločenskú hodnotu. Miesto kvality sa zaujíma o kvantitu.
Podľa Srutona stačí gýč dať do úvodzoviek, ako to urobil Andy Warhol, a pre umelecký priemysel je hneď z neho umenie. Zástupy recenzentov, odborníkov, kurátorov a majiteľov galérií vytvoria virtuálny svet, podobne, ako to robí reklamný priemysel.
Gýč ponúka falošné emócie. Umelec predstiera, že tvorí, kritici predstierajú, že ho vážne hodnotia a moderné kultúrne inštitúcie predstierajú, že ho akceptujú a podporujú. Zotiera sa rozdiel medzi reklamou a umením, medzi prostriedkom a cieľom. Táto reťaz sa končí v okamihu, keď za takýto produkt niekto zaplatí. Hodnota produktu je tak vo výmene za peniaze. "Lenže aj v tomto bode je predstieranie dôležité," pokračuje Scruton. Kupujúci musí stále veriť, že to, za čo zaplatil, je skutočné umenie, skutočná kultúra, a preto je hodnotné. V opačnom prípade by všetci museli priznať falošnosť produktu i svoje predstierania. Podstatou každého falzifikátu však je, že je náhradou za niečo skutočné.
Dá sa však donekonečna takto predstierať? Osud kultúry sa pečatí zakaždým, keď nás pri našej túžbe po skutočnosti posúva do nejakého Disneylandu. "Kultúra je však dôležitá," upozorňuje Scruton. "Bez nej by sme zostali citovými analfabetmi… Dôsledky falošnej kultúry sú porovnateľné s dôsledkami korupcie v politike." V oboch prípadoch sú pravda a verejný záujem obetované súkromným záujmom.
...krátené...
V prípade Karla Schwarzenberga existujú indície, že k rôznym úchylnostiam nemal nikdy ďaleko. Niečo napovedá skutočnosť, že v októbri 2012 otváral pražskú výstavu viedenských akcionistov Hermanna Nitscha, Günthera Brusa, Otta Muehla a Rudolfa Schwarzkoglera. Pri tej príležitosti "kníže" vyhlásil, že obvykle neotvára výstavy, ale keďže sú mu akcionisti veľmi blízki a na ich "umení" prakticky vyrastal, rád urobil výnimku.
O aké umenie však ide? Akcionisti pri tvorbe svojich diel používajú mŕtvoly a krv zvierat, ako aj ďalšie "netradičné" materiály. K najznámejším akciám Güthera Brusa patrí, že sa zamazal fekáliami, pil moč a masturboval pri speve rakúskej hymny. Predstavenia Hermanna Nitscha sú podľa wikipedie rituály, "pri ktorých sú zabité zvieratá, ich vnútornosti a krv používané ako médium maľby (na plátno, človeka)." Jeho diela si môžete pozrieť na tomto odkaze (len pre silné povahy). Ak jeho kniežacia jasnosť vyrastala na takomto "umení", nedivme sa jeho politike.
Späť do jaskyne
22.11.2008 17:39
Tupý byrokrat Pan Ki-Mun zvolal: "Ďakujem umelcovi, že dal svoj talent do služieb sveta" ... a nechal si za to zaplatiť 20 miliónov eur.
Za účasti generálneho tajomníka OSN Pan-Ki-Muna, španielského kráľa Juana Carlosa, španielskeho premiéra Josého Luisa Zapatera a švajčiarskeho prezidenta Pascala Couchepina bola tento týždeň v Paláci národov v Ženeve slávnostne sprístupnená nová Sála ľudských práv a Aliancie civilizácií. Ceremónie sa zúčastnilo okolo 700 dobrovoľníkov.
Do novej rokovacej sály vstúpili ako prví najvýznamnejší hostia. Potriasli si ručičky s Miguelom Barcelóm, španielskym maliarom-natieračom, ktorý na strope s plochou vyše 900 metrov štvorcových vytvoril "masívne konceptuálne dielo", i upreli pohľad do výšin. Dojem bol silný.
Stáli tam ako neandertálci v jaskyni, nad hlavou im viselo 35 tisíc kilogramov farby nagebrenej do psychedelických stalagtitov a v rámci táranín o umeleckých kvalitách dekadentnej hňácaniny si vypočuli, že je to "Sixtínska kaplnka 21. storočia."
Na tej pôvodnej kaplnke maľoval Michelangelo strop takmer presne pred pol tisícročím a dodnes ju chodia obdivovať umelci aj laici. Ak tam Miguel Barceló aj bol, pochopil len jedno: Michelangelova maľba je na strope.
Sixtínska kaplnka. Obrázok z wikipedie
A tak je strop jediné, čo spája Michelangelove majstrovské dielo spred 500 rokov a brečku z 35 000 kilogramov farby nastriekanej Barcelom na strop novej sály Paláca národov.
Bližší pohľad na "Sixtínsku kaplnku 21. storočia" s Michelangelom 21. storočia frcajúcim žlté stalagtity.
Tvorivé vytrženie
Maestro pri umeleckej tvorbe krvných zrazenín ...
... a sračiek.
(Foto: Augustí Torres/Onuart)
V slávnostnom spíči generálny tajomník Pan-Ki-Mun pozdvihol svoj podliacky ksicht k 35 tisíc kilogramom farby na strope a poďakoval umelcovi, že dal svoj talent do služieb ľudstva. Zaželal ľudstvu, aby budúce debaty o ľudských právach mali rovnaký cit pre kreativitu ako prejavil Barceló.
Zrak tupého byrokrata Muna, ktorého sídlo je v New Yorku, zafokusoval aj na červené krvné zrazeniny visiace v časti jaskynného stropu a medzi riadkami tupých žvástov bolo jasne počuť odkaz pre budúcich rokujúcich: "Ak nebudete poslúchať, takto vám vyvrátime črevá."
Slávnosť sa skončila, v brave new chapel sa môžu začať debaty o ľudských právach.
(Na vytvorenie stropu "Sixtínskej kaplnky 21. soročia" boli použité aj finančné zdroje určené na jedlo a lieky pre ľudí v najchudobnejších krajinách sveta. Voľne parafrázujúc výrok Márie Antoinetty (Nemajú chlieb? Nech jedia koláče!) - Nemajú chlieb? Nech prídu do Sály ľudských práv a Aliancie civilizácií oblizovať farebné stalaktity. Zdvižnú plošinu zabezpečí kancelária generálneho tajomníka OSN.)