pyramída mocenských pomerov na slovensku
od vrchu:
1) dr. róbert fico, kandidát vlastnej hlavy. jeden národ, jedna strana, jeden vodca. jeho strana smer-sd je jeho vlastným projektom, žiadna veľká demokracia smerom dovnútra strany, o predsedoch v samosprávach sa rozhoduje z centrály, teda z vlastnej hlavy. egá pridružených kolesíkov sa v záujme kariérnej sebazáchovy vedia a musia podriadiť egu veľkého vodcu. v podstate one man show novodobého psychopata, ktorý sa vďaka vlastnému mesiášskemu komplexu vidí ako nástupcu v tradícii juraja jánošíka či snáď aj che guevaru. nemá vačší problém oblbnúť dostatočnú časť národa na to, aby mohol pohodlne vládnuť.
2) pravica: sdkú-ds, sas, kdh, oľano, most-híd, oks. veľa strán, veľa vodcov. každý z vodcov vlastné ego, ale v tomto prípade často neschopné podriadiť sa do jedného fungujúceho celku, čo by sa pri pohľade na ich voličské percentá javilo ako racionálny cieľ. strany (aspoň sdku-ds) demokratické aj smerom dnu - predsedov samospráv volia ľudia v daných samosprávach. krehký zlepenec od schopných progresívnych technokratov v sas až po stredovekú vatikánsku lobby, ktorý keď sa aj dostane k vláde, nevydrží dlho ťahať za jeden povraz. primárnou motiváciou k opakovanému zúfalému zliepaniu toho, čo dlhodobo pokope držať nemôže, je až neurotické "odstaviť toho veľkého zlého čo vládne" a nie "vládnuť lepšie", čiže negoši na úrovni motivácie - automaticky odsúdení na: žiadny dlhodobý úspech. ako pravorukí určite vedia hospodáriť ekonomickejšie než doktor a jeho družina, to však nie je zárukou čistej motivácie, teda že si nebudú chcieť uliať. tiež majú kamarátov, ako ich má aj doktor. snáď aj niektorých spoločných.
3) slovenské "grass-roots", hlavne post-goriloidné. vedia, že chcú, možno aj čo chcú, ale za tego boga nevedia ako. obrovský problém aspoň formulovať čosi, od čoho by sa dalo odraziť. ešte viac buniek a ešte viac vodcov. spektrum od pravicových ľsns asi až po nejakú ľavejšiu antifu (tú predpokladám, lebo tá je vždy tam, kde ľudia vylezú do ulíc). nulová receptivita na feedback od ľudí, ktorí boli 23 rokov dozadu v rovnakej situácii, keďže im všetkým príde náramne moderné paušálne odmietať všetkých, ktorí už aspoň chvíľku pri kormidle/koryte boli. sú kŕmené gorilím trusom a zakapú v momente, kedy sa gorilí trus prestane valiť z mediálnych mlynkov do ich zmyslových orgánov. tom nicholson (o motivácii nepochybujem), lucka gallová (o motivácii nepochybujem, je sympatická, ale asi viac naivná než schopná) pán róbert mihály s klobúčikom (tu neverím ani motivácii, ten chce len seba zviditeľniť - už sa strať, narcise) a rudo vaský (v jeho videní jasnosť prítomná sa javí, ale mám podozrenie, že mu asi tiež bublina vlastného ega a maniere zavadzajú a asi mu nezískavajú veľa priaznivcov).
záver: slováci sú stále najviac omámiteľní ideou jedného silného vodcu a jeho jednej strany zastrašených ritkolízačov (1). centralizovaný stredovek. čokoľvek osvietenejšie (2) má len malú šancu občas si smrknúť z bielej čiarky na stole a opiť sa tak mocou, keďže neoplývajú toľkou jednotnosťou, ktorá tak magnetizuje slovenského voliča. (3) sú totálne roztrúsení a tým pádom len veľmi bezzubá hrozba pre (2), nie to ešte pre (1). je možné, že (3) na internete čítali o rôznych riešeniach toho, kde sme, tie sú však až príliš moderné pri uvážení aktuálnej vekovej skladby národa a s tým spojenej ideovej nasiaknutosti.
[akákoľvek faktická nepresnosť je prudko pravdepodobná, autor strieľal od brucha a neoveroval. riadil sa, sťa pišta hríb, osobným základným pocitom a osobnými sympatiami k spomenutým osobám, ktoré nikdy nestretol osobne]