Slovensko je najbohatší štát planéty. Na učiteľov peniaze nie sú, no na rakúsku ropovodnú rúru sa našli.
Ekonomika štátu tu posledných sedem rokov vlády "socialistov" verne kopíruje takzvanú ekonomiku rómskej populácie. Míňaj všetko a keď prídu "suchoty" zájdi za úžerníkom. A nezabudni povedať deťom pár teplých slov o "šťastnej" budúcnosti".
Napríklad o tej, že "nejestvuje" vážna hrozba pre podzemné vody Žitného ostrova.
Poďme však po poriadku.
Iba Róbert Fico dokáže za krátky čas zmeniť názor nespočetne krát. Od podpory eurovalu, cez jeho odmietnutie až po schválenie. Schválenie až v čase, kedy sa mu prízrak morálky politiky, v podobe Radičovej, podarilo odstrániť. Moment, keď jeho sponzor dostal Richarda Sulíka do pozície, v ktorej sa z politiky bezpodmienečne odchádza, mal však jeho nový "názor" už všetky parametre vydierania.
Stalo sa a Slovenskom sa prevalil viac ako štyridsaťpercentný súcit, ktorý dával tušiť, že prídu veľké ťažoby. A prišli a po nich zaklopú ďalšie, pretože utrpenie je vždy veľmi dlhý okamih.
Gorila zostala celá a ľavicová ponáška i predstieranie istôt vlka bola nasýtená.
Žezlo spolupráce SaS a socialistov po Sulíkovi preberá Juraj Miškov.
Chce to tiež malý exkurz do minulosti.
V roku 2000 riaditeľ OMV Slovensko, Peter Roth, zadáva zákazku reklamy agentúre Juraja Miškova. O desať rokov po tomto obchode spláca vďačnosť Juraj Miškov, z pozície ministra hospodárstva, Petrovi Rothovi a menuje ho za člena predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Transpetrol. Po desaťročnej menežérskej práce pre OMV obhajuje záujem Slovenska Peter Roth nielen v pozícií člena predstavenstva, ale aj v riadiacej funkcií spoločného megaprojektu. Na jednej strane slovenského štátneho Transpetrolu a na strane súkromnej rakúskej rafinérie - BSP Bratislava-Schwechat Pipeline. Ide o spoločný projekt prepojenia ropovodu Družba s rakúskou rafinériou s Slovenska a súkromného rakúskeho investora.
Ak sa pýtate na prítomnosť dvojnásobného konfliktu záujmov, potom vaša otázka je na správnom mieste. Nelogickou sa javí iba pre dvoch kooperujúcich obchodníkov, Miškova s Rothom. Ich záujem však v roku 2009 narazil na Karola Hirmana, neskoršieho predsedu Dozornej rady Transpetrolu. Ten vo svojom blogu napísal, že projekt pretláčaný dvoma pánmi s minulosťou, nie je ničím iným, ako snahou posilniť rakúsku energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť pri spracovaní ropy. Napísané inak, nie posilnenie slovenskej energetickej bezpečnosti.
Samozrejme na úkor kvality podzemných vôd Podunajskej nížiny, domácej rafinérie a za peniaze slovenských daňových poplatníkov.
Projekt BSP Bratislava-Schwechat je zabalený do európskeho hávu dobrých ekonomických vzťahov, záväzku plynúceho z Maastrichskej zmluvy.
Kalné dunajské vody osobných záujmov treba vyčistiť, aby vyplavili minimálne niekoľko otáznikov.
Už dnes má Slovensko možnosť diverzifikácie zdrojov prostredníctvom ropovodu Adria. Možnosť, ktorá na rozdiel od megaprojektu BSP, je potvrdená aj štúdiou Európskej komisie z roku 2010 s názvom GE Energetika. Na rozdiel od projektu BSP, navrhuje voliť riešenie posilnením kapacít existujúcej Adrie a s doložkou ochoty financovania z prostriedkov EÚ.
Dominantou sa stáva otázka financovanie projektu BSP. Pred dvoma rokmi bolo jasne formulované odmietavé stanovisko Európske komisie podieľať sa na financovaní. Hráči tohto projektu sa však myšlienky presadenia rakúskych súkromných záujmov nevzdávajú.
Bude to však slovenský daňový poplatník, ktorý bude hradiť tri štvrtiny finančných nákladov projektu, kde ani samotní lobisti netušia, kam sa vyšplhajú. Ich odhady hovoria o rozmedzí od 90 po 150 miliónov eur. K tomu je potrebné priradiť fakt, že rúra prepojenia medzi Bratislavou a Schwechatom bude na 90 percent položená na území rakúskeho obchodného partnera.
Keď si človek prejde históriu obchodných väzieb a konfrontuje ich so súkromnými záujmami, začne sa vytvárať obraz dlhodobo pôsobiaceho prepojenia lobistov, podnikateľov a politikov, kde je prítomné všetko, okrem záujmov občana a štátu.
Od ministra hospodárstva Róberta Nemcsica, ktorý je dnes riadiacim managerom práve v spoločnosti BSP Bratislava - Schwechat Pipeline, cez ministrov hospodárstva Jahnátka a Miškova, až po súčasného ministra hospodárstva Malatinského.
Vláda Róberta Fica mala v decembri tohto roku rozhodnúť o osude projektu, kde dominuje záujem rakúskeho súkromného investora za peniaze slovenského daňového poplatníka.
Nerozhodla iba ho presunula na rok 2013. Rok , kde štátny rozpočet už dnes je iba zbožným želaním. Vrátane záväzku trojpercentného deficitu verejných financií.
Zarážajúca je prítomnosť lobistických tlakov z pozadia Smer-SD, ktoré svoj rozmer "vďačnosti" pre Sulíka rozšírilo aj na Juraja Miškova. Necelý rok spôsobu narábania zo zdrojmi verejnej povahy dáva odpoveď na nejasnosť niektorých otázok v kontexte vyvolania vládnej krízy práve prostredníctvom Sulíkovej SaS.
Druhý zákon Prírodný hovorí o potrebe fungovania životne dôležite rovnováhy. Čudná rovnováha, keď na jednej strane misky váh sú položené súkromné záujmy rakúskeho investora vyvážené záväzkom slovenských daňových poplatníkov.
Každá vláda rešpektuje občanov iba natoľko, nakoľko potrebuje ich súhlas na zabezpečenie vlastných príjmov.
Nezodpovedanou otázkou zostáva motív, prečo posiela naše peniaze bohatším susedom ?
Tam, kde je umiestnený zbojník Jánošík, ako symbol "sociálneho demokrata", tam zložito sa hľadajú motívy nájsť financie napríklad pre zdravotné sestričky či učiteľov.
Už 14.januára budú jasnejšie zámery tohto projektu, pretože sa oficiálne stretnú práve dvaja sociálni demokrati - rakúsky so slovenským.
PS : tak tuho ma zablokovali na Pravde, že nikto to nedokáže odblokovať…takže…všetkých svätých bude potrebovať Slovensko v roku 2013, aby prežilo…
Všetko najlepšie všetkým.
Dole vodou,…hmmm…počkám si na vás na hati…