Slovenskí poľnohospodári dostali od EÚ ďalší úder pod pás. Tá im totiž predĺžila obdobie, počas ktorého by sa mali vyrovnať ich dotácie s ostatnými členskými štátmi EÚ.
Sľuby sa sľubujú…
Počas prístupových jednaniach Slovenska do EÚ sme boli ubezpečovaní, že nevýhodne postavenie slovenských poľnohospodárov oproti iným bude dočasné a potrvá "iba" do roku 2014. Udalosti z posledných dní však nasvedčujú tomu, že to tak nebude. Začína sa totiž hovoriť o roku 2028. Otázne je, či dovtedy ešte na Slovensku nejaké poľnohospodárstvo bude.
Oproti priemeru Európskej únie sú dotácie pre slovenských farmárov nižšie približne o 60 eur na hektár. Podotýkam, že je to porovnanie s priemernou hodnotou dotácií v EÚ. Oproti najdotovanejším štátom (Francúzsko, Nemecko atď.) by to malo byť menej až o niekoľko stoviek eur.
Likvidácia sebestačnosti
Nerovné podmienky na trhu spôsobili Slovensku mnohé problémy. Slovenskí poľnohospodári nedokážu konkurovať lacným potravinám zo zahraničia, preto krachujú a ich zabehnuté agropodniky pustnú, čím sa samozrejme zvyšuje nezamestnanosť. Tento trend pritom zasiahol všetky potravinárske odvetia, čo spôsobilo, že sa hranica sebestačnosti Slovenska prepadla pod 45 % a naďalej klesá.
Okrem nerovných dotácii musia slovenskí poľnohospodári povinne úhorovať aj niekoľko percent obhospodarovanej pôdy, čo ich oberá o ďalšie finančné prostriedky, keďže väčšinu pôdy majú iba v prenájme, za ktorý musia platiť. Samozrejme, že pri klesajúcej potravinovej sebestačnosti je znižovanie počtu obhospodarovaných plôch ďalším klincom do našej rakvy.
Vrásky spôsobuje slovenským poľnohospodárom aj skutočnosť, že od roku 2014 bude slovenská pôda na predaj aj pre cudzincov, čo zrejme zvýši jej cenu. To sa samozrejme premietne aj do výslednej ceny potravín. Na odkúpenie pôdy zatiaľ nemajú mnohé slovenské agropodniky peniaze. Vláda pritom odmieta lobovať za predĺženie lehoty brániacej nákup pôdy cudzincom, čo by mohlo priniesť našim poľnohospodárom cenný čas na to, aby nazbierali dostatok finančných prostriedkov na kúpu pôdy, ktorú mali doteraz iba v prenájme.
Slovensko ako stoka EÚ
Veľkým problémom sú aj obchodné reťazce, ktoré nespolupracujú s domácimi výrobcami, ale radšej dovážajú nekvalitný tovar zo zahraničia, ktorý tam odmietajú jesť aj psy. Zbytočne stanovujú domácim dodávateľom vysoké požiadavky na množstvá dodávaných potravín. Značnú časť pritom aj tak vyhodia. Údajne končí takýmto spôsobom každý rok v celej EÚ až 90 miliónov ton potravín.
Podľa EÚ je taktiež v poriadku, že nadnárodné firmy predávajú v strednej a vo východnej Európe tovar s iným zložením, aké má ten, ktorý ponúkajú na západe. Vraj je používanie náhradných sladidiel, farbív a podobných látok spôsobené tým, že tu máme "iné chute".
Tovar "inej chute, no rovnakej kvality" nám dovážajú najmä spoločnosti Coca-Cola, Kraft Foods, Nestlé, Tchibo, Jacobs a Kotányi.
Kto za tento stav môže?
Iniciatívni idioti, ktorí hlasovali za vstup do EÚ, lebo chceli niekde patriť? Alebo lenivci, ktorí neboli ochotní ísť povedať svoje nie? Môžu za to politici, ktorí nebránia záujmy Slovenska alebo poľnohospodári, ktorí nedokázali určité udalosti predvídať? A nie sú náhodou vinní ľudia, ktorí zanevreli na svoju pôdu a lacno ju predali cudzincom? Alebo spotrebitelia, ktorí obdivujú všetko cudzie a nad domácim ohŕňajú nos?
Zrejme to bude zo všetkého niečo, no teraz je už na plač neskoro. Jedine vzájomnou spoluprácou, odmietaním cudzieho a podporovaním domáceho dokážeme tento žalostný stav zmeniť. Ak zlyhali politici, nesmieme zlyhať my. Preto podporujme svojich miestnych výrobcov a začnime sami obhospodárovať slovenskú pôdu.