Chcem sa v tomto článku zmieniť o ľuďoch, ktorých všetci poznáte. Vídate ich hlavne na obrazovkách "nezávislých" súkromných televízii, čítate o nich v denníkoch a časopisoch. Sú vám dôverne známi, skoro rodina. Človeka by ani nenapadlo byť obozretný. Ani sa nezamyslí, čo to ten "nezávislý" politológ vykladá a prečo. Veď je jeden z nás. Ale aj v rodine sa občas nájde čierna ovca, čo zradí ostatných, ukradne ostatným peniaze a všetky vzácne veci vynosí do záložne a peniaze použije na uspokojenie svojich nie práve zmysluplných chúťok a potrieb. A tak ako vám syn vie vybrakovaťdomácnosť aby mal na drogy alebo automaty, tak títo rozhľadení ľudia, systematicky deň po dni kamienok po kamienku skladajú mozaiku rozvratu svojej rodiny v tomto prípade slovenského národa. Za tridsať strieborných zradia vlastných a všetku svoju energiu venujú tomu aby rozvrátili svoju dosiaľ fungujúcu rodinu. Aby ju znefunkčnili, zobrali jej schopnosť brániť sa a tak ju vydali napospas cudzím.
Reč je o piatej kolóne. O zradcoch. O ľuďoch, ktorí systematicky pracujú v záujme cudzích proti vlastným. Treba ich rozdeliť na dve základne skupiny. Politikov a ľudí, ktorí sa zoskupujú prevažne v neziskových organizáciách a médiách.
Zlodejstvá politikov, ktorí hrabú a rozdávajú za úplatok spoločné sú na očiach a všetci o nich vieme, len zatiaľ nie je v spoločnosti sila, ktorá by bola odhodlaná ich potrestať.
Činnosť rôznych politológov, rýchlo kvasených expertov na všetko možné, zapredaných novinárov a komentátorov, profesionálnych vytváračov verejnej mienky je však omnoho zákernejšia ( o koho ide je dobre spracované v článku ktorí bol uverejnený na prope - Kto za koho kope). Schovaní za neziskové organizácie s tými najdemokratickejšími názvami aké len človek dokáže vymyslieť, dotovaní zahraničnými peniazmi, každý deň pracujú na vytváraní krivého zrkadla o nás všetkých. Neustále nám podsúvajú svoju neschopnosť a tvrdia nám, že to je naša, štvú nás proti sebe navzájom a vsugerúvajú nám aký sme hlúpi a zaostalí. Len aby sme nezdvihli hlavy, len aby sme sa neobzreli okolo seba a nevideli tú lož. Nedonosení novinári z mienkotvorných médií, ktoré ani jedno nie je v slovenských rukách, rinú na nás potoky svojich komplexov, do vyčerpania nám budú ukazovať aký sme netolerantní, nekultúrni, nehumánni atď. len aby sme nenadobudli náhodou nejaké sebavedomie a nezačali si vážiť sami seba. Všetci spolu, do roztrhania tela budú brojiť za svojich mecenášov, ktorým záleží na všeličom, len nie na tom, aby tento národ bol zdravý, silný a bohatý.
Prečo to títo ľudia robia? Prečo im tak záleží na záhube slovenského národa?
Jednak si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí sú zakladajúcimi členmi inkriminovaných nadácii alebo sa v nich inak angažujú nie sú často Slováci aj keď tak na prvý pohľad vyzerajú. Patria k úplne inému etniku, k Slovensku nemajú pravdepodobne vďaka výchove žiaden vzťah a preto im nerobí žiaden problém vraziť nôž do krku Slovensku, Slovákom a všetkému, čo drží túto spoločnosť, čo je pre ňu nosné.
Ale mnoho je aj našich. Prisluhovačov a zradcov našej vlastnej krvi. Nedocenení intelektuáli ktorí všetkému rozumejú najlepšie iba ich nikto nechápe. Skrachovaní politici, ktorí sa nedostali k válovu. Hlupáci ktorých vytiahli hore, posadili pred kamery alebo im umožnili vylievať svoje urazené jedovaté sliny na papier. Je ich veľa urazených trógerov, ktorí nenávidia všetkých okolo, ktorí každý deň vstávajú z hrôzou, že sa narodili práve v tejto krajine ako Slovensko radi označujú. Naplnení hnusom a strachom lebo niekde podvedome cítia, že o ich neschopnosti a hlúposti všetci vedia. Neschovajú svoje nedostatky na malom Slovenku a padá na nich z toho hrôza.
Pretože sú to však v drvivej väčšine občania slovenskej republiky môžeme konštatovať, že sa dopúšťajú páchania trestných činov proti republike novými metódami. Minimálne vlastizrady a sabotáže, ktorých skutkovú podstatu napĺňajú s tým rozdielom, že ich páchajú nenásilnou formou.
Každopádne obe tieto skupiny musia byť nevyhnutne potrestané. Nesmie sa stať to čo sa stalo po nežnej revolúcii, ktorá bola natoľko precitlivela, že nedokázala zobrať na zodpovednosť ani jedného komunistu. Takto uzákonená beztrestnosť mala za následok, bezuzdné rozkradnutie národného majetku a úškľabky politických zlatokopov do tváre schudobneného národa. Toto sa už nesmie nikdy opakovať, pretože ak nenastúpi ozdravný proces, spočívajúci v trestaní zločincov, v trestaní trestných činov voči vlastnému národu tými najtvrdšími trestami, nikdy sa nevymaníme zo započatého rozkladného procesu, ktorí zločinci združení v piatej kolóne tak intenzívne podporujú.
Zatiaľ čo politikom podpísaným na rôznych dokumentoch ich zločiny bude po zmene politických síl schopná zrátať aj ako tak zatiaľ fungujúca justícia, so zločincami v baraních kožúškoch sa bude musieť vysporiadať národ osobne. Títo zradcovia by už dnes mali pocítiť, že to čo konajú je ostatným jasné, že nimi pohŕdajú a dištancujú sa od nich. Ako paradoxne to bude znieť, slušný človek by mal takémuto zradcovi, zločincovi, keď ho stretne na ulici svojho mesta, ako sa popod stenu v tieni vlečie a svojimi zákernými očami sa ustrašené obzerá okolo, streliť jednu výchovnú facku a vysvetliť mu, že nemôže kydať na neho, na jeho rodinu a neustále všetkých ožobračovať. Nech to znie akokoľvek paradoxne, slušný človek by mal takého to zločinca opľuť.
Príde čas rátania. Príde čas, keď ulica nastolí svoju vlastnú spravodlivosť a tak ako v taliansku po druhej svetovej vojne dav lynčoval nahé ženy, ktoré počas vojny paktovali s Nemcami, tak aj u nás po zmene politickej situácie nastolí ulica svoju vlastnú absolútnu spravodlivosť.
Reč je o piatej kolóne. O zradcoch. O ľuďoch, ktorí systematicky pracujú v záujme cudzích proti vlastným. Treba ich rozdeliť na dve základne skupiny. Politikov a ľudí, ktorí sa zoskupujú prevažne v neziskových organizáciách a médiách.
Zlodejstvá politikov, ktorí hrabú a rozdávajú za úplatok spoločné sú na očiach a všetci o nich vieme, len zatiaľ nie je v spoločnosti sila, ktorá by bola odhodlaná ich potrestať.
Činnosť rôznych politológov, rýchlo kvasených expertov na všetko možné, zapredaných novinárov a komentátorov, profesionálnych vytváračov verejnej mienky je však omnoho zákernejšia ( o koho ide je dobre spracované v článku ktorí bol uverejnený na prope - Kto za koho kope). Schovaní za neziskové organizácie s tými najdemokratickejšími názvami aké len človek dokáže vymyslieť, dotovaní zahraničnými peniazmi, každý deň pracujú na vytváraní krivého zrkadla o nás všetkých. Neustále nám podsúvajú svoju neschopnosť a tvrdia nám, že to je naša, štvú nás proti sebe navzájom a vsugerúvajú nám aký sme hlúpi a zaostalí. Len aby sme nezdvihli hlavy, len aby sme sa neobzreli okolo seba a nevideli tú lož. Nedonosení novinári z mienkotvorných médií, ktoré ani jedno nie je v slovenských rukách, rinú na nás potoky svojich komplexov, do vyčerpania nám budú ukazovať aký sme netolerantní, nekultúrni, nehumánni atď. len aby sme nenadobudli náhodou nejaké sebavedomie a nezačali si vážiť sami seba. Všetci spolu, do roztrhania tela budú brojiť za svojich mecenášov, ktorým záleží na všeličom, len nie na tom, aby tento národ bol zdravý, silný a bohatý.
Prečo to títo ľudia robia? Prečo im tak záleží na záhube slovenského národa?
Jednak si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí sú zakladajúcimi členmi inkriminovaných nadácii alebo sa v nich inak angažujú nie sú často Slováci aj keď tak na prvý pohľad vyzerajú. Patria k úplne inému etniku, k Slovensku nemajú pravdepodobne vďaka výchove žiaden vzťah a preto im nerobí žiaden problém vraziť nôž do krku Slovensku, Slovákom a všetkému, čo drží túto spoločnosť, čo je pre ňu nosné.
Ale mnoho je aj našich. Prisluhovačov a zradcov našej vlastnej krvi. Nedocenení intelektuáli ktorí všetkému rozumejú najlepšie iba ich nikto nechápe. Skrachovaní politici, ktorí sa nedostali k válovu. Hlupáci ktorých vytiahli hore, posadili pred kamery alebo im umožnili vylievať svoje urazené jedovaté sliny na papier. Je ich veľa urazených trógerov, ktorí nenávidia všetkých okolo, ktorí každý deň vstávajú z hrôzou, že sa narodili práve v tejto krajine ako Slovensko radi označujú. Naplnení hnusom a strachom lebo niekde podvedome cítia, že o ich neschopnosti a hlúposti všetci vedia. Neschovajú svoje nedostatky na malom Slovenku a padá na nich z toho hrôza.
Pretože sú to však v drvivej väčšine občania slovenskej republiky môžeme konštatovať, že sa dopúšťajú páchania trestných činov proti republike novými metódami. Minimálne vlastizrady a sabotáže, ktorých skutkovú podstatu napĺňajú s tým rozdielom, že ich páchajú nenásilnou formou.
Každopádne obe tieto skupiny musia byť nevyhnutne potrestané. Nesmie sa stať to čo sa stalo po nežnej revolúcii, ktorá bola natoľko precitlivela, že nedokázala zobrať na zodpovednosť ani jedného komunistu. Takto uzákonená beztrestnosť mala za následok, bezuzdné rozkradnutie národného majetku a úškľabky politických zlatokopov do tváre schudobneného národa. Toto sa už nesmie nikdy opakovať, pretože ak nenastúpi ozdravný proces, spočívajúci v trestaní zločincov, v trestaní trestných činov voči vlastnému národu tými najtvrdšími trestami, nikdy sa nevymaníme zo započatého rozkladného procesu, ktorí zločinci združení v piatej kolóne tak intenzívne podporujú.
Zatiaľ čo politikom podpísaným na rôznych dokumentoch ich zločiny bude po zmene politických síl schopná zrátať aj ako tak zatiaľ fungujúca justícia, so zločincami v baraních kožúškoch sa bude musieť vysporiadať národ osobne. Títo zradcovia by už dnes mali pocítiť, že to čo konajú je ostatným jasné, že nimi pohŕdajú a dištancujú sa od nich. Ako paradoxne to bude znieť, slušný človek by mal takémuto zradcovi, zločincovi, keď ho stretne na ulici svojho mesta, ako sa popod stenu v tieni vlečie a svojimi zákernými očami sa ustrašené obzerá okolo, streliť jednu výchovnú facku a vysvetliť mu, že nemôže kydať na neho, na jeho rodinu a neustále všetkých ožobračovať. Nech to znie akokoľvek paradoxne, slušný človek by mal takého to zločinca opľuť.
Príde čas rátania. Príde čas, keď ulica nastolí svoju vlastnú spravodlivosť a tak ako v taliansku po druhej svetovej vojne dav lynčoval nahé ženy, ktoré počas vojny paktovali s Nemcami, tak aj u nás po zmene politickej situácie nastolí ulica svoju vlastnú absolútnu spravodlivosť.