Napriek tomu, že paraziti prenikli už aj do biznisu (Profit 23/2012), v pracovnom živote možno naraziť ešte na kohosi. Tentoraz ide o psychopata. Výskumy naznačujú, že psychopati sa pohybujú aj v biznise a je pravdepodobné, že na nich skôr či neskôr narazíme. Sú to egocentrici s premyslenou stratégiou. Túžia po moci. A radi sa hrajú.
Americká herečka Nicole Kidmanová si vo filme s názvom V moci posadnutosti zahrala sladkú ženu. Navonok. Pod sociálnou maskou sa skrývalo čosi iné. Psychopatka. Svoju rolu konzultovala so psychológom Robertom D. Harom, ktorý strávil viac ako tridsať rokov výskumom o povahe a dôsledkoch psychopatie, tiež výskumom kriminálnej psychológie. Nicole chcela, aby publikum jednoznačne videlo, že jej postava nie je takou vrelou ženou, akou sa zdá byť. Vznikol tak návrh scény, v ktorej prichádza na roh ulice, kde sa stala nehoda. Dieťa leží v kaluži krvi, ale venuje mu iba málo pozornosti. Viac ju zaujme jeho matka. Starostlivo ju pozoruje a po príchode domov dokáže v zrkadle dokonale napodobniť jej výraz tváre aj reč tela. Psychopati sa zdajú byť v prežívaní emócií autentickí, aj keď sú im v skutočnosti vzdialené. Vo svojej knihe Hadi v oblekoch alebo psychopat ide do práce prichádzajú psychológovia R. D. Hare a Paul Babiak s novým provokatívnym termínom -"korporátni psychopati".
INTELIGENCIA V ÚKRYTE. Aj keď majú veľmi podobné črty ako ľudia s psychopatickou poruchou, "vďaka vzdelaniu a svojmu okoliu sú schopní uživiť sa vo veľkých firmách," približuje P. Babiak v dokumente Fishhead. "Psychopat je niekto, kto nemá svedomie. Nie preto, že nie je schopný pochopiť rozdiel medzi dobrom a zlom. Je to preto, že jeho vnímanie a myšlienky nie sú prepojené s emóciami," dopĺňa ho R. D. Hare. Na ľudí sa pozerajú ako na predmety. Manipulujú a klamú svoje okolie, aby dosiahli, čo chcú.
Podľa prieskumov sa každý z nás stane "obeťou" manipulatívneho správania priemerne jedného alebo dvoch psychopatov za život. "Sú to často inteligentní ľudia, ktorí majú dobré strategické uvažovanie. Ak plánujú urobiť nejaký krok, vedia, kam povedie. Majú tendenciu rozvracať kolektívy, huckať ľudí proti sebe a vyvolávať intrigy," vysvetľuje na začiatok konzultantka Marcela Holická, ktorá na túto tému diskutovala s popredným americkým psychológom Robertom Hoganom. Hneď ju napadá jeden príklad, aj keď nešlo konkrétne o psychopata, ale správanie tohto muža bolo na hrane. Rozkladal tím ľudí, ktorí s ním spolupracovali. Bol "travičom" spoločnosti, ako ho M. Holická nazýva. A pritom to dotiahol ďaleko.
RÔZNE VERZIE LŽÍ. Mal to premyslené. Keď sa schyľovalo k tomu, že ho kolegovia z tímu prezradia šéfovi, zabezpečil všetko tak, aby z konfrontácie vyviazol bez škrabancov. Kolega, ktorý sa odhodlal ísť za nadriadeným, aby mu povedal, čo sa deje, si vypočul nasledujúce slová: "Už za mnou bol a hovoril mi, že máte nejaké problémy a že sa prídete naňho sťažovať." Tiež si na svoju stranu naklonil iného kolegu, ktorý potvrdil, že je všetko v najlepšom poriadku. Keďže sa situácia javila ako bezvýchodisková a tím nefungoval, on sa posunul do iného tímu. O priečku vyššie.
"Korporátnych psychopatov je náročné odhaliť práve preto, že zväčša sú o krok vpred," myslí si konzultant Rastislav Duriš. Dodáva, že psychopat pohybujúci sa v biznise, sa nemusí správať tak, ako sme zvyknutí pri delikventoch, ktorí sedia za mrežami. "Analyzoval som vyše stošesťdesiat psychopatov a väčšina z nich nevyzerala na zloduchov. Chcú s vami manipulovať, takže sú očarujúci a väčšina z nich pôsobí veľmi sympaticky," tvrdí v dokumente Fishead psychológ a detektív Matthew Logan.
Korporátni psychopati túžia po moci. Namiesto napĺňania záujmov firmy sledujú svoju vlastnú agendu. "Vedia dobre identifikovať nebezpečenstvo. Rýchlo odhalia, kto im stojí v ceste. Či už je to človek v pozícii vplyvu, autorita alebo podriadený, ktorý by mohol narušiť ich záujmy. Sú egocentrickí. Na to, aby vyšachovali nežiaducich hráčov z hry, môžu využívať rôzne triky od manipulácie cez intrigy až po absolútne lži," vysvetľuje R. Duriš. Ich klamstvá sú však dobre premyslené, pretože často vychádzajú zo skutočnej udalosti. Iba verzie tejto skutočnosti sa obmieňajú v závislosti od poslucháča.
PODVODY ŽIVOTA. R. D. Hare so svojím tímom vykonal prvú štúdiu korporátnej psychopatie u vysoko postavených manažérov. V rámci nej získal prístup k vyše dvesto manažérom, ktorí boli vybraní pre kariérny postup. "Výskyt psychopatov v tejto vzorke viac-menej zodpovedá výskytu psychopatov v bežnej populácii. Ale nájdeme tu viac ľudí so skutočne vysokými hodnotami. Osem alebo deväť manažérov z celkového počtu dvestotri osôb malo hodnoty dosahujúce horný limit psychopatie. Podávali mizerný výkon, ale aj napriek tomu si úspešne budovali kariéru. Niektorí boli viceprezidenti firiem, ďalší riaditelia a vedúci pracovníci," prezrádza výsledky R. D. Hare.
V knihe Hadi v oblekoch alebo psychopat ide do práce, na ktorej spolupracoval s P. Babiakom, približuje, že je veľmi náročné vidieť tvár, ktorá sa skrýva za sociálnou maskou.
Autori tvrdia, že psychopati sú v prvom rade motivovaní k tomu, aby ju neodhalil nikto z tých, ktorých potrebujú získať či odstrániť. Vedia dobre prečítať ľudí. Rýchlo zistia, čo majú radi a čo nie, aké sú ich potreby, slabé miesta, ale aj motivácie. "My všetci máme tlačidlá, na ktoré sa dá zatlačiť. A psychopati sú viac ako iní pripravení na ne zatlačiť," hovoria autori.
NÁTLAK A SPRENEVERA. M. Holická sa už s pár osobami, ktoré vykazovali znaky korporátneho psychopata, stretla. O viacerých počula z rozprávania klientov. Myslí si, že je náročné ho identifikovať a následne verejne označiť. Ak sa aj vo firme nachádza, ľudia o jeho deštruktívnych sklonoch často nevedia. Spomína napríklad jedného manažéra, ktorý svoju funkciu zastáva už dlhé roky aj napriek tomu, že fluktuácia zamestnancov na jeho oddelení je niekoľkonásobne vyššia ako na ostatných oddeleniach. "Svojim ľudom, s ktorými som sa rozprávala, vždy hovoril, ako ich má rád. Na druhej strane po nich kričal, tvrdil im, že sú úplne na nič, nemôže im veriť a že im nezverí danú úlohu, lebo to nedokážu. V slabej chvíli im ju nakoniec aj tak pridelil. Veľa sľuboval, málo plnil a správal sa k nim ako k malým deťom. Keď sme počúvali výpovede tých ľudí, boli psychicky zdeptaní. Na každého z nich mal nejakú páku, ktorou hýbal," dodáva M. Holická.
O ďalších veciach týkajúcich sa peňazí a čísel radšej hovoriť nechce. Psychický nátlak a rozvracanie kolektívu prostredníctvom intríg je však iba jedna strana mince. O druhej rozpráva R. Duriš: "Korporátni psychopati sa sústredia na svoje vlastné záujmy. Napríklad keď sa ocitnú v pozícii moci a získajú kompetencie či prístup k peniazom, začnú neuvážene rozhadzovať. Pustia sa do riskantných investícií, robia nepremyslené rozhodnutia. Investujú do biznisu, do ktorého by inak firma nešla. Alebo spreneveria peniaze."
O tom, aké je ľahké ukradnúť šesťdesiat miliárd dolárov, napríklad presvedčil Bernard Madoff. Zo spreneverených peňazí si zabezpečil luxusný život na takmer dvadsať rokov. "Neviem, či je psychopat. Neviem, či ho niekedy vyšetrovali. Ale keď niekto zničí životy desaťtisíc ľudí vrátane príbuzných a priateľov, nie je to normálny milujúci chlapík," vyjadril sa k tejto téme R. D. Hare v dokumente. "Výskumy psychológa Roberta Hogana dokazujú, že podobne ako B. Madoff zlyháva minimálne šesťdesiatšesť percent manažérov. Dôvodom je hraničné správanie, ktoré sa nedá jednoznačne označiť ako porucha, ale môže ju v niektorých prejavoch pripomínať," dodáva Rastislav Duriš.
MEDOVÉ TÝŽDNE. Na získanie ľudí používa psychopat dobre premyslenú stratégiu. Hrá nadšeného charizmatického človeka túžiaceho stať sa lojálnym členom tímu. Niekedy podľa autorov R. D. Hareho a P. Babiaka svojím entuziazmom pripomína dieťa v cukrárni. Touto taktikou získa na svoju stranu ľudí, ktorých bude neskôr potrebovať. Prečo to robí? "Lebo ho to baví," myslí si M. Holická. Prirovnáva to ku špecifickým komunikačným hrám, ktoré poznáme všetci. Sme ich súčasťou. "Komunikačnými hrami si riešime nejaké vlastné potreby. Prejavujeme frustrácie, o ktorých nedokážeme hovoriť. Istým spôsobom s tým súvisí aj to, ako sa hrá psychopat. Dáva mu to napätie a energiu. Existujú extrémy, ale v bežnom živote sa stretnete skôr s delikventným správaním, ktoré môže viesť práve k sprenevere peňazí, využitiu údajov pre vlastný prospech či k uprednostneniu dodávateľa, ktorý ponúkne viac," dodáva M. Holická.
Nech je, ako chce, podľa R. Duriša je dôležité si uvedomiť inú vec. "Ak niekoho takého vo firme nájdete, či už korporátneho psychopata alebo človeka, ktorého správanie vás ničí, vhodné je pokúsiť sa situáciu najprv riešiť. Napríklad poskytnutím spätnej väzby, stanovením jasných pravidiel spolupráce či rozhovorom s nadriadeným a podobne. Ak však konštruktívne spôsoby zlyhávajú, s ohľadom na vlastné zdravie a komfort je lepšie z firmy odísť, ako sa naťahovať o pravdu," radí. Na druhej strane R. Duriš dodáva, že inteligentný a charizmatický psychopat sa vo firme dokáže udržať veľmi dlho. Často práve na špici.
Patróni a obete
Ak sú psychopati režisérmi svojej vlastnej drámy, spolupracovníkom už dávnejšie pridelili roly. Za pešiakov považujú zväčša tých, ktorí majú niečo, čo chcú oni. P. Babiak a R. D. Hare do tejto skupiny priraďujú zamestnancov, ktorí majú prístup k peniazom, dátam, vplyvu či kontaktom. Keď sú ich služby potrebné, psychopati ich zmanipulujú napríklad priateľskou láskavosťou (nevratnou, prirodzene), alebo ich o to jednoducho požiadajú. A oni to vykonajú. Prečo nie, veď dennodenne udržujú v chode fikciu, že sú ich priateľmi, lojálnymi podriadenými či tímovými hráčmi. Opäť zahrajú kohokoľvek.
Potom sú tu patróni. "Sú to vplyvní manažéri, ktorí berú psychopatov pod svoje krídla a pomáhajú im prostredníctvom organizácie rásť," tvrdia autori. Zároveň dodávajú, že tak nevedomky chránia psychopatov pred vlnou kritiky. Nakoniec sú tu tí, ktorí ich vôbec nezaujímajú. "Psychopati venujú veľmi veľa energie na identifikáciu a manipuláciu ich obetí. Ale nevenujú už toľko energie na to, aby svoju masku obhájili pred ostatnými. Tí sú teda v dobrej pozícii, aby videli, ako psychopati manipulujú s ostatnými," radia autori. Ak už teda letmo poškuľujete po svojom kolegovi alebo zisťujete, či váš manažér nie je náhodou jedným z nich, autori dodávajú, že je len veľmi ťažko určiť, kto je talentovaný a húževnatý zamestnanec a kto manipulatívny a lživý psychopat.
Extrémy na špici
Prečo sú práve manažéri rizikovou skupinou, objasňuje konzultant Rastislav Duriš na základe štúdií amerického psychológa Roberta Hogana. Jeho psychologický test HDS nemeria psychopatiu či iné poruchy osobnosti, poukazuje však na prejavy, ktoré k nim môžu mať blízko a preto pôsobiť na ostatných negatívne. "Každá z týchto tendencií má svoju pozitívnu stránku, vďaka ktorej dokáže človek rýchlo šplhať na vrchol, a negatívnu, vďaka ktorej bez ďalšieho rozvoja pravdepodobne zlyhá. Existujú štyri tendencie, ktorých kombinácia, dá sa povedať, zaručuje sociálny úspech. Ak sú tieto škály u manažérov privysoké, je pravdepodobné, že síce kvôli svojim charakteristikám budú na začiatku žiadaní, ale neskôr z rovnakého dôvodu stratia dôveru ľudí okolo seba," dodáva R. Duriš. V dotazníku HDS ide o tieto škály:
Sebaistý - arogantný: Má zveličené predstavy o svojich schopnostiach a o svojej hodnote. Možný dôsledok: neschopnosť uznať vlastné chyby alebo poučiť sa zo skúseností.
Charizmatický - manipulatívny: Vyvoláva dojem očarujúceho človeka, ktorý vyhľadáva riziko a vzrušenie. Možný dôsledok: problém dodržiavať záväzky a poučiť sa zo skúsenosti.
Živý - teatrálny: Podmanivý, dramatický, vyhľadáva pozornosť. Možný dôsledok: príliš sa stará o to, aby si ho druhí všímali. Neschopný sa trvalejšie sústrediť.
Nápaditý - výstredný: Myslí a koná zaujímavo až excentricky. Možný dôsledok: potenciálne kreatívny, ale chýba mu správny úsudok.
PRAMEŇ: Robert Hogan