Na Slovensku prebiehajú tlaky na povolenie ťažby zlata povrchovou metódou za pomoci takzvanej kyanidovej metódy. Hlavným aktérom týchto tlakov je nastrčená slovenská spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. Úmyselne uvádzam nastrčená, pretože na Slovensku bola založená ako stopercentná dcéra zahraničnej nadnárodnej spoločnosti sídliacej na Cypre, s jediným cieľom: získať prístup k nerastnému bohatstvu Slovenska, konkrétne k zlatu. Preto túto firmu môžeme pokojne vnímať ako zahraničnú.
Zákaz používania kyanidovej metódy pri ťažbe
Na vytvorenie predstavy, aké hrozby a riziká prináša kyanidový spôsob ťažby zlata, odporúčam nasledujúci krátky film so slovenskými titulkami.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
http://youtu.be/Yi-UUiFKuMs
Používanie kyanidovej metódy je tak obrovské riziko pre životné prostredie, že niektoré štáty v Európskej únii dostali rozum a zakázali jej používanie (Česko a Maďarsko). Európsky parlament sa 5. mája 2010 uzniesol na smernici o všeobecnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii. Táto smernica EP je spoločným dielom členských štátov EÚ. Argumentuje okrem iného:
"…keďže kyanid je vysoko toxická chemická látka, ktorá sa využíva pri ťažbe zlata, označená podľa prílohy VIII rámcovej smernice o vode za jednu z hlavných znečisťujúcich látok, ktorá môže mať katastrofálne a nezvratné následky na ľudské zdravie a životné prostredie, a teda aj na biodiverzitu,…keďže v spoločnom stanovisku o trvalo udržateľnej ťažbe vydanom na 14. schôdzi ministrov životného prostredia krajín Vyšehradskej skupiny (Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska), ktorá sa konala 25. mája 2007 v Prahe (Česká republika), ministri životného prostredia vyjadrili svoje obavy v súvislosti s nebezpečnými technológiami, ktoré sa používajú a plánujú používať pri banských činnostiach na rozličných miestach v tomto regióne a ktoré predstavujú značné environmentálne riziká s možnými cezhraničnými následkami,…"
Je to zatiaľ iba odporúčanie, zákaz kyanidovej metódy pri ťažbe v EÚ zatiaľ nariadený nebol. Je zaujímavé, ako EMED Slovakia na svojich stránkach bagatelizuje toto spoločné odporúčanie, a odkazuje na odpoveď (answer) Európskej komisie prostredníctvom akéhosi Potočnika z júna 2010. Žeby EK ani nie mesiac a pol po vydaní odporúčania EP znegovala úsilie členských štátov? To sú v Európskom parlamente samí hlupáci?
Pracovné miesta, nech to stojí čo to stojí
Spoločnosť EMED Slovakia argumentuje zdanlivo rozumne zamestnanosťou. Nikde však nie je napísané, že spoločnosť bude platiť za svinskú a ťažkú prácu atraktívnu mzdu. Ako podnikateľ, ktorý chce dosiahnuť čo najväčší zisk, bude chcieť zaplatiť tak málo, ako to len ide. V takom prípade však zákonite pritiahne Rumunov alebo Ukrajincov ochotných robiť za oveľa nižšie mzdy, ako Slováci. Kde je potom výhodnosť pre Slovensko? Necháme si rozoberať krajinu cudzincami, dáme si otráviť vodu a do jamyvzniknutejz povrchovej ťažby nám nakoniec Brusel prikáže navoziť odpad z Rakúska? Možno prehnané, ale vôbec nie nereálne.
Ideme vytvárať pracovné pozície za každú cenu, nech to stojí čo to stojí? To rovno môžeme napríklad najať tisíce pilčíkov, dať im postupne vypíliť všetky lesy, z predaného dreva ich platiť a nechať rúbaniská vybetónovať. Vytvoríme tak tisíce pracovných miest, vytvoríme plochy na sklady tovaru pre obchodné reťazce a aj štát získa svoj podiel. Ale kde je tu zmysel? Iba čo si zničíme svoj základ, životné prostredie.
PR reportáž TASR na TA3
Komerčná televízia TA3 pôsobiaca na Slovensku nám 24.11.2012 podsúva "objektívnu" reportáž TASR o bani Kyšladá (Kişladag) na povrchovú ťažbu zlata na západe Turecka, ktorá je nám dávaná ako vzor environmentálne bezpečnej ťažby zlata, ale akosi zabudla uviesť (rovnako to neuvádza ani zahraničná spoločnosť EMED Slovakia, ani TASR na svojej stránke), že cestu a pobyt skupiny novinárov platila práve EMED Slovakia, ktorá má záujem ťažbu u nás otvoriť. Neveríte? Túto informáciu zrejme zabudli odstrániť z konca správy TASR z tohto linku, pre istotu uvádzam časť snímky článku z 27.11.2012.
Samotná EMED Slovakia na svojej stránke hovorí o celejskupine novinárov, takže "exkurziu" platila zrejme viac ako jednému novinárovi. Celá reportáž nie je nič iné ako reklama. Iba pripomeniem, že reklama je dielo profesionála, ktoré má za úlohu presvedčiť konzumenta reklamy k rozhodnutiu, ktoré by za normálnych okolností neurobil. Celý reklamný šot (pardon reportáž) si môžete pozrieť tu. Možno namietnete, že čo je na tom, kto reportáž platil. Nuž veľa. Ten kto reportáž platí, zrejme chce niečo dosiahnuť. Preto sme sa aj dozvedeli, aká je povrchová ťažba zlata v obrovskom kráteri za pomoci streliva, ťažkých mechanizmov a jedovatého kyanidu super vec pre región.
V reportáži sa hrdo demonštruje informácia o neškodnosti roztoku kyanidu v lúhovacích plošinách, ako inak, rozporne: Človek by vraj zámerne musel vypiť "pol litra" (textová správa) alebo "20 litrov" (videoreportáž) takejto tekutiny, aby zomrel. Skutočne ekologické a mňam. Aj s tými plastovými guličkami proti tomu, aby to nepili vtáci. Keď však dôjde k zlyhaniu techniky či ľudského faktora - a k tým dochádza napriek rôznym certifikáciám materiálov či postupov - človek pri Detve bude piť vodu s kyanidom až do smrti.
Po povrchovej ťažbe ostáva mesačná krajina, ktorú údajne banská spoločnosť zrevitalizuje. Za svoje? Ak za svoje, koľko peňazí vloží do revitalizácie? Alebo to urobí ako izraelská spoločnosť nadlan v Bratislave, vyhlási konkurz a zdupká?
PR článok na SME
26.11.2012 vyšiel na internetovom vydaní protislovenského denníka SME ďalší PR článok skryte manipulujúci mienku čitateľa v prospech ťažby zlata na Detve za pomoci kyanidu (slovo protislovenský azda najlepšie vystihuje činnosť tohto denníka, ktorý pod taktovkou svojho aktuálneho šéfredaktora Matúša Kostolného neúnavne pracuje na idiotizácii a izraelizácii Slovenska). "Správa" pozostáva z náhodne zostavených všeobecných výrokov - ako inak - v prospech ťažby jedovatým kyanidom. Čo je zaujímavé, na spodku tohto reklamného článku SME je uvedený ako zdroj TASR, pričom na serveri TASR táto správa vôbec nie je (alebo je tam, ale je neprístupná pre verejnosť? Aký má potom zmysel?).
Zvíťazí zdravý rozum?
Detvu ako približný geografický stred Slovenska môžeme pokojne považovať za srdce Slovenska. Dáme si ju skutočne rozflákať nadnárodnému koncernu sídliacemu na Cypre za 30 strieborných? Dáme si skutočne otráviť našu vodu a prírodu jedovatým kyanidom? Pre zlato, ktoré rovno poputuje do nejakého rothschildovského trezora? Veľmi dúfam, že sa to cyperskej spoločnosti EMED Slovakia nepodarí.
Ďalšie podrobnosti o plánovanej ťažbe zlata na Detve sú napríklad na stránke občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato.
Film Avatar je aj o slovenskej Detve.