Nasledujúci článok je časťou z výskumnej správy Judith Reismanovej s názvom "Crafting Bi/Homosexual Youth", v ktorej sa zaoberá rozličnými aspektmi sexualizácie života mládeže. Okrem iného sa zaoberala aj problémom pederastie a pedofílie. Reismanovej výskumy o Alfredovi Kinseymu (1894-1956) vyšli knižne: Kinsey, Sex and Fraud - The Indoctrination of a People (1990), Kinsey Crimes and Consequences (1998, 2000). Pôvodná správa v rozsahu približne tridsať strán, z ktorej bola vybraná nasledujúca časť, je zverejnená na stránke Dr. Judith Reismanovej www.drjudithreisman.org.
Všeobecne uznávaná Národná výskumná rada (National Research Council) v roku 1989 vyhlásila, že sexuálne vedy možno "nahrubo rozdeliť na obdobie pred Kinseym a obdobie po ňom".154 V čase písania tohto článku filmová spoločnosť 20th Century Fox plánuje natočiť rozsiahly film o živote Kinseyho. V hlavnej úlohe s Tomom Hanksom alebo Harrisonom Fordom má byť idealizovaný Kinsey, sexuálny revolucionár z Indiany.155 (film o Kinseym s Liamom Neesonom v hlavnej úlohe bol skutočne natočený, uviedli ho v r. 2004 a zdá sa, že získal nejedno ocenenie, pozn. ďurino).
23. apríla 2000 oslavuje New York Times Book Review skutočnosť, že Univerzita Indiana vyniesla človeka, "ktorý svojim výskumom spôsobil sexuálnu revolúciu."156 17. apríla 2000 Scott McLemee v časopise "Salon" píše:
"Kinseyho vplyv na spoločnosť bol hlboký a trvalý. Jeho vplyv nezávisel od počtu jeho predaných kníh…, odrazil sa v sexuálnej revolúcii a protikultúre, ktorá s ňou prišla… História sexuality v Amerike sa delí na dve veľké, odlišné ale jednoznačne pomenované obdobia. Prvým bola puritánska a viktoriánska éra… Táto éra prohibície skončila 4. januára 1948. Nasledujúci deň uverejnil profesor Alfred C. Kinsey z Univerzity Indiana svoju knihu 'Sexuálne správanie muža'. Spôsobila zemetrasenie."157
Od roku 1948 Kinsey stále viac ovplyvňoval americké predstavy o sexe a láske. Napríklad North American Man-Boy Love Association, (NAMBLA, Severoamerické združenie pre lásku medzi mužmi a chlapcami), najväčšia organizácia pederastov a pedofilov na svete, sa odvoláva na Kinseyho a tvrdí, že každý, kto chce pochopiť moderné hľadisko "sexuálnej orientácie", vraj musí "poznať Kinseyho práce", a ku Kinseyho dielu vraj patril aj boj proti obmedzeniam sexuality medzi dospelými a deťmi, prípadne maloletými. "Zástupcovia homosexuálnych hnutí a najmä muži, čo sú na chlapcov (boy-lovers), by vraj Kinseyho práce mali poznať a vážiť si ich."158"Ku Kinseymu patrilo to, za čo dnes bojujeme."159
Prečo je Kinsey a jeho rola otca súčasných sexuálnych "vied" taká dôležitá pre každú diskusiu o homosexualite a sexuálnej výchove na školách? Požiadavka a úloha, naučiť deti a mládež na školách, že homosexuálne, bisexuálne a heterosexuálne experimentovanie je legitímne, má svoj pôvod práve v údajoch, ktoré zverejnil Kinsey. Jeho údaje poskytujú revolučný pohľad na potreby a práva detí v súvislosti so sexuálnymi úkonmi. Mnohí Američania, ktorí sa narodili po druhej svetovej vojne, Kinseyho, jeho pracovný tím a knihy "Sexuálne správanie muža" (Sexual Behavior in the Human Male)160 a "Sexuálne správanie ženy" (Sexual Behavior in the Human Female)161 v skutočnosti nepoznajú. Napriek tomu sa Kinsey vďaka obrovskej a dokonale zinscenovanej mediálnej kampani stal všeobecným pojmom. Viac ako 70 percent americkej tlače ho napríklad vyhlásilo za národného hrdinu.162
Veľké časopisy "Life", "Look", "Time" a iné propagovali výsledky jeho nehanebného "výskumu" v oblasti sexuality ako hrdinské, vedecké pravdy.163 V prvom rade ho propagovala Univerzita Indiana. Zoológa Kinseyho prezentuje ako konzervatívneho učenca, prívrženca republikánov a rodinne založeného človeka. Vraj k výskumu sexuality sa Kinsey dostal viac-menej náhodne a pritom zistil, že títo tak cnostní, mravní, monogamní a iba heterosexuálne žijúci Američania sú v skutočnosti pokryteckí a promiskuitní.164 Kinsey tvrdil, že 95 percent všetkých mužov sú v skutočnosti sexuálni zločinci [z pohľadu vtedajších zákonov, pozn. prekl.] a 10 až 37 percent vraj vyhľadáva príležitostné homosexuálne dobrodružstvá.165 O Kinseyho mýte, že desať percent obyvateľov je homosexuálnych a o tom, ako veľmi tento mýtus poslúžil cieľom homosexuálneho hnutia, duchaplne píše Camille Paglia [tiež jeden z idolov homosexuálneho hnutia, pozn. prekl.]:
"Desaťpercentný podiel, ktorý média tak ochotne papagájujú, bola čistá propaganda. Ako vedec odsudzujem, keď homosexuálni aktivisti bez akýchkoľvek zábran opovrhujú pravdou (homosexuálne žijúci muži veľmi dobre vedia, že skrátka nie každý desiaty muž, ktorého stretnú, je "teplý"). Ich švindle a výmysly idú stále ďalej, aj teraz, keď ide o ešte stále fragmentárny dôkaz spojenia medzi génmi a homosexualitou a tiež v otázke homosexuálneho správania zvierat."166
Ako tu Paglia naznačuje, Kinsey bol už dávno odhalený ako neseriózny vedec. Obaja biografovia, ktorí zverejnili nové biografie o Kinseym, priznávajú, že Kinsey sa zvyčajne správal sadisticky homosexuálne a bisexuálne. Opisujú, ako Kinsey sexuálne zvádzal svojich študentov mužského pohlavia. Svoju ženu, svojich spolupracovníkov a ich manželky nútil vyrábať nelegálne pornofilmy s ním a pre neho, na povale svojho domu.167 Kinsey a jeho spolupracovníkov Wardell Pomeroy, Clyde Martin a Paul Gebhard boli "navonok"ženatí. Takto dokázali ukryť svoj cieľ, z ich pohľadu zvierajúcu, na prokreáciu zameranú židokresťanskú epochu nahradiť promiskuitným, bisexuálnym, homosexuálnym a pedofilným rajom v duchu hesla "dovolené je všetko".168
Dnes vieme, že Kinsey "bol pod silným vplyvom piatich pedofilných riaditeľov školy" z New Englandu, ktorí "otvorene vyhlasovali, že mali veľmi vrúcne vzťahy s dvanásť- až trinásťročnými chlapcami."169 Kinsey zomrel priskoro. Trpel zápalom semenníka, ktorý mal nakoniec smrteľný priebeh, dôsledok mnohoročného, intenzívneho sadistického bezuzdného "samozneužívania".170 Zdá sa, že k tomuto zápalu a skorej smrti prispeli Kinseyho nutkavé, brutálne sadomasochistické spôsoby masturbácie.
Kinsey nabádal pedofilov v USA a v zahraničí na zneužívanie detí. Vyzýval ich, aby sexuálne zneužívali dojčatá a deti, pretože takto sa mohol dostať k svojim údajom o údajne normálnej "detskej sexualite". Celkovo išlo pritom o 317 až 2035 detí a dojčiat.171 Mnohé z týchto zločinov proti deťom (orálny a análny sex, genitálny pohlavný styk a manuálne zneužívanie) boli vykonané výslovne pre Kinseyho a jeho výskumy; Kinsey ich vyhodnotil vo svojich grafoch a tabuľkách.172"Tabuľka 34" v jeho knihe o mužoch (na strane 181 v anglickom origináli "Sexual Behavior in the Human Male") obsahuje "vedecké" záznamy o "mnohonásobných orgazmoch chlapcov pred pubertou".173 Tabuľka obsahuje záznamy o dojčatách vo veku päť mesiacov, ktorých "orgazmy" Kinseyho "technicky vyškolení pomocníci" merali stopkami. V prípade jedného štvorročného chlapčeka počas 24-hodinových meraní údajne napočítali 26 orgazmov.174 Sexuálni pedagógovia, ale aj pedofili a ich sympatizanti dodnes spravidla odkazujú na tieto "údaje" aby dokázali, že deti majú homosexuálne, heterosexuálne alebo bisexuálne potreby a preto potrebujú výchovu o "bezpečnom sexe".175Údaje sú pravidelne používané aj na to, aby "dokázali", že deti sú už od narodenia sexuálne.
Kinseyho Team, ktorý operoval za zatvorenými dverami, za prvé "nútil" probandov štúdií, aby poskytli požadované odpovede na ich otázky týkajúce sa sexu176, za druhé potajomky zničil tri štvrtiny výskumných údajov177 a za tretie založil svoje tvrdenia o správaní "normálneho muža" na prieskume mužov, z ktorých 86 percent malo odlišné sexuálne správanie. Medzi mužov s odlišným sexuálnym správaním patrilo 200 sexuálnych psychopatov, 1 400 sexuálnych zločincov a stovky väzňov, prostitútov a promiskuitne žijúcich homosexuálov.178 A pretože iba málo žien bolo ochotných odpovedať na otázky Kinseyho tímu, všetky ženy, ktoré žili s jedným mužom dlhšie ako rok, preklasifikovali na "vydaté". Svoje údaje o prostitútkach a iných nekonvenčne žijúcich ženách preklasifikovali na údaje "normálnych žien v domácnosti".179
Ako bolo možné, že zo suchej, vedeckej knihy sa stal celosvetový bestseller a ani kritickí reportéri ani vedci nezisťovali, odkiaľ tie deti na sexuálne experimenty pochádzali? Vo svojej knihe o mužoch Kinsey utrpenie dojčiat, ktoré ešte nedokázali rozprávať ("krik", "skrúcanie sa od bolesti", "pád do bezvedomia", "záchvat plaču" atď.)180, označuje za "orgazmy". Kto vykonával tieto sexuálne experimenty na deťoch? Kde boli rodičia? Počas národných a medzinárodných prezentácií kníh sa na to Kinseyho nikto nikdy neopýtal. Namiesto toho ho Gore Vidal označil za "najznámejšieho muža desaťročia"181. Bol to človek, ktorému hnutie homosexuálov a pedofilov vďačí za svoj rozmach.182
Vo svojej knihe Libido Dominandi: Sexual Liberation and Political Control 183 (Libido Dominandi: Sexuálne oslobodenie a politická kontrola) píše Dr. E. Michael Jones, ako skúšali potlačiť moje (Reismanovej) prvé výskumy o podvode a zatajovaní v Kinseyho diele a o detskej pornografii ako takej. Tieto vtedajšie pokusy sa dosť podobali na kontrolu, ktorú médiá v súčasnosti pri potlačovaní výsledkov kritických výskumov o homosexualite vyvíjajú v oveľa väčšej miere. Jones píše:
"23. júla 1981 [pri príležitosti medzinárodného zasadania sexuálnych vedcov v Jeruzaleme, pozn. prekl.] Judith Reismanová pod názvom 'Vedec a jeho prínos k sexuálnemu zneužívaniu detí - Predbežná štúdia' predstavila svoj výskum. 32 rokov po zverejnení Kinseyho knihy o mužoch Reismanová prvý raz spochybnila Kinseyho materiál o dojčenskej a detskej sexualite prezentovanej v tabuľkách 30 až 34. Položila otázku, ako sa mohol dostať k týmto údajom bez toho, aby boli páchatelia volaní na zodpovednosť. Pred publikovaním svojho výskumu Reismanová oslovila spoluautora Kinseyho knihy, Paula Gebharda, a pýtala sa ho na údaje tabuliek 30 až 34. Gebhard jej odpísal, že údaje vraj poskytli rodičia, učitelia a niektorí homosexuálne žijúci muži - medzi nimi aj 'niektorí z Kinseyho mužov'. Tí údajne na stimuláciu dojčiat a detí použili 'manuálne a orálne techniky' a poznačili si počet orgazmov.
Na tomto zasadaní v Jeruzaleme sa zúčastnil celý establishment medzinárodného sexuálneho výskumu, ako aj poprední ľudia medzinárodného sexuálneho priemyslu. Reakciou na Reismanovej vystúpenie bolo zarazené alebo zlovestné mlčanie. Nakoniec sa jeden švédsky reportér opýtal, prečo zhromaždení experti k tomu nič nechcú povedať. Príčina mlčania bola pritom úplne jasná. Skoro každý z prítomných označil Kinseyho za mentora a citoval ho. Niektorí z nich dokonca vedeli, že s Kinseyho výskumom bolo spojené kriminálne konanie. Všetci však vedeli aj to, že jeho výskumná práca bola podkladom ich 'vedy', čiže takpovediac legitimovaním toho, čo zasa robia oni. Kinsey bol základom ich vlastného domčeka za karát. Ak by sa jeho práca zdiskreditovala, celé sexuálne impérium, ktoré vybudovali po jeho smrti a ktoré bolo ich živobytím, by sa mohlo zosypať.
Neskôr niekto rozšíril informáciu, Reismanová vraj dostala od vlády finančnú pomoc na uskutočnenie svojej štúdie, a vo svojom výskume vraj preukázala vnútorné prepojenie medzi vykorisťovaním detskej 'sexuality' u Kinsey vtedy a tým istým vykorisťovaním detskej 'sexuality' v časopisoch Playboy, Penthouse a Hustler. Keď sa táto informácia dostala do obehu, zarazené mlčanie sa zmenilo na odhodlané konanie. To sa však dialo za zatvorenými dverami."184
Charles E. Rice, profesor práva na Univerzite Notre Dame, môj výskum neskôr komentoval takto: Reismanovej výskum "podložil záver, že výskum Alfreda Kinseyho bol umelo aranžovaný, ideologicky motivovaný a zavádzajúci. Každý sudca, zákonodarca alebo iný štátny úradník, ktorý bude tieto výskumné práce považovať za dôveryhodné, sa previní zneužitím svojej funkcie a porušením povinností."185
Avšak za tých 20 rokov (1982-2000), odkedy bol Kinseyho výskum odhalený ako pseudovýskum, bol Kinsey 650-razy citovaný vo vedeckých časopisoch. Témy (prác) siahajú od zločinov z nenávisti cez "homomanželstvo" až po právo na výchovu detí a znásilnenia. Za rovnaké obdobie možno v "Social Science and Science Citation Indices" (Index citácií prírodných a sociálnych vied) nájsť približne 6 000 odkazov na Kinseyho. Čo sa týka vplyvu na legislatívu a výkon súdnej právomoci, Kinsey je dodnes ďaleko najvplyvnejším sexuálnym vedcom, aký kedy žil.186 Vo všetkých sexuálno-vedeckých poznámkach v "Model Penal Code" ("Vzorový trestný zákonník" pre všetky federálne štáty*), ktorý prvý raz vyšiel v roku 1955, sú citované Kinseyho falošné údaje o "normálnej sexualite" a dodnes ovplyvňujú rozhodovanie súdov a legislatívu.187
Tých, ktorí Kinseyho kritizovali, umlčali a/alebo ohovárali - buď samotný Kinsey alebo veľké médiá. Používali pritom presne tie isté postupy, ako súčasné taktiky vyvinuté Kirkom a Madsenom. [Kirk a Madsen vo svojom manifeste "After the Ball" spísali a publikovali premyslené taktiky na umlčanie kritikov homosexuálneho alebo bisexuálneho životného štýlu. pozn. prekl.] Média "ociachovali" kritikov ako sexuálne zaklinených, nábožensky ignorantských, zlých, nevedeckých a spiatočníckych, zatiaľ čo Kinseyho - a to dokladali množstvom fotografií - prezentovali ako normálneho predstaviteľa americkej strednej vrstvy, manžela, otca a vedca na ceste hľadania pravdy. 70 percent amerických novín oslavovalo Kinseyho objavy na titulnej strane!188 Ustavičný mediálny aplauz desenzibilizoval verejnosť. Kinsey bol oslavovaný ako profét sexuálnej revolúcie. K tomu som vo svojej poslednej knihe189 napísala, že rastúce patologické prejavy v sexuálnom živote Američanov sú do značnej miery zrkadlom dobre zdokumentovaných190 sexuálnych psychopatológií Kinseyho a jeho símu.191 Sú to tieto patológie, ktoré sú potom vyučované ako bezpečný sex na základných školách, gymnáziách a stredných školách a ktoré sa premietajú aj do umenia, tlače, legislatívy a verejných rozhodnutí.
Takzvané sexuálne oslobodenie spravilo jednotlivcov hrubšími, sexualitu olúpili o jej osobitné, primerané miesto v intímnom spoločenstve manželstva. Namiesto toho sa zo sexuality opäť stal starý pohanský rituál veci verejnej, vystavenej na obdiv všetkým ostatným. Jedným z výsledkov Kinseyho "veľkého plánu" je v konečnom dôsledku návrat k pohanským rituálom heterosexuálnej a homosexuálnej prostitúcie a pornografie medzi dospelými, medzi deťmi a medzi dospelými a deťmi.
Preklad z nemčiny ďurino, november 2012. Zdroje uvádzané v článku pod jednotlivými číslami nájdete v pôvodnom nemeckom článku.
Komentár
Správa je síce už viac ako desať rokov stará. V čase stále silnejúcich snáh sexuálnych deviantov, smieť vychovávať deti či zaviesť sexuálnu výchovu už do škôlok, môcť robiť s malými deťmi legálne všetko to, čo si predstavujeme pod slovom pedofília, považujem za vhodné poznať niektoré fakty okolo A. Kinseyho, mentora všetkých týchto deviantných hnutí.