Keď šéf New Yorku Bloomberg vyhlásil, že následky búrky Sandy sa bez preháňania podobajú na následky druhej svetovej vojny, bolo definitívne jasné, že americká hystéria nemá strop. Jedine že by hovoril o vojnových následkoch na americkom kontinente, nie v Európe.
Keby im nebolo vyhorelo zopár desiatok papundelkových chájd v Breeze Point a neporozhadzovalo im lodičky po pobreží, ani by fotografi nemali čo nacvakať a korporátne média čo do zblbnutia omieľať.
Paradoxne, skutočná katastrofa zostáva zmienená len na pol huby. Došlo k nej v dôsledku ľudskej blbosti v rafinérskom závode Motiva v New Jersey, čiastnočne vlastnenom korporáciou Shell. Terminál závodu je situovaný tesne na pobreží a jeden zo zásobníkov na ropné produkty v dôsledku búrky "praskol". Do zálivu vytieklo vyše milióna litrov motorovej nafty. Keďže išlo zrejme (snáď, dúfajme) o dvojplášťový zásobník, časť z celkového objemu pravdepodobne zostala zachytená, ale ťažko povedať. Každopádne kto v živote videl zásobník na ropu alebo ropné produkty, asi nikdy nepochopí, ako môže vplyvom silného vetra či vysokej vody "prasknúť". Mizerný materiál? Ešte mizernejšia údržba? Či čo.
V smetiarni hlásajú, že Sandy priniesla skazu ako z katastrofického filmu. A hneď je jasné, prečo sa do kolekcie "katastrofických fotografií" nehodí záliv zaprasený dízlom. Videl už niekto americký katastrofický film, v ktorom by zohrali ropa alebo jej produkty negatívnu úlohu? Veď ani o havárii Deepwater Horizon v lokalite Macondo v Mexickom zálive DOTERAZ žiadny šikovný americký režisér nenatočil katastrofický film - a pritom téma je to priam excelentná. Výbuch, mŕtvoly, veľká hĺbka, technické výzvy pri zastavovaní valiaceho sa prúdu ropy, americká politická a britská korporátna špička na nervy, zaropnené zvieratá zúfalo pulírované zopár nešťastníkmi, ktorým ešte zostal cit pre živú prírodu... a nad všetkým otázka, či ropa unikala (a uniká) skutočne len a len z jedného miesta a či BP svojím debilným experimentovaním hnaným korporátnou pažravosťou definitívne nepoškodila dno zálivu. A čo z toho? Nič. Predpokladám, že nikto si nedovolil napísať ani len scenár do šuflíka.
