Správy o tom, že vládne kruhy Veľkej Británie už vydali vyhlásenie o podpore homosexuálnych partnerstiev a sú pripravené v oficiálnych dokumentoch zameniť výraz "muž a žena" termínom "partneri", "aby chránili práva sexuálnych menšín", zverejnila západná tlač ešte na jar tohto roku. Táto zmena terminológie sa uskutočňuje v rámci kampane za legalizáciu manželstiev rovnakého pohlavia.
Aktivisti sexuálnych menšín, za urážlivé napadnutie ktorých trestné právo Veľkej Británie už predpokladá niekoľkoročný trest straty slobody, vyšli s vyhlásením o projekte zákonodarných zmien regulujúcich rodinno-partnerské vzťahy. Z ich uhla pohľadu existujú situácie, v ktorých sa javí používanie termínu "muž a žena" na označenie manželov "nepríjemným". Takže, podľa The Telegraf, v oficiálnych dokumentoch môže byť zakázané používanie slovného spojenia "matka a otec"…
Anglická vláda sa vrhla s kritikou na otcov a matky milujúce svoje deti už pred niekoľkými rokmi. Podľa názoru vládnych kruhov, "hlavnými narušiteľmi spokojnosti a ekologickej rovnováhy sú menovite mnohodetné rodiny". Krátko po tom vykonali britskí psychiatri anonymný prieskum medzi poslancami britského parlamentu. Šetrenie ukázalo, že každý piaty britský poslanec trpí psychickými poruchami, čo je podľa anglických zákonov jednoducho neprípustné.
V súlade s britským právom, poslanec majúci problémy so svojim psychickým zdravím, je povinný vzdať sa svojich právomocí a mandátu bez možnosti jeho obnovenia. Napriek tomu iniciátori prieskumu - Celoštátna parlamentná skupina pre psychické zdravie (All Party Parlamentary Group on Mental Health), Kráľovská univerzita psychiatrov (Royal college of psychiatrists) a "skupiny charitatívnych organizácií" - si dali za cieľ utvrdiť britskú vládu o tom, že "podobná diskriminácia je neprípustná" a vyzvali prehodnotiť "zastaraný" zákon nasledujúcim vyhlásením: "Výsledky prieskumu hovoria o obmedzení demokracie. Členovia parlamentu a lordi sa nemusia znepokojovať svojimi osobnými problémami. V súčasnosti sú nútení mlčať z dôvodov predsudkov, nevychovanosti a strachu vyplývajúcich z ich označenia psychického onemocnenia"!
No nie všetci mlčia. Štvanica na mnohodetné rodiny na území hmlou zaliateho Albionu úspešne prebieha už nie jeden rok. Podľa logiky anglických činiteľov "mnohodetné rodiny sa musia považovať za ekologických narušiteľov práva rovnako, ako tí, ktorí jazdia na vysoko výkonných automobiloch a nezaujímajú sa o triedenie plastických obalov". Takéto porovnania sa nachádzajú v správe britského Fondu pre optimalizáciu populácie (Optimum Population Trust), ktoré boli zverejnené ešte v prvej polovici roku 2007. Ako sa hovorí v dokumente, zníženie pôrodnosti "pomôže znížiť produkciu skleníkových plynov". Za účelom vyhnutia sa "nezvratných klimatických zmien", autori vyzvali každú britskú rodinu aby nemala viac ako jedno dieťa.
Podľa komentátorov, "svojou absurdnosťou daná výzva pripomína vyhlásenie vlády veľkej Británie v časoch akútnej vodnej krízy. Primátor Londýna Kenneth Livingston sa za účelom šetrenia sladkej vody obrátil k obyvateľom mesta s výzvou nesplachovať toalety. Livingston žiadal od Londýnčanov šetriť obsah WC splachovača v tých prípadoch, keď vykonávajú iba "malú potrebu". V každom prípade, vodná kríza pominula, podivné iniciatívy sa tiež už stali minulosťou ale na pozadí vymierajúcej Európy výzva neplodiť sa vyzerá celkom čudná Keď dvojmiliardová Čína zaviedla politiku "jedna rodina - jedno dieťa", takéto opatrenie ešte možno pochopiť. No keď sa preľudnenia z dôvodu zhoršenia ekológie obáva 60-milionové Anglicko, tu vzniká otázka o psychickom zdraví národa ale hlavne jeho vlády.
Žiaľbohu, táto otázka nemá stále jasnú odpoveď. Pátrať po nej je zbytočné. Napríklad niekoľko rokov späť, dcéra Margaret Thatcherovej napísala knihu spomienok (2008) v ktorej rozpovedala o zväčšujúcej sa slabomyseľnosti svojej matky "A Swim-On Part in the Goldfish Bowl: a Memoir". Veď "železná lady", svojho času premiérka Veľkej Británie, vyhlásila, že pre efektívnosť ekonomiky na území ZSSR postačuje ponechať 15 miliónov ľudí. Že vraj svet má jednotnú energetickú prepojenú sústavu , zvýšiť jej obsah nie je možné a deliť rovnako pre všetkých 200 štátov je nezmysel. Veď ak v Afrike alebo na území SNŠ každá rodina bude mať dostatok, nebude to možné na západe a v tom istom Anglicku, ktoré na rozdiel od ZSSR a niektorých postsovietskych republík nie je energeticky sebestačnou. (Táto téma je veľmi podrobne rozobratá v iných publikáciách a výbornej knihe A. Parševa "Prečo Rusko nie je Amerika. Kniha pre tých, ktorí tu zostanú") .
V hmlistom Albione sú už storočia znepokojení tým, ako odľahčiť hospodárstvam s "nepotrebným obyvateľstvom" z pohľadu toho, čo krajania M. Tchatcherovej považujú za efektívnu ekonomiku. Hoci mnohí si myslia, že sociálny darwinizmus sa zrodil v Anglicku ako dôsledok myšlienok Darwina na spoločnosť, v skutočnosti to bolo naopak.: "Otec zakladateľ" pripísal prírode také trendy, ktoré prevládali v britskej spoločnosti.
V 19. storočí v Anglicku riešili veľmi vážnu politickú otázku: Čo robiť so susedným Írskom? Túto krajinu, ktorú kedysi dobyli Briti, nie len že sa nelíši veľkosťou a klímou od krajiny jej dobyvateľov, ale ako tvrdia vedci, ju v mnohom aj prekonáva. Obyvateľstvo na začiatku 19. storočia bolo v obidvoch krajinách približne rovnako veľké. Íri sa zle správali k Angličanom, čo nie je ťažké pochopiť: Angličania boli ich okupanti a nastala čudná vec! Do konca 19. storočia Írsko bolo jedinou európskou krajinou, počet obyvateľov ktorej nevzrástol. Naopak, výrazne sa znížil. Z 10 na 3 milióny! V roku 1846 vypukol hrozný hladomor, ktorý zabil viac ako 1 milión ľudí. Ale v tom istom roku z Írska také potravinové produkty ako zrno a mäso sa vyvážali do Anglicka. Anglická vláda tomu nebránila, naopak, britská vláda podporuje emigráciu. A ku koncu storočia Írsko prestalo predstavovať hrozbu pre Britániu. V Írsku ostali len tí, ktorí boli priamo zapojení do poľnohospodárstva a nespokojnej "prebytočnej" populácie tam viacej nebolo…
Podobná technika bola použitá Britániou v Druhej svetovej vojne v Indii (Bengálsko), kde obyvateľstvo aktívne podporovalo augustovú revolúciu v roku 1942 a Indickú národnú armádu bojujúcu proti britskej koloniálnej nadvláde. Indovia boli nútení znížiť produkciu poľnohospodárskych plodín namiesto toho boli nútení zasiať bavlnu pre britské námorníctvo. Súčasne sa z Bengálska stal masívny vývozca ryže a obilia a miestnym obyvateľom boli rekvirované všetky dopravné prostriedky, od lodí a áut, až po slonov. Následkom toho vypukol v rokoch 1942-1943 monštruózny hlad, podľa rôznych zdrojov, zomrelo od 1,5 do 3,5 milióna ľudí (na viac, niekoľko miliónov z tých, kto veľmi neskoro pochopil, že pomoc nepríde a dali sa do úteku kde ich oči zaviedli, no zomreli neskôr, od vyčerpania a chorôb). Inšpektor pre záležitosti Indie (Secretary of State for India) Leipold Amery netajil, že Churchil "s nimi zaobchádzal ako Hitler." Sám Churchil považoval Indov za "hnusnú rasu, ktorej zaslúženým osudom je zhynutie, pred ktorým ich chráni len veľká pôrodnosť." Churchil na zverejnenia o masovom úhyne miliónov ľudí a ich prosbe o pomoc odpovedal telegramom: "Ak je u vás hlad, tak prečo ešte nezomrel Ghándí?" (www.wlym.com/archive/oakland/brutish/EIRchurchil.pdf; Blake R. and Louis W. R. Churchill: A Major New Assessment of His Life in Peace and War, Oxford, 1993 ) Ale v zázemí impéria sa nemuseli starať - rebelantský región proste vymrel a nedostal žiadnu pomoc. (См.: Pankaj Mishra Exit Wounds. The legacy of Indian partition // The New Yorker. 13.08.2007).
Podobným spôsobom fungoval jeden z mechanizmov zníženia populácie. Súčasne s ním bežala príprava iného mechanizmu : zníženie pôrodnosti. Krajania autora teórie "O prežití druhov" hľadali "humánne" metódy kontroly populácie. V samotnom Anglicku za týmto účelom podporovali celibát medzi jednotlivými vrstvami. Napríklad medzi učiteľským zborom na fakulte v Cambridge. No potom ekonómovia predložili inú tézu: prečo znižovať takpovediac dobrú časť obyvateľstva? Veď máme lumpen-proletariát, ktorý nie je zapojený v procese výroby. Možno by bolo lepšie pozrieť sa týmto smerom. Rozmnožili sa tak rôzne sociálne hnutia vyhlasujúce, že najhumánnejší spôsob ako pomôcť dostať zo života tie vrstvy, ktoré nie sú potrebné a nikdy nebudú potrebné, je "podporenie odmietnutia ich množenia."
Všetko vyššie povedané má bezprostredný vzťah k súčasnosti. Proces neokoloniálneho energetického a surovinového drancovania krajín bývalého druhého a tretieho sveta Západom, sa vyčerpáva. Na jednej strane lúpiť je stále ťažšie (a niekedy nič neulúpiš) na druhej strane - okradnutí po celom svete od Latinskej Ameriky po Áziu stále viac a vytrvalejšie uplatňujú svoje práva a vymierať sa nechystajú. Táto smiešne - paradoxná situácia natoľko zamestnáva vlády prosperujúcich krajín "zlatej miliardy", že dokonca aj v Londýne si vraj všimli, že neadekvátne obrovský podiel úrovne zdrojov dobývaných na planéte spotrebujú nielen vykorisťované krajiny a kontinenty, ale aj samotná "zlatá miliarda".
autor: Nikolaj Mališevskij
zdroj: fondsk.ru
preklad pre Spoločný Blok: PhDr. Jozef Mižák, Tibor Korečko
zdroj: fondsk.ru
preklad pre Spoločný Blok: PhDr. Jozef Mižák, Tibor Korečko