Situácia v Sýrii dnešných dní veľmi pripomína líbyjský scenár. Málokto však vie, že podobné udalosti sa už v Sýrii diali približne pred 55 rokmi. Doba bola možno iná, ale prostriedky a ciele boli takmer rovnaké ako dnes.
"Keď budete žiť medzi Arabmi, zistíte, že oni proste nerozumejú našim ideálom slobody a ľudskej dôstojnosti. Keď už tak dlho žijú pod kdejakými diktatúrami, tak ako by sme mohli očakávať, že dokážu úspešne spravovať slobodný štát?" Tieto slová povedal prezident Eisenhower šéfovi CIA Allenovi Dullesovi.
CIA na túto otázku odpovedala tým, že sa pustila do pokusov meniť, opanovať alebo riadiť vlády po celej Ázii a Strednom východe. Na každého moslimského politického predáka, ktorý neprisahal vernosť USA, sa agentúra dívala ako na "svoj legitímny terč podľa pravidiel platných pre politické akcie CIA". Takto sa vyjadril Archie Roosevelt, šéf rezidentúry CIA v Turecku. Mnoho najmocnejších mužov islamského sveta prijímalo od CIA úplatky a rady. Agentúra ich ovládla, ak sa dalo. Dodávané boli najmä zbrane, no ak pušky a delá nestačili na zaistenie proamerickej lojality, mala CIA vždy po ruke ešte svoju tajnú zbraň - všemocný dolár. Takto došlo aj k pokusu o zvrhnutie sýrskej vlády a ovládnutie Sýrie. A táto akcia bežala celých desať rokov.
V roku 1949 dosadila CIA do čela sýrskej vlády proamerického plukovníka Adiba Shishakliho, ktorý otvorene dostával americkú vojenskú pomoc a k tomu ešte aj tajnú finančnú podporu. Náčelník pobočky CIA v Damasku Miles Copeland ho hodnotil ako "sympatického ničomníka", ktorý "sa určite nikdy neklaňal modlám, zato sa rúhal, cudzoložil, vraždil a kradol." Pri moci sa udržal štyri roky, kým ho nezvrhli komunisti, armádni dôstojníci a strana Baas. V marci 1955 Allen Dulles usúdil, že tento štát je "zrelý na vojenský prevrat" s podporou CIA. V apríli 1956 sa pokúsil Kim Roosevelt zo CIA a jeho britský partner sir George Young z SIS zmobilizovať sýrskych pravicových armádnych dôstojníkov. CIA poskytla vodcom sprisahania pol milióna sýrskych libier. Lenže vďaka suezskému fiasku boli Američania s Britmi v októbri 1956 nútení svoje plány odložiť.
Opäť sa vrátili k svojim plánom na jar a v lete 1957. V roku 2003 bol objavený dokument medzi súkromnými listinami Duncana Sandysa, ministra obrany za vlády premiéra Harolda Macmillana. V tomto dokumente stojí, že Sýria musí pred svetom "vyzerať ako pôvodca komplotov, záškodníckych a násilných akcií namierených proti susedným štátom". CIA a SIS narafičia "rôzne protištátne sprisahania a ozbrojené vystúpenia" v Iraku, Libanone a Jordánsku (dnes je to Turecko) a následne z nich obvinia Sýriu. Vytvoria gerilové skupiny a podnietia vzbury v Damasku. Takto vyvolané vonkajšie zdanie nestability malo oslabiť sýrsku vládu. Pohraničné šarvátky zosnované americkou a britskou rozviedkou poslúžia prozápadným armádam v Iraku a Jordánsku ako zámienka k vojenskému vpádu.
Kim Roosevelt pokladal za najmocnejšieho muža v Damasku dlhoročného náčelníka sýrskej spravodajskej služby Abdula Hamida Sarraja. Mal byť preto zavraždený, okrem neho však aj náčelník sýrskeho generálneho štábu.
Novým náčelníkom pobočky CIA v Damasku sa stal Howard (Rocky) Stone. V tomto meste sa objavil pod diplomatickým krytím ako druhý tajomník americkej ambasády. Aby si naklonil dôstojníkov sýrskej armády, sľuboval im milióny dolárov a neobmedzenú politickú moc. Vo svojich hláseniach týchto ľudí označoval za prvotriednu zostavu na prevrat v americkej réžii. Abdul Hamid Sarraj ho však prehliadol už za pár týždňov.
Sýrčania zasadili Američanom bolestivý úder. "Dôstojníci, s ktorými Stone jednal, zobrali ponúknuté peniaze, a potom vystúpili v televízii s prehlásením, že ich dostali od prehnitých a úkladných Američanov, ktorí sa snažia zvrhnúť legálnu sýrsku vládu," napísal Curtis F. Jones, ktorého poslali upratať neporiadok po Stonovi. Sarrajovi ľudia obkľúčili americké veľvyslanectvo v Damasku, zmocnili sa Stona a podrobili ho tvrdému výsluchu, pri ktorom im povedal všetko, čo vedel. Sýrčania ho verejne odhalili ako amerického špióna v diplomatickom prestrojení, ktorý bol navyše zapletený aj do iránského prevratu v réžii CIA. Povedali o ňom, že s niektorými sýrskymi vojenskými a politickými predstaviteľmi chystal sprisahanie proti vláde v Damasku a za účasť na puči sľuboval americkú pomoc vo výške niekoľko miliónov dolárov.
Dnes je situácia nápadne podobná. Prebiehajú prihraničné boje medzi vzbúrencami a provládnymi jednotkami, dokonca je priamo ostreľované Turecko aj s obeťami na životoch. Toto, nie bezdôvodne, vzbudzuje myšlienku, že Turecko požiada NATO o pomoc a vojská NATO vtrhnú do Sýrie urobiť poriadok. Provládne jednotky sú obviňované z masakrov civilistov ťažkými zbraňami, ako napríklad v meste Al-Hula, aj keď sa zanedlho ukázalo, že obete patrili k stúpencom Baššára al-Assada a boli - podrezané.
Takže si to zrekapitulujme. Prebiehajú ozbrojené protivládne vystúpenia, zahraničné médiá (najmä anglofónne) neustále obviňujú legitímnu vládu z násilností na civilnom obyvateľstve, povstalci vyvolávajú konflikty na hranici s Tureckom, umelo je navodzované zdanie nestability a nespokojnosti so sýrskym režimom najmä v prozápadných krajinách. Samotní "bojovníci za slobodu" sa grupujú najmä z Al-Káidy, ktorá je už dlhodobo očividne iba predĺženou rukou CIA na špinavú prácu. Scenár z 50-tych rokov sa opakuje takmer do bodky. A Sýria nie je jediná krajina, kde sa tento scenár opakuje. Veď si len pripomeňme posledné desaťročie - Irák, Afganistan, Líbya. Ale to je zrejme iba podobnosť čisto náhodná.