Celé desaťročia bola Ruská federácia korektným dodávateľom strategickej suroviny - zemného plynu. Jedinou výnimkou bola kríza, ktorú spôsobil americký Agent Orange, "prozápadný demokrat" Juščenko, keď vydieraním Ruska dostal Európu na pokraj energetického kolapsu (a len zasvätení vedia, akú cenu musela Európa zaplatiť Spojeným štátom americkým za obnovenie dodávok ruského plynu cez územie Juščenkom a Američanmi ovládanej Ukrajiny).
Odvtedy presvišťalo európskymi potrubiami veľa ruského plynu a Rusko s Nemeckom vybudovali a sprevádzkovali Severný potok, srdcovú tepnu nemeckého hospodárstva. Tento projekt, ktorý je praktickým vyústením tradične dobrých vzťahov Nemecka a Ruska, dokurvených v minulosti sovietskymi bolševikmi, bol od začiatku energetickým nepriateľom amerických záujmov v Európe. A tak bolo len otázkou času, kedy naň zaútočia bolševici, tento raz zgrupovaní nie v Smolnom paláci, ale v byrokratickej centrále v Bruseli.
Mediálne štvanie proti Gazpromu bolo v európskych korporátnych mediálnych splaškoch vždy povinnou jazdou (a celkovo štvanie proti Rusku, to ani za Hitlera nebola mediálna kampaň proti Rusom taká otvorene a nekompromisne nenávistná ako dnes v Európe, a špeciál v strednej a východnej - nehovoriac o tom, že za Hitlera bola namierená proti bolševikom, nie proti etnickým Rusom), ale to na zahatanie toku plynu nestačí. Treba iné nástroje.
Brusel na Gazprom - dodávateľa zemného plynu prakticky pre celú Európu udrel na jeseň 2011, krátko pred spustením Severného potoka. Razie vo svojich kanceláriách v strednej a východnej Európe prijal Gazprom so stoickým pokojom, zato v Európe vyvolali veľké mediálne orgie. Potom nastalo ticho. Druhá fáza útoku prišla o necelý rok, v lete 2012. Brusel začal vyšetrovať Gazprom pre podozrenie z monopolu a iných škaredých vecí. Napriek prezumpcii neviny sa korporátne média opäť radostne vrhli na šťavnatú tému. Lebo na Rusko je nadávať povolené, veď aj kandidát na prezidenta USA Romney sa nechal prednedávnom počuť, že nepriateľom číslo 1 je pre USA už nie mysteriózna Al Kajdá, ale veľmi konkrétne Rusko - a jeho európski psychopatickí obdivovatelia pozorne načúvali. Gazprom dostal do držky aj v súvislosti s KHL.
Výsledkom vyšetrovania Gazpromu Európskou komisiou môže byť nielen mastná pokuta, ktorá naplní chudý bruselský pudilár, ale aj revízia dlhodobých kontraktov. A to je problém, pri ktorom musí každý príčetný Európan spozornieť. Zvlášť v Nemecku, napájanom Severným potokom a dlhodobými garantovanými kontraktmi.
Netreba byť ani expertom, aby jeden vedel, že straty utrpí nielen Gazprom, ale hlavne Európa. Gazprom sa z nich ľahko vylíže, o čom svedčí aj čerstvo podpísaná zmluva Gazpromu s Japonskom o projekte dodávky LNG a fronta pred dverami Gazpromu z Číny či Južnej Kórei. Nám v Európe potom nezostane nič iné, len sa pridať k židom pri likvidácii Iránu a nechať si od nich kontrolovať dodávky iránskeho plynu, čo nám určite-určite zabezpečí nízke ceny, ktoré zahladia morálny šrám spôsobený vyvraždením stotisícov iránskych civilistov a rozbitím ich krásnej krajiny. Ešte zostáva ako možný dodávateľ Katar. Prečo ho v rebríčku spoľahlivosti zaradili bruselskí bolševici pred Rusko, nevedno. Ani kde vzali presvedčenie, že plyn z Kataru bude lacnejší ako plyn od Gazpromu a že Katar bude menej monopolný.
Ku kauze Európskej komisie a Gazpromu sa na okraj sumitu APEC vo Vladivostoku včera vyjadril prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. A hoci tento bezvýznamný chlapík bezvýznamnej krajinky nedostane miesto v našich korporátnych médiách plných onakvejších správ než je vyjadrenie ruského nímanda, oplatí sa venovať im pozornosť. "To, čo sa deje v súvislosti s Gazpromom, nie je žiadna novinka. Už minulý rok sa uskutočnili previerky v niektorých zahraničných zastúpeniach Gazpromu. Toto je druhý krok týmto smerom a je nám ľúto, že k nemu dochádza. Európska únia si chce udržať politický vplyv a my máme za to trošku zaplatiť. Je to nekonštruktívny prístup," povedal Putin. Pripomenul, že za čias ZSSR bol zemný plyn východnej Európe predávaný za netrhové ceny. "Neskôr, za našich čias, sme prešli s týmito štátmi na trhové ceny, na ich stanovovanie trhom. Myslím, že treba byť realistami. Súčasné Rusko nebralo, a ani nebude brať na seba žiadne doplnkové záväzky spojené s netrhovou reguláciou cien v týchto štátoch. Pochopiteľne, že v čase krízy je snaha prehodiť finančnú záťaž na iných - takéto pokušenie existuje - ale znovu opakujem, je to nekonštruktívny prístup. Verím, že sa nám v obchodnom a priateľskom - priateľskom chcem podčiarknuť - dialógu medzi našimi hospodárskymi subjektami a Európskou komisiou podarí nájsť východisko bez strát na oboch stranách."
Krátko po tlačovej konferencii, na ktorej odzneli tieto slová, podpísal Gazprom dohodu s Japonskom o gigantickom projekte LNG. Navyše, japonskí predstavitelia prijali pozvanie do Moskvy, aby tam spoločne s ruskými predstaviteľmi hľadali spôsob preklenutia pretrvávajúcich sporov a dobrovoľníci, ktorí pomáhali na vladivostockom sumite APEC, dostali za odmenu výlet do Japonska. Neradno tiež zabúdať, že po katastrofálnom zemetrasení a cunami v Japonsku Rusko ako jediné poskytlo krajine obrovskú pomoc vo forme energií, ktorá zachránila Japonsko pred kolapsom. A že Japonsko vtedy dostalo od prezidenta Ruskej federácie ponuku - nech vyznie akokoľvek bizarne, ale geológovia vedia svoje - že keď bude veľmi zle, Rusko venuje Japonsku veľký kus územia. Aby spolu s ostrovmi nezmizla aj unikátna kultúra, hodná nielen zápisu do Svetového dedičstva UNESCO, ale najmä hodná zachovania.
Pri téme Gazpromu nemožno nespomenúť hit sezóny - bridlicový plyn, ktorý USA už extenzívne ťažia, vďaka čomu sa severoamerické ceny plynu radostne znížili. Zopár vymetencov blúzni o ťažbe bridlicového plynu hydraulickým štiepením v Európe (ako keby nemali mapu s veľkosťou územia a hustotou osídlenia) a Poľsko sa skoro pomočilo od radosti, že aké veľké zásoby má na svojom území a ako bude môcť Rusku ukazovať prostredník. Radosť však netrvala dlho, pretože to, čo tvrdili poľskí geológovia, za veľké prachy overili zahraničné ťažobné korporácie: zásoby sú relatívne malé. Nehovoriac o to, že hydraulické štiepenie sú ťažké rany zatínané priamo do živého mäsa prírody a takýto spôsob ťažby ničí to, čo je cennejšie ako všetky uhľovodíky sveta - pitnú vodu. Pre Európu je prosto tento barbarský spôsob ťažby nevhodný. Môžu si ho pestovať Američania, ktorí si zabudnutou genocídou pôvodného obyvateľstva vytrieskali obrovské bohaté územie a pokračovať hydraulickým štiepením v tom type kooperácie s prírodou, ktorú začali vyvraždením bizónov. Svoj bridlicový plyn, získaný brutálnym ničením prírody, nemôžu našťastie vyvážať do Európy, pretože na LNG starý kontinent nemá vybudovanú infraštruktúru. Je to kontinent klasického plynu a dlhodobých kontraktov. Kto a prečo chce obrať Európu o dodávky strategickej suroviny len preto, že pochádza z Ruska - to je otázka.
http://www.youtube.com/watch?v=vAOfZ4fUCrM