V apríli roku 2002 mi vyšla kniha pod titulom "Proč se vraždí v Izraeli - Palestínske memento". Knihu vydalo v českom jazyku, slovenské vydavateľstvo "Eko-konzult" a bola distribuovaná v Slovenskej a Českej republike. Jej hlavnou témpu je arabsko-izraelský konflikt na strednom východe. Pretože mnoho slovenských a českých čitateľov nepozná korene tohto konfliktu, kniha opisuje jeho historické pozadie a najmä podstatu židovskej ideológie z ktorej čerpá sionistická a izraelská politika. Kniha má rešeršný charakter a opiera sa o známe a uznávané zdroje, vrátane židovských a izraelských autorov a dokumentov. 11. októbra 2002, sa stali dve významné udalosti, ktoré navzájom súvisia. Prvá sa stala v meste Nábluse, v Izraelom okupovanej Palestíne. Bolo to v piatok popoludní, moja sestra Šaden sedela s manželom a synom v zasklenej lodžii svojho domu, vyšívala kroj pre synovu nevestu ako svadobný dar a jej manžel MUDr. Jamal Abu Hižle so synom, univerzitným profesorom Saedom, pili čaj. Vonku na ulici sa zastavil pred domom izraelský vojenský voz a vystúpili z neho dvaja izraelskí vojaci, ponad domový plot namierili automatické pušky na sestrinu rodinu a vypálili sériu guliek. Sestru trafili do hrude a bola na mieste mŕtva, manžel a syn boli ranení a len zázrakom unikli smrti. Podľa dier v skle izraelskí vojaci vypálili vyše oko 15 rán, ale v byte sa nenašla ani jedna guľka, pretože vojaci použili, medzinárodne zakázané náboje známe pod menom dum-dum. Po zasiahnutí cieľa znovu vybuchnú a rozdrvia sa na malé kúsky. Ani v tele mojej sestry sa nenašla celá guľka, len desiatky malých kovových kúskov, rozmetaných po celom hrudníku, ktoré jej roztrhali vnútorné orgány. Bolo nadovšetko jasné, že izraelskí vojaci strieľali, aby zabili. Moja sestra mala v spomínanom čase nedožitých 62 rokov, mala troch dospelých synov, jednu dospelú dcéru a tri vnučky. Nebola teroristka a nepatrila k žiadnej vojenskej skupine a nikdy nedržala v rukách zbraň ani nehádzala na izraelských vojakov kamene. Bola milujúca babička, ako tisícky babičiek na svete alebo na Slovensku, sedela doma a vyšívala kroj pre synovu nevestu, ale ho nedokončila a ostal zakrvavený, svedkom brutality a kriminality izraelských vojakov. Vraždu mojej sestry odsúdilo mnoho svetových novín, vrátane amerických. Pretože tri sestrine deti sú americkými občanmi, o prípad sa zaujímal aj americký prezident Bush a dokonca zavolal izraelského predsedu Šarona a žiadal ho o dôkladné prešetrenie prípadu, čo sa do dodnes, prirodzene, nestalo. Aj Pán Kofi Annan, predseda OSN, sa zaujímal o prípad sestrinej vraždy, pretože jej dcéra Lena je významnou pracovníčkou organizácie UNDP, jednej zo zložiek OSN, a tak aj on zavolal Šarona a žiadal o dôkladné prešetrenie prípadu, ale márne. Slovenské masovokomunikačné prostriedky sa o vražde mojej sestry nezmienili ani jedným slovom. To je prirodzené, pretože moja sestra je len jednou z palestínskych žien, ktoré sa takmer každý deň stávajú v Palestíne obeťami izraelských guliek, a sú bezvýznamnými číslami. Ale o druhej udalosti, ktorá sa stala v deň vraždy mojej sestry, slovenské denníky a slovenská komerčná televízia Markíza písali a rozprávali. V tom istom čase, v deň vraždy mojej sestry, 11. októbra, židovské centrum Šimona Wiesenthala vyzvalo ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, aby zakázal moju knihu "Prečo sa vraždí v Izraeli?", ako dielo popierajúce holokaust a šíriace antisemitské predsudky v štýle nacistického denníka Sturmer. Vedúci strediska Šimon Samuels vo svojom proteste píše, že ospevovanie genocídy a šírenie rasizmu v spomínanej knihe odporuje hodnotám Európskej únie, kam chce Slovensko v roku 2004 vstúpiť. Centrum Simona Wiesenthala ďalej apelovalo na slovenské úrady, aby demonštrovali pripravenosť Slovenska na vstup do EU tým, že sa otvorene dištancujú od obsahu knihy, vyšetria aktivity jej autora Nidala Saleha, vydavateľa Eko-konzult a zákažu knihu, ktorú centrum Wiesenthal opisuje ako "nástroj nenávisti." Podľa denníka SME zo 14. októbra 2002: "Minister Čarnogurský, ako povedala Andrea Krajniaková z ministerstva spravodlivosti SR, však list z Wiesenthalovho strediska zatiaľ nedostal a o spomenutej knihe ešte nemá žiadne informácie. Len čo list doručia ministerstvu, ktoré nie je podľa slovenského právneho poriadku orgánom činným v trestnom konaní, neostane iné, len ho odovzdať Generálnej prokuratúre, ktorá môže podnet vyšetriť. V tomto čase ani predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander o knihe nevedel "nič bližšie". Antisemitizmus," ako ďalej denník SME uvádza, "či popieranie holokaustu je na Slovensku trestným činom." Minister Čarnogurský neskôr odovzdal protestný list Wiesenthala slovenskej generálnej prokuratúre a prípad je stále v rukách slovenskej prokuratúry. Komerčná televízna stanica Markíza sa tiež aktívne zapojila do prípadu a vo svojich správach, informovala verejnosť o Wiesenthalovom protestnom liste. Reportérka Markízy navštívila vydavateľa pána B. doma a medzi dverami žiadala kópiu knihy. Keď ju pán B. pozval dnu do bytu, odmietla, vraj nemá čas, ale nebránilo jej vyhlásiť v televízii, že vydavateľ sa odmietol do kamery vyjadriť. Ďalej Markíza urobila rozhovor so slovenským generálnym prokurátorom a žiadala ho o vyjadrenie k tomuto prípadu. Nedá sa mi na tomto mieste nespomenúť, že tá istá Markíza odvisielala nedávno príspevok svojej pražskej reportérky Lenky Tichej, ktorá opisovala arabov žijúcich v Európe takto: "90 % Arabov žijúci v Európe sú obchodníci s drogami a zbytok sú veksláci".Čo prakticky znamená, že všetci Arabi, ženy, deti, muži, nech sú doktori alebo inžinieri, podnikatelia alebo veľvyslanci, žijúci v Európe, patria do jednej z týchto dvoch skupín. Ak toto nieje rasizmus a antisemitizmus, potom čo to je? Markíza sa odmietla za tento nehorázny výrok ospravedlniť. "Sebe ružou a druhým kameňom" to je moderný nástroj demokracie. Knihu Proč sa vraždí v Izraeli čítalo niekoľko tisíc slovenských a českých občanov, právnikov, policajtov, historikov, novinárov aj obyčajných ľudí a našla u nich veľký ohlas a cez túto knihu som si vytvoriľ veľmi široký okruh slovenských a českých priateľov. Všeobecná reakcia bola: "konečne čítame niečo z druhej strany". Sionistickým kruhom sa zrejme nepáčilo, že v mojej knihe sa nenašlo nič protizákonného a preto sa obrátili aj na ministra kultúry slovenskej republiky, aby promptne a rázne vystúpil proti knihe a proti jej autorovi. Jaroslav Franek, z Ústredného zväzu židovských náboženských obci v SR, vysokoškolský učiteľ a niekdajší šéf Rady STV, písal "apel na ministra kultúry" a ten istý obsah vyšiel ako článok v týždenníku Domino fórum 2/2003, pod názvom Antisemitizmus za štátne peniaze. Pretože článok obsahuje toľko lží a výmyslov, uvedieme ho celý, ako vyšiel v židovskej internetovej strane, www.chaverim.sk. Takisto uvedieme článok pána Franeka, ktorý vyšiel na tej istej strane ako komentár k mojej knihe, aby sme ukázali, s akou aroganciou sa sionisti stavajú k tým, ktorí sa odvážia mať odlišný názor ako oni. Meč "antisemitizmus" smelo vytasia proti protivníkovi a čakajú, aby im vládna moc vyšla v ústrety ako verný služobník a pomohla zlikvidovať protivníka. Pod záštitou "antisemitizmu" dali sami sebe právo beztrestne robiť a hovoriť všetko kedykoľvek a komukoľvek, pretože si myslia, že sú nedotknuteľní.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť fakt, že antisemitské vydavateľstvo Agres (okrem iného vydalo aj Protokoly sionských mudrcov), respektíve konateľ Agresu Martin Šavel je už 12 rokov trestne stíhaný (proces začal ešte počas spoločného štátu) a napriek dĺžke procesu nie sú najmenšie vyhliadky na jeho ukončenie. Z tohto hľadiska ťažko predpokladať, že by v prípade Nidalovej knihy mohol nastať iný vývoj. Pred štyrmi rokmi informovala delegácia ÚZŽNO vtedy nastupujúceho ministra spravodlivosti SR Jána Čarnogurského o nemožnosti dovolať sa spravodlivosti v prípade procesu s vydavateľstvom Agres. Dnes je na mieste ministra spravodlivosti najmladší člen slovenského vládneho kabinetu Daniel Lipšic. Ministra Lipšica budeme v dohľadnom čase informovať o neukončenom procese s vydavateľstvom Agres aj o nedávno vydanej knihe vydavateľstva Eko-konzult. Jaro Franek, 26. októbra 2002 Ihneď na začiatku by som chcel ukázať na niektoré klamstvá, ktorých sa pán Franek dopustil:
- Vydavateľstvo Eko-konzult existuje na Slovensku už vyše desať rokov a nie niekoľko mesiacov.
- Tvrdenie pána Franeka, že: "Kniha N. Saleha vyšla ako jediný produkt vydavateľstva Eko-konzult," je čistá lož, pretože vydavateľstvo Eko-konzult vydalo pred touto knihou desiatky kníh.
- Vydavateľstvo Eko-konzult nepozná žiadnu pani Habalovú, ktorú Franek uviedol ako konateľku Eko-konzultu.
- Každý, kto čítal moju knihu, vie, že výroky z Talmudu, ktoré som uviedol, nie sú mojou interpretáciou, ani som ich nečerpal od nijakého Rohlinga, ale od váženého židovského a izraelského občana, profesora Shahaka.
- Kniha profesora Shahaka, z ktorej som čerpal, je každému dostupná, pretože bola vydaná v mnohých svetových jazykoch aj v angličtine. Vyšla v Londýne aj v USA a ani v jednom štáte nebola zakázaná.
- Je to zarážajúce, že páni Wiesenthal a pán J. Franek tuto skutočnosť zatajili, lebo veľmi dobre vedia, že nikto na svete nemôže viniť profesora Shahaka, žida a izraelského občana z antisemitizmu. Profesor Israel Shahak nebol totiž hocikto, bol profesorom univerzity a predseda Izraelskej komisie pre ľudské práva.
- Každý, kto čítal moju knihu, vie, že som nikde nespochybňoval holokaust.
- Nie som historik európskych dejín a nie som expert na holokaust. Vo svojej knihe som uviedol citát amerického žida a váženého historika dr. Lilienthala, že sionisti zneužili holokaust na svoje politické zámery.
- Nemôže ma nikto osobne viniť z antisemitizmu, a to z jednoduchého dôvodu, lebo ja sám som pravý a čistý Semita a, nemám nesemitský chazarský pôvod ako tí, ktorí ma obvinili.
- Som plnoprávny slovenský občan palestínskeho pôvodu a nie som Palestínčan trvalo žijúci na Slovensku, ako uviedol pán Franek. Poznámka pána Franeka o rozšírení palestínskej intifády na Slovensku je podlá a zákerná.
Človeka prichádzajú na um legitímne otázky:
- Prečo sa sionistické kruhy tak boja jednej knihy a prečo ju chcú za každú cenu umlčať?
- Čo chcú skrývať a čo sa boja odhaliť?
- Čo ich v tej knihe nahnevalo, že sa odvážili tak nešikovne klamať a predstierať?
Podľa môjho skromného názoru sa sionistické kruhy obávajú:
1. Odkryť skutočnosť, že z politických a teologických dôvodov bola sfalšovaná história.
2. Odkryť chazarský nesemitský pôvod východoeurópskych židov.
3. Odkryť rasistickú ideológiu židovského fundamentalizmu. Na jej základe totiž stojí sionistická a izraelská politika.
4. Odkryť pravú Šovinistickú tvár izraelského štátu.
5. Odkryť skutočnosť, že sionisti obchodujú so životmi židovských obetí a zneužívajú holokaust pre svoje politické záujmy.
6. Odkryť skutočnosť, že prostredníctvom ekonomického, politického a mediálneho vplyvu manipulujú politiku USA, aby slúžila ich záujmom a záujmom židovského štátu Izrael.
2. Odkryť chazarský nesemitský pôvod východoeurópskych židov.
3. Odkryť rasistickú ideológiu židovského fundamentalizmu. Na jej základe totiž stojí sionistická a izraelská politika.
4. Odkryť pravú Šovinistickú tvár izraelského štátu.
5. Odkryť skutočnosť, že sionisti obchodujú so životmi židovských obetí a zneužívajú holokaust pre svoje politické záujmy.
6. Odkryť skutočnosť, že prostredníctvom ekonomického, politického a mediálneho vplyvu manipulujú politiku USA, aby slúžila ich záujmom a záujmom židovského štátu Izrael.