V roku 2004, keď experti usilovne pracovali na feasibility study megaprojektu "Plynovod Nabucco", kúpil si dôstojník azerbajdžanskej armády Ramil Safarov v budapeštianskom kráme s hobby proprietami sekeru, aby s ňou v rámci programu NATO Partnerstvo pre mier zabil arménskeho dôstojníka Gurgena Margarjana.
K vražde došlo v Budapešti, kde NATO zorganizovalo jazykový kurz angličtiny a dôvodom bolo údajné Margarjanovo urážanie symbolov Azerbajdžanu. Safarov bol v Maďarsku zatknutý a v roku 2007 odsúdený na doživotie. Dnes je slobodným človekom a prezident Azerbajdžanu ho za chrabrý čin vraždy Arména sekerou v spánku nielen omilostil, ale i povýšil na majora. Arménsko prerušilo s Maďarskom diplomatické styky a protestné zhromaždenie pred maďarským veľvyslanectvom v Jerevane skandovalo to, čo žiadna z korporátnych presstitútok v článkoch o dianí okolo Safarova neuviedla - Maďarsko vypustilo vraha, aby sa dostalo k azerbajdžanskej rope a plynu. Presnejšie - viac k plynu ako k rope. A úplne najpresnejšie, k plynu pre plynovod Nabucco West. To je skrátená verzia pôvodného Nabucca, v ktorej síce budú chýbať niektoré pasáže, ale Zbor židov ako dominantný motív zostáva zachovaný.
Boli to krásne časy dva roky pred vraždou Arména Margarjana. USA smelo načrtli plynovod, ktorý bude pod ich kuratelou dopravovať do Európy strategickú komoditu budúcnosti - zemný plyn, z ložísk vybombardovaného a zdemokratizovaného Iránu. Plánovaný plynovod mal všetko, čo bolo treba - pozoruhodný názov, ktorý sa vymykal bežnej praxi označovania plynovodov nudnými skratkami, obrovské public relation v západných korporátnych médiach, mohutnú politickú podporu administratívy USA a jej európskych poskokov. Nemal ale jednu vec. Zemný plyn. Pretože Irán žiadne kontrakty nepodpísal a za okolností, keď sa k nemu Západ správa ako ku psovi, ani nič podpisovať nehodlal.
Ako plynuli roky, šanca na iránsky plyn z ložísk v južnom Parse, zdemokratizovaných Američanmi a židmi v prospech spriatelených západných ropno-plynárenských korporácií, klesala. Geopolitické prepólovanie sveta, keď sa za Irán postavilo silnejúce Rusko a ešte viac silnejúca Čína, začalo partnerov plynového projektu z čisto pragmatických príčin od Nabucca odpudzovať.
Zatiaľ si začal žiť svojím životom druhý dôležitý európsky plynovod - ruský South Stream.
Keďže sa plynovod Nabucco postupne ukazoval čoraz nerealizovateľnejší, Rusko napriek kopancu, ktorý mu Orbán uštedril cez kauzu Surguťneftegaz (ruská ropná spoločnosť regulárne kúpila akcie maďarskej súkromnej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL, ktorá jej však nedovolila ani len účasť na valnom zhromaždení a Orbán chodil toľko plakať do Kremľa, až nakoniec mohol tento rok odkúpiť akcie MOL od Surguťneftegazu do rúk štátu, ergo MOL už nie je čisto súkromná firma) Maďarsku prisľúbilo, že South Stream pôjde cez jeho územie. Pred pár mesiacmi Maďarsko najskôr vyhlásilo, že MOL z projektu Nabucca vystupuje, aby následne vyhlásilo, že bude realizovať skrátenú verziu Nabucca, tzv. Nabucco West - plynovod kratší, s prepravnou kapacitou o polovicu menšou, ale s trasou cez Maďarsko.
Mapa skrátenej verzie Nabucca, tzv. Nabucco West, prevzatá z upstreamonline
Fiškusi v Budapešti sa tešili, že takto pôjdu cez územie Maďarska plynovody dva, Nabucco aj South Stream, čo enormne zvýši geopolitickú prestíž štátu a prinesie veľké peniaze. Krátko po rozhodnutí Maďarska pre krátky plynovod Nabucco-West Rusko viac-menej definitívne oznámilo, že trasa South Streamu povedie do Rakúska nie cez Maďarsko, ale cez Chorvátsko.
A kde je v tomto rozvláčnom príbehu, ktorý sa ťahá 10 rokov, miesto pre zavraždeného Arména Magarjana a jeho azerbajdžanského vraha Safarova? Predsa v projekte Nabucco West. Azerbajdžan sa totiž náhle nedávno rozhodol, že hoci pôvodne nechcel, bude do tohto zredukovaného Nabucca, križujúceho Maďarko, plyn z lokality Šáh Deníz predsa len dodávať. Lenže nebude to zadarmo. Ako prvé si Azerbajdžanci od Maďarov vyžiadali prepustenie vraha. Maďarská diplomacia veľmi dobre vedela, že prezident Azerbajdžanu mu udelí milosť a prijme špinavca, ktorý bezdôvodne zabil nevinného človeka, ako národného hrdinu. Pre maďarskú diplomaciu bola ale vec jasná - na jednej miske váh vrah a azerbajdžanský plyn, na druhej moralizátorské pičovanie Arménska, na ktoré sa môže Maďarsko vysrať. S prudkou reakciou Arménska však Maďarsko nepočítalo. Prerušenie diplomatických stykov nie je bežná praktika. Čosi o "požadovaní vysvetlenia od Maďarska" zabľabotala aj americká administratíva, ale tú už nikto nepočúva, hoci za plyn do Nabucca sľúbila Azerbajdžanu severný Irán, obývaný zväčša Azermi.
Rusko mlčí. Orbán si však môže byť istý, že presmerovanie South Streamu mimo územia Maďarska nebude posledným vyjadrením názoru Ruska na túto divnú stredoeurópsku krajinku, ktorej majiteľ nedávno vyhlásil ambiciózny Drang nach Osten - akože návrat k ázijským koreňom Maďarov. Možno by si mal niekto z Orbánovho kabinetu požičať v parlamentnej knižnici mapu sveta a utekať za vodcom, aby mu zvestoval strašnú správu - veľká časť Ruska je ázijská.
Nabucco West má teda zatiaľ prvú krv na plechových šatičkách. Zabitého Arména a jeho nepotrestaného - ba naopak, glorifikovaného - azerbajdžanského vraha. Je to síce lepšie ako stotisíce Iráncov vyvraždených židoamerickou muníciou v prospech pôvodnej full verzie Nabucca, ale aj tak je namieste konštatovanie, že opľúvanie malých štátov, ako to urobilo tento raz Maďarsko s Arménskom, sa nevypláca. Ani Orbán nevie, ktorý veľký chlapec sa objaví za malým, aby mu zotrel maďarskú gebrinu a nacapil ju silno na hubu, z ktorej vyliezla.
A hoci sa teraz Azerbajdžan čoby dodávateľ plynu pre Nabucco West prsí ako chovný holub, môže sa stať, že cez Maďarsko nepovedie žiadny významný plynovod.