"Fenomén" ruskej opozície s názvom Pussy Riot vyvolal doslova mediálne orgie medzinárodného významu. Hoci symbolicky, ale predsa, rozdelil pohľad na odsúdenie 3 aktérok tohto "punkového" feministického združenia nielen čitateľov, ale i samotných členov našej redakcie. Prinášam preto sľubovaný blog, v ktorom by som rád zhrnul argumenty proti medzinárodnej kampani za prepustenie členiek Pussy Riot z väzby. Paradoxne ako člověk, ktorý sám o sebe (nejaký ten piatok) žije aktívnym životným štýlom tzv. "pankáča". A tento fakt nezvýrazňujem úplnou náhodou. V kauze Pussy Riot totižto nejde iba samotný politický súboj v Rusku či definíciu pojmu "sloboda prejavu". Stále viac nadobúdam pocit, že práve touto kauzou sa začal pojem "punker" umelo zneužívať a degradovať na niečo, čo s týmto životným štýlom nemá absolútne nič spoločné. Tým "niečo" je politický boj, politický aktivizmus. A teda s úctou - FUCK YOU!
V politickom a ekonomickom ťažení o svetovú nadvládu sme si už zvykli, že sa svetové veľmoci neštítia zneužívať názorové komunity obyčajných ľudí ako súčasť taktiky, či priamo arzenálu. Len dva príklady zo súčasnosti. Napríklad taký moslim je dnes už viac-menej automaticky stotožňovaný s teroristom, ktorého hrozbu treba preventívne potlačíť, ideálne bombardovaním a okupáciou. Z iného súdka napríklad taký "bojovník za slobodu", ako propaganda označuje ozbrojencov v Sýrií, predtým v Lýbii. V praxi majú títo "osloboditelia" na svedomí najkrutejšie zločiny voči ľudskosti za posledné desaťročia. Ak si dnes vybehnem nakúpiť v tričku s nápisom "Skinheads", môžem si posedieť pár rokov za propagáciu rasizmu, hoci prvý skinhead bol v skutočnosti černoch a skinheadské koncerty spájali všetky rasy v rytmoch SKA a reggae muziky. No a za posledný mesiac sa nedokážem vynadívať na titulky novín, v ktorých sa "punkerky" stávajú hrdinkami a spasiteľkami bezzubej ruskej opozície voči Putinovi. Nastal vhodný okamžik vysvetliť si, čo je to vlastne ten "punk".
Ide zásadne o hudobný a životný štýl, postavený na kritike systému konzumnej či totalitárnej spoločnosti a s ním spojenú akúsi pretvárku v "civilizáciu". Žiadny politický smer či filozófia. Spája nás predovšetkým iba podobný pohľad na ľudskú spoločnosť, v ktorej existenciu neveríme a na to nadväzujúce heslo "No future!" (v preklade "Žiadna budúcnosť!"). A taktiež odpor voči všetkým druhom intolerancie. Výstredným oblečením a "odporným" vzhľadom sa mnohí punkeri iba snažia akoby nastaviť zrkadlo skutočného vnútra a charakteru bežných ľudí, systému. Politikov nerozlišujeme na dobrých či zlých. Všetci sú len jednou súčasťou súčasného systému, ktorý odsudzujeme pre jeho povahu, predovšetkým skorumpovateľnosť. Prečo vás týmto "zaťažujem"?
Práve si už možno začínate uvedomovať, že činy Pussy Riot sa v praxi odlišujú od vyššie uvedeného odstavca. Pekne po poriadku:
Hudobný štýl
Ak ide o punkovú kapelu, prečo sa mi nepodarilo najsť na internete nijakú reálnu live nahrávku z ich koncertu. Pravdepodobne nikdy žiadny neodohrali. Opakujem, neexistujú nijaké dôkazy, že táto údajná punková kapela odohrala čoby jeden jediný koncert. Každý, kto dnes hrá v punkovej kapele mi dá za pravdu, že v záujme získať priestor na vystúpenie v kluboch je dobré mať čo najviac záznamov, hoci len zo skušobne. Na internete však kolujú aj videá, ktoré majú koncert naoko pripomínať, hoci hudba nie je LIVE, ale je dodatočne vložená zo súboru. Prvá punková kapela, ktorá sa asi hanbí za svoj živý hudobný výkon, hoci sa práve väčšina z vás pri spojení slov "punk" a "hudobný výkon" poriadne uškrnula. Alebo členky kapely jednoducho usúdili, že na výučbu troch základných akordov bude dosť času v base...
Politika a systém
To, čo môžeme vidieť vo videu v chráme, sa nazýva happening. Happening voči konkretnej cirkvi a voči konkrétnemu politikovi. Ako som sa už snažil opísať, ako "punkáč" odsudzujem systém jako celok. Neverím v lepších či horších politikov a už vôbec v existenciu akejsi "ľudskej spoločnosti"(NO FUTURE!). A možno práve preto sa v tom velkom zozname hudobníkov, podporujúcich Pussy Riot, nenachádza jediná skutočná punková osobnosť, či skupina.
Celebrity
Opýtajte sa najbližšieho punkera na jeho názor na média. Hoci totálne na mol, spiaceho na lavičke o pol štvrtej ráno. Menej zhovorčivý vám ukáže svoj "prostredníček". Komerčné a verejosprávne média vnímam ako druh prostitúcie, nástroj informačného útlaku, skreslovania reality, hrobára myšlienok. Slepá dôvera väčšiny ľudí v média, neschopnosť či neochota vytvárať si vlastný úsudok, je jedným z argumentov, prečo neverím v existenciu "ľudskej spoločnosti". Je teda pre mňa nepochopiteľné, prečo devušky z Pussy Riot majú na jednej strane problém s cirkvou a so súdruhom Putinom, na strane druhej nemajú problém urobiť show a vyspovedávať sa v priestoroch ruskej redakcie BBC. Tej stanice BBC, ktorá je učebnicovým príkladom propagandy, cenzúry a zneužívania médií na vojenské účely.
Intolerancia vs hnoj ľudsko-právneho aktivizmu.
Ako som spomínal, s punkom súvisí aj postoj tolerancie. To, že osobne nesúhlasím s praktikami cirkvy teda neznamená, že násilne vniknem do chrámu a znesvätím hodnoty, v ktoré veria právoslávni kresťania. Za stav, v akom sa právoslávna cirkev nachádza, zodpovedajú práve oni, samotní veriaci. Pokiaľ im vyhovuje, je to možno ich blbosť, ale predovšetkým ich súkromná vec. Punkeri nie sú spasiteľmi ani apoštolmi. Môžeme si z veriacich uťahovať pri pive, ale je to to isté, ako rešpektovať čin, ktorým sa prezentovali členky Pussy Riot? V čom sa potom líšime napríklad od neonacistov? "Ži a nechaj žiť!", o tom sa predsa často spieva na našich koncertoch.
V tejto súvislosti chcem vyjadriť polutovanie nad kampaňami za prepustenie z väzby, ako inak v réžií tzv. "ľudsko-právnych organizácií".Tie sa samozrejme organizovali aj v Bratislave, ako aj v celom bloku "západnej demokracie". Paradoxne v krajinách, v ktorých by Pussy Riot za svoj politický happening v chráme taktiež neunikli trestu odsúdenia. Nazval by som to teda komédiou, keby "posolstvo" týchto kampaní nemohlo v budúcnosti zaviesť do praxe neželaný precedens. Logicky by sa dnes každý neonacista mohol dožadovať záštity Amnesty International, pokial by násilne vtrhol do synagógy a výtržnosť by nazval kampaňou voči Putinovi. Ale každý z vás už tuší, že to by boli už úplne iné titulky... Či skôr spomienka na budúcnosť?
Veď napokom zvlášne postoje a praktiky Amnesty International sprevádzajú túto organizáciu už nejaké tie roky. A takmer vždy dokážu prekvapiť. Pripomeniem iba jednu legendárnu agendu z roku 1990, kedy táto organizácia účelovo zavádzala a viedla kampaň proti "vyťahovaniu a hádzaniu novonarodencov na zem vojskami Saddáma Hussajna". Bol to rok, kedy vládne politické špičky USA a Velkej Británie hľadali a potrebovali každú možnú zámienku na inváziu do Iraku. Ak máte podozrenie z "nekalého" financovania a úmyslov tejto organizácie, nesklamem vás! Rovno pridám na posúdenie tieto články:
Záver
Nikomu neupieram pohľad na nespravodlivo potrestané "punkerky". Nesnažím sa ani nikoho presvedčiť, že Rusko je vysnívanou destináciou slobody. Moje argumenty však majú ambíciu vyvolať polemiku na tému, do akej miery sa tento epický príbeh zakladá na realite a do akej miery by to mohlo byť len jeden z ďalších zosnovaných "výstrelov z Aurory". Pretože faktom ostáva, že Putin je v súčasnosti viac v nemilosti "západu", než u vlastných občanov. A fetiš "západu" ostáva rovnaký. Pokiaľ sa v nejakej krajine dejú krivdy, treba pomôcť "nainštalovať" operačný systém ich modelu demokracie. A v Rusku, zdá sa, nech im "punk-rock pomáhaj!"
Vopred tuším, že sa nájdu čiatelia, ktorí mi budú klásť otázky, čo / kto potom stojí za tou mojou daňovou rebéliou, keď sa "púšťam" do Pussy Riot a hovorím o umelo vytváraných "stories". Stručná odpoveď - od začiatku deklarujem, že ide o moju "súkromnu "vojnu" a od tohoto spôsobu protestu skôr odrádzam opisom následkov na môj bežný život. Nebojujem proti konkrétnemu politikovi ani strane, ale proti korupcií, nepolemizujem o systéme - vystúpil som z neho. Odmietol som akúkoľvek finančnú a právnu pomoc, medializáciu mimo overené nezávislých médií a akúkoľvek kampaň na podporu. Ale pre prípad, že by sa moje meno začalo akokoľvek spájať s Amnesty International, začnite si robiť zásoby konzervovaných potravín - hrozí vojna :)
Odporúčam tiež prečítať si:
Poznámka autora:
Do zverejnenia tohto blogu som sa usiloval osobne aj písomne získať a spestriť príspevok o stanovisko skupiny Red Hot Chilli Peppers, ktorá taktiež podporila kampaň za prepustenie Pussy Riot. Žiaľ, nepomohla ani moja "povestná" novinárska drzosť :(