Značnú úlohu pri formulovaní, obhajovaní a presadzovaní buržoáznych postojov (zväčša neoliberálnych) a záujmov v spoločnosti zohrávajú rôzne "nezávislé organizácie", "nadácie", "spoločnosti" či "inštitúty". Takzvané "mimovládne organizácie" určite nevznikli zdola a nezastupujú záujmy širokých vrstiev obyvateľstva. Práve naopak - sú vytvárané a podporované vládnucimi elitami, veľkokapitálom či zahraničnými tajnými službami a majú veľmi dobre vyškolených ľudí.Za najvýznamnejšie organizácie tohto druhu na Slovensku považuje člen rady pre vysielanie a retransmisiu Pavol Dinka predovšetkým Inštitút pre verejné otázky, Centrum pre ekonomické a sociálne otázky (M.E.S.A. 10), Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Nadáciu otvorenej spoločnosti, Nadáciu F.A. Hayeka, Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadáciu Pontis a ďalšie.[1] Niektoré z týchto organizácií pôsobia len na Slovensku, iné v rámci väčších regiónov, mnohé z nich sú celosvetové. Medzi najznámejšie celosvetové mimovládne organizácie patria napríklad Sorosova nadácia, Národný demokratický inštitút, Človek v ohrození alebo Freedom House, ktorému predsedá niekdajší šéf CIA James Woolsey.
Podobné kapitálom platené organizácie fungujú prakticky v každej buržoázne-demokratickej krajine, kde je ich úlohou podporovať a udržiavať neoliberálny ekonomický model. V krajinách, kde takýto model nie je, je ich úlohou nastoliť ho a bojujú o to zúrivejšie, čím viac sa dané zriadenie bráni. Tieto organizácie dostávajú značný priestor nie len v médiách, ale aj v rôznych štátnych radách, komisiách a podobne. Vypracovávajú rôzne "vedecké analýzy", vydávajú ročenky, či už o stave občianskej spoločnosti (za ktorú Inštitút pre verejné otázky dostal od Úradu vlády 24 000 eur), o "stave demokracie", alebo ako "nezávislé subjekty" hodnotia "slobodu médií". Tieto zadania často dostávajú priamo od ministerstiev, najmä pokiaľ je vláda pravicová. Veď medzi zakladajúcich členov týchto organizácií často patria aj poslanci či ministri a na rozdiel od iných občianskych združení sa členovia týchto "inštitútov" veľmi rýchlo dostávajú do vrcholných sfér spoločnosti. Spojenie medzi týmito organizáciami a vládnymi kruhmi ilustruje Peter Kováč v denníku Pravda z 24. septembra 2011.
Napríklad v občianskom združení M.E.S.A.10, od ktorého si rezort diplomacie v roku 2011 objednal 60-stranovú analýzu za takmer 8000 eur, pôsobí Dzurindov štátny tajomník Ježovica a jej zakladateľmi sú Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš alebo František Šebej. Ďalšími príkladmi môže byť dohoda medzi ministerstvom školstva a spoločnosťou INEKO odrobiť 350 hodín za hodinovú mzdu 28 eur.[2] Okrem toho sa podieľajú na mnohých prednáškach, kampaniach, šírení ideologických materiálov, niekedy podporia lokálne "dobročinné projekty" atď. Majú teda priamy aj nepriamy vplyv na politické smerovanie krajiny, a to v podobe mediálnej prezentácie, vypracovávania analýz alebo aj tým, že majú ľudí v rôznych štátnych radách. Pavol Dinka o týchto organizáciách hovorí ako o "nezávislých od Slovenska, od života slovenských občanov a závislých od peňazí, od mocnej sily neoliberalizmu v celom svete, najmä však od dolárov plynúcich z USA a z ďalších krajín",[3] pretože ich zdroje príjmov neplynú len zo štátnych zákazok. Napríklad donormi Inštitútu pre verejné otázky sú Sorosova Open Society Institut, Ford Foundation, German Marshall Fund of the United States, Svetová banka, NATO, veľvyslanectvá napr. USA či Veľkej Británie, Úrad vlády SR, firmy ako Hewlett Packard, Microsoft, IBM a ďalší.[4] Barša a Císař o týchto organizáciách tvrdia: "Mnohé z nich fungujú ako hovorcovia partikulárnych vlád a firiem - odtiaľ sa potom odvodzujú tvary ako GINGOs a BINGOs (tj. government-controlled a business-controlled NGOs, pričom NGO znamená Non-government organizations, teda doslovne mimovládne organizácie, pozn. autora) - ale všetky čerpajú zo zdrojov napokon generovaných globalizovaným kapitalizmom, či už v podobe štátnych grantov, alebo grantov súkromných nadácií."[5] Čo ale o sebe hovoria tieto organizácie?
Napríklad IVO sa definuje ako nezávislá mimovládna nezisková organizácia združujúca odborníkov z rôznych oblastí, vytvorená so zámerom presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní.[6] Soros o sebe hovorí niečo podobné: "Nadácia otvorenej spoločnosti pracuje na vybudovaní sýtej a tolerantnej demokracie, ktorej vlády sa zodpovedajú svojim občanom. Aby sme dosiahli tento cieľ, nadácia sa snaží formovať verejnú politiku, ktorá zaistí väčšiu spravodlivosť v politickom, legálnom a ekonomickom systéme a zabezpečí základné práva."[7] Veľkú úlohu pri dosahovaní cieľov, okrem kapitálu investovaného do týchto organizácií, zohrávajú aj médiá, v ktorých členovia týchto organizácií vystupujú ako nezávislí odborníci, ktorí radia krajine, ako ďalej a vždy radia to isté - plošnú privatizáciu, škrty v sociálnej oblasti a maximálny voľný trh. V roku 2006 mali mimovládne organizácie na Slovensku 1297 citácií vo významných médiách, zatiaľ čo zástupcovia Slovenskej akadémie vied ich mali len 204.[8] Slúžia masmédiám ako "nezávislý subjekt", ktorý môžu citovať, ak potrebujú potvrdiť svoju pravdu. A to platí aj pre regionálne noviny.
Napríklad MY Žilinské noviny vydali pred parlamentnými voľbami v roku 2010 prílohu, ktorá mala prezentovať názory jednotlivých sociálnych skupín na politické strany. Okrem toho, že väčšina ľudí v tejto prílohe volila pravicu (študent a vozíčkar), príloha obsahovala aj článok o tom, ako nezávislé inštitúcie radia budúcej vláde. Tou nezávislou inštitúciou bol Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika a radil, ako inak - privatizáciu a voľný trh. Jediný volič sociálnej demokracie bol zosmiešňovaný: "manželka mi hovorí, že vyzerám ako on (Fico, pozn. autora)". Spolu s médiami sa tieto organizácie podieľajú aj na štátnych prevratoch či farebných revolúciách. Jednak tým, že opäť vystupujú ako "odborníci" a jednak tým, že bohato financujú opozičné hnutia a tiež tým, že médiá prevažne zobrazia len želané zábery a komentáre. Okrem masmédií pomáhajú šíriť názory mimovládok aj vládne organizácie ako napríklad ministerstvá.
Jedným z príkladov je tzv. Správa amerického ministerstva zahraničných vecí o stave ľudských práv vo svete. Dinka opisuje priebeh vytvárania takejto správy: "Spracúvajú ju jednotlivé americké veľvyslanectvá, opierajú sa pritom o tendenčné domáce pramene, predovšetkým z médií a mimovládok. Pri krajinách, ktoré svojou politicko-ekonomickou orientáciou nevyhovujú, sa neberú do úvahy nijaké vládne stanoviská a závery. Jednoducho ich neakceptujú! Správa mapuje 194 krajín, absentujú však Spojené štáty americké. Zrejme preto, aby ich nebolo možné porovnávať. Oficiálne sa to odôvodňuje tým, že Kongres dostáva správy o stave ľudských práv v USA viackrát ročne. Inač povedané, svetový policajt skresľuje informácie o iných krajinách, ale zamlčiava informácie o sebe. A to, čo ponúka, je vlastne výzbroj na šírenie propagandy proti svojim "neobľúbencom."
Treba otvorene priznať, že postsovietske krajiny Európy sú trvale sledované
a hodnotené rôznymi inštitúciami oficiálnymi i súkromnými s cieľom dosiahnuť ďalšie
politické zmeny v týchto krajinách a ktoré by dovoľovali väčší prienik záujmových skupín
rôzneho charakter do ich politického i hospodárskeho života a fungovania.
V tomto smere i významný je zaujímavý príbeh troch mladých žien, zvúcich menom
Pussy Riot v Moskve a zhodenie tisícov malých plyšových medvedíkov na územie Bieloruska
A človek s "bohovskou" pamäťou si spomenie, že podobné podujatia s balónovými
zásielkami nad naše výsostné územie s propagačnými materiálmi a brožúrkami si môžeme
pamätať v rokoch päťdesiatych.
Príbeh speváckej skupiny Pussy Riot začal dávnejšie, pred prezidentskými voľbami
v Rusku s cieľom zmariť zvolenie Vl:Putina do čela Ruska a keď iste z podnetu a za
financovania akcie vnikli speváčky do chrámu Krista Spasiteľa, aby pred hlavným oltárom
v dresoch klaunov šokovali prítomných veriacich svojou častuškou, aby Bohorodička vyhnala
Putina z Kremľa, až kým nezasiahla privolaná milícia. Snaha spolitizovať ich umelecké číslo
bol už od počiatku politický akt predvolebných dní v Rusku a teraz ich zástancovia hovoria,
že až režim ich čin teraz spolitizoval. Konečný verdikt súdu bude oznámený 17 augusta
a treba veriť, že v kreslách sudcov, ktorí "devušky" súdia ,nie sú ľudožrúti riadení
Kremľom ,ale zákonmi Ruskej federácie.
Je isté, že nebohý prezident B.Jelcin so sklonmi k alkoholu i s M.Gorbačovom boli pre
západných činiteľov i novinárov prijateľnejší, ako Vl.Putin. Predsa ide o človeka s dlhodobou
minulosťou rezidenta KGB v Berlíne a tam mal možnosť poznať spôsoby, akými sa
rozkladajú cudzie režimy, najmä sovietske. A byť rezidentom nebolo ani z druhej strany
poslaním pre osoby so zníženou inteligenciou. Príkladom môže byť aj G.Bush st. tiež vo
funkcii riaditeľa CIA. Expertom na Rusko vadí viac, ako obaja jeho predchodcovia spolu. Aj
preto všetky predvolebné ,ale aj povolebné protesty s cieľom ho znevážiť v očiach voličov
a diskvalifikovať jeho pôsobenie vo funkcii prezidenta sú cielené. Škoda, že sa na časť tejto
úlohy podujali devušky a keď to tak veľmi chceli z presvedčenia, mohli tak vykonať či
vykonávať opakovane na námestiach Moskvy i v Sokolnikách. .Preto teraz čakajú na
rozsudok a ľútostivé slová zahraničných novinárov ,že sú to ženy a matky, sú falošné. Mohli
to vedieť už vtedy, keď do posvätného chrámu vstupovali v oblečení klaunov.
Iný je nálet športového dvojplošníka s tisíckami plyšových medvedíkov a ich rozsev
nad výsostným územím Bieloruska. Tento akt iste nemožno pokladať za akciu recesistov zo
Švédska, ako sa oficiálne tvrdí, pretože bol adresovaný "poslednému diktátorovi "v Európe. A
je veľmi dôležité ,že všetci kritici režimu A.Lukašenka ,okrem hanlivých prívlastkov nikdy
nespomenuli doteraz, ako žijú ľudia v tom štáte a pod jeho diktátom. Alebo mierou slobody
majú byť pokojné demonštrácie ,protesty a volebné výsledky podmienené veľkosťou
sponzorských darov , nesplniteľných predvolebných sľubov. a voľným rozpredajom štátneho
a hodnotené rôznymi inštitúciami oficiálnymi i súkromnými s cieľom dosiahnuť ďalšie
politické zmeny v týchto krajinách a ktoré by dovoľovali väčší prienik záujmových skupín
rôzneho charakter do ich politického i hospodárskeho života a fungovania.
V tomto smere i významný je zaujímavý príbeh troch mladých žien, zvúcich menom
Pussy Riot v Moskve a zhodenie tisícov malých plyšových medvedíkov na územie Bieloruska
A človek s "bohovskou" pamäťou si spomenie, že podobné podujatia s balónovými
zásielkami nad naše výsostné územie s propagačnými materiálmi a brožúrkami si môžeme
pamätať v rokoch päťdesiatych.
Príbeh speváckej skupiny Pussy Riot začal dávnejšie, pred prezidentskými voľbami
v Rusku s cieľom zmariť zvolenie Vl:Putina do čela Ruska a keď iste z podnetu a za
financovania akcie vnikli speváčky do chrámu Krista Spasiteľa, aby pred hlavným oltárom
v dresoch klaunov šokovali prítomných veriacich svojou častuškou, aby Bohorodička vyhnala
Putina z Kremľa, až kým nezasiahla privolaná milícia. Snaha spolitizovať ich umelecké číslo
bol už od počiatku politický akt predvolebných dní v Rusku a teraz ich zástancovia hovoria,
že až režim ich čin teraz spolitizoval. Konečný verdikt súdu bude oznámený 17 augusta
a treba veriť, že v kreslách sudcov, ktorí "devušky" súdia ,nie sú ľudožrúti riadení
Kremľom ,ale zákonmi Ruskej federácie.
Je isté, že nebohý prezident B.Jelcin so sklonmi k alkoholu i s M.Gorbačovom boli pre
západných činiteľov i novinárov prijateľnejší, ako Vl.Putin. Predsa ide o človeka s dlhodobou
minulosťou rezidenta KGB v Berlíne a tam mal možnosť poznať spôsoby, akými sa
rozkladajú cudzie režimy, najmä sovietske. A byť rezidentom nebolo ani z druhej strany
poslaním pre osoby so zníženou inteligenciou. Príkladom môže byť aj G.Bush st. tiež vo
funkcii riaditeľa CIA. Expertom na Rusko vadí viac, ako obaja jeho predchodcovia spolu. Aj
preto všetky predvolebné ,ale aj povolebné protesty s cieľom ho znevážiť v očiach voličov
a diskvalifikovať jeho pôsobenie vo funkcii prezidenta sú cielené. Škoda, že sa na časť tejto
úlohy podujali devušky a keď to tak veľmi chceli z presvedčenia, mohli tak vykonať či
vykonávať opakovane na námestiach Moskvy i v Sokolnikách. .Preto teraz čakajú na
rozsudok a ľútostivé slová zahraničných novinárov ,že sú to ženy a matky, sú falošné. Mohli
to vedieť už vtedy, keď do posvätného chrámu vstupovali v oblečení klaunov.
Iný je nálet športového dvojplošníka s tisíckami plyšových medvedíkov a ich rozsev
nad výsostným územím Bieloruska. Tento akt iste nemožno pokladať za akciu recesistov zo
Švédska, ako sa oficiálne tvrdí, pretože bol adresovaný "poslednému diktátorovi "v Európe. A
je veľmi dôležité ,že všetci kritici režimu A.Lukašenka ,okrem hanlivých prívlastkov nikdy
nespomenuli doteraz, ako žijú ľudia v tom štáte a pod jeho diktátom. Alebo mierou slobody
majú byť pokojné demonštrácie ,protesty a volebné výsledky podmienené veľkosťou
sponzorských darov , nesplniteľných predvolebných sľubov. a voľným rozpredajom štátneho
majetku, ktoré si demokratické režimy v súčasnosti už nevšímajú s tým ,že nech sa ľudia
vykričia, prepochodujú v sprievode policajného špaliera dovolenú trasu a bude poriadok.
Mohli protestovať? Mohli! Čo by ešte chceli viac? Prečo náš znalec bieloruským pomerov
P.Démeš doposiaľ neuverejnil svoje videnie života jednoduchých ľudí v tejto krajine? Ako
vysoká je tam nezamestnanosť, ako sa stará režim o ľudí práce a dôchodcov a aká je
dostupnosť liečenia Ešte aj skutočnosť ,že do dvoch týždňov zaistili dvoch páchateľov
výbuchu v metre pri ktorom zahynulo 12 osôb a 126 bolo zranených a odsúdili ich podľa
práva na trest smrti, hodnotili svetoví odborníci, že to nebolo v poriadku, že to svedčí
o policajnom štáte, keď ich dolapili tak skoro. Ale to, že u nás súdia páchateľov majetkových
trestných činov desiatky rokov a sú stále na slobode ,pokladajú za normálny stav. Stále
niekto chybuje. .Raz prokurátor, potom svedkovia a tak dookola až po nové dôkazy
a opakovanie výpovedí svedkov, ktorí sa stále mýlia a po čase si už na nič nepamätajú.
Dôležitou strategickou úlohou v boji proti A.Lukašenkovi je určite nájsť za neho
v úrade človeka nakloneného vybudovať v Bielorusku "obranný val" proti nebezpečnému
ruskému medveďovi ešte bližšie k jeho životne dôležitým miestami jeho obranného systému
k čomu sa už pripojili úradné miesta v Poľsku .Ale i tak je z Poľska na Ural dosť ďaleko,
chcelo by to bližšie a presnejšie.
Možno do mozaiky vysokého záujmu o Rusko ale aj život v postsovietskom priestore
Európy patrí práve teraz Julka Tymošenko, ktorá vytáča a reguluje svojimi chorobami súdne
orgány Ukrajiny zatiaľ čo jej manžel s dcérou získali politický azyl v Česku. Dúfajme, že
i s peniazmi a že nie sú odkázaní na sociálnu podporu českého štátu.
Aj preto všetky spomenuté procesy prebiehajúce v postsovietskom priestore treba
vidieť spolu, i so sofistikovaným úsilím expertov na deštrukčné procesy. Treba však veriť, že
o tom vedia aj na druhej strane valu. Alebo spev v chráme Krista Spasiteľa pred voľbami
ruského prezidenta a medvedíky nad Bieloruskom a tiež pred voľbami sú akcie izolované,
vhodné pre politicky nezorientovaných ľudí Všetko má svoju réžiu i režisérov i s peniazmi
a tak to vidí i jeden s "bohovskou "pamäťou.
vykričia, prepochodujú v sprievode policajného špaliera dovolenú trasu a bude poriadok.
Mohli protestovať? Mohli! Čo by ešte chceli viac? Prečo náš znalec bieloruským pomerov
P.Démeš doposiaľ neuverejnil svoje videnie života jednoduchých ľudí v tejto krajine? Ako
vysoká je tam nezamestnanosť, ako sa stará režim o ľudí práce a dôchodcov a aká je
dostupnosť liečenia Ešte aj skutočnosť ,že do dvoch týždňov zaistili dvoch páchateľov
výbuchu v metre pri ktorom zahynulo 12 osôb a 126 bolo zranených a odsúdili ich podľa
práva na trest smrti, hodnotili svetoví odborníci, že to nebolo v poriadku, že to svedčí
o policajnom štáte, keď ich dolapili tak skoro. Ale to, že u nás súdia páchateľov majetkových
trestných činov desiatky rokov a sú stále na slobode ,pokladajú za normálny stav. Stále
niekto chybuje. .Raz prokurátor, potom svedkovia a tak dookola až po nové dôkazy
a opakovanie výpovedí svedkov, ktorí sa stále mýlia a po čase si už na nič nepamätajú.
Dôležitou strategickou úlohou v boji proti A.Lukašenkovi je určite nájsť za neho
v úrade človeka nakloneného vybudovať v Bielorusku "obranný val" proti nebezpečnému
ruskému medveďovi ešte bližšie k jeho životne dôležitým miestami jeho obranného systému
k čomu sa už pripojili úradné miesta v Poľsku .Ale i tak je z Poľska na Ural dosť ďaleko,
chcelo by to bližšie a presnejšie.
Možno do mozaiky vysokého záujmu o Rusko ale aj život v postsovietskom priestore
Európy patrí práve teraz Julka Tymošenko, ktorá vytáča a reguluje svojimi chorobami súdne
orgány Ukrajiny zatiaľ čo jej manžel s dcérou získali politický azyl v Česku. Dúfajme, že
i s peniazmi a že nie sú odkázaní na sociálnu podporu českého štátu.
Aj preto všetky spomenuté procesy prebiehajúce v postsovietskom priestore treba
vidieť spolu, i so sofistikovaným úsilím expertov na deštrukčné procesy. Treba však veriť, že
o tom vedia aj na druhej strane valu. Alebo spev v chráme Krista Spasiteľa pred voľbami
ruského prezidenta a medvedíky nad Bieloruskom a tiež pred voľbami sú akcie izolované,
vhodné pre politicky nezorientovaných ľudí Všetko má svoju réžiu i režisérov i s peniazmi
a tak to vidí i jeden s "bohovskou "pamäťou.