Keď nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad môže zdať (kritická recenzia)

Táto práca vznikla ako reakcia na šírenie filmu "Zeitgeist". Mnoho sa dnes o tomto filme hovorí, predovšetkým o jeho prvej časti, údajne vyvracajúcej tvrdenia kresťanstva. Mnoho skeptikov a ateistov nadšene aplauduje, zjavne si nepoložiac dôležitú otázku - je skutočne pravdou to, čo sa nám ako fakt v tomto dokumente predkladá?

Poznámka: Táto kritická recenzia sa bude týkať výlučne prvej časti tohto dokumentu.

Keďže Zeitgeist nevznikol len tak zo vzduchu, preskúmajme najprv zdroje, ktoré boli použité pri jeho vzniku. na stránke http://zeitgeistmovie.com/sources.htm nachádzame niekoľko odkazov. Pozrime sa teda na ne a na ich autorov:

Prvým z nich je odkaz na dielo The Historical Jesus and the Mythical Christ autora Geralda Masseyho, ako i na jeho ďalšie diela, Ancient Egypt, Light of the World a Egyptian Book of the Dead and the Mysteries of Amenta.

Kto je Gerald Massey? Hoci sa ho jeho priateľ, vydavateľ D. M. Bernett snažil vykresliť ako racionalistu a človeka nezaťaženého žiadnym náboženským myslením (The World's Sages, Thinkers and Reformers, 2. vydanie, s. 967), podľa Upper Norwood Joint Library-The Gerald Massey Collection, bol Massey praktizujúci druid a vedúci predstaviteľ The Most Ancient Order of Druids (1880-1906) v Anglicku.

Tento autor bol taktiež prispievateľom do magazínu Lucifer Heleny Petrovny Blavatskej, zakladateľky teosofického hnutia. Zaujímavým poznatkom je, že niektoré články zo zmieňovaného magazínu sú uverejnené pod názvom Studies in Occultism. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že by bol Massey okultista, ale ako a vraví - vrana k vrane sadá.

Nasledujú odkazy na dielo Acharye S, čo je literárny pseudonym D. M. Murdockovej, propagátorky hypotézy mýtu o Ježišovi. Týmito dielami sú The Christ Conspiracy a Suns of God (Acharya S je autorkou i ďalšej knihy s názvom Who Was Jesus? Fingerprints of The Christ, taktiež spomínanú v odkazoch na zdroje Zeitgeist). K tvrdeniam tejto autorky sa dostanem v priebehu komentára Zeitgeist, dovolím si však uviesť stručný citát z Wikipedie: "Inšpirácia Acharye pre skúmanie mýtu o Ježišovi bola kniha Josepha Whelessa Forgery in Christianity." Čuduj sa svete, i spomínaná inšpiratívna kniha je na zozname zdrojov filmu Zeitgeist. Ale pekne po poradí.

Ďalším v poradí je slobodomurársky autor Albert Churchward s dielom The Origin and Evolution of Religion. Čakať od slobodomurárov objektívny postoj ku kresťanstvu je bezpochyby naivnou predstavou. U Churchwarda (ale i ďalších slobodomurárskych autorov, napr. Albert Pike, Morals and Dogma, William Hutchinson, The Spirit of Masonry) nachádzame nielen obdiv, ale i prihlásenie sa k odkazu a nadväznosti na druidizmus.

Nesporne zaujímavým autorom je John M. Allegro s dielom The Dead Sea Scrolls and the Christian Myth. Bol to prvý britský predstaviteľ, ktorý pracoval v tíme výskumníkov Zvitkov od Mŕtveho mora v Kumráne. Paradoxne je jedným z mála skutočných odborníkov na problematiku a jeho názory na Esénov ako predchodcov kresťanstva - v súvislosti s textom Zvitkov a textom Novej Zmluvy - nemusia byť nepodložené, i keď zrejme sú pre väčšinu kresťanských veriacich kontroverzné a neprijateľné. Allegro si však svoju kariéru podkopal dielom The Sacred Mushroom and the Cross, v ktorom tvrdí (v skratke), že Nová Zmluva bola napísaná pod vplyvom halucinogénnych húb. Skeptici, ateisti a priaznivci "alternatívnych" náboženstiev musia mať z takéhoto autora nespornú radosť.

Ďalším na zozname je trojica Jordan Maxwell, Paul Tice a Alan Snow s dielom That Old Time Religion. Do kompletnej štvorice však chýba uvedenie už spomínaného Geralda Masseyho, ktorého príspevok formuje kapitolu tejto knihy (paradoxne to v zdroji Zeitgeist nie je uvedené, ale zrejme ide o kozmetickú chybičku).

Pokiaľ ide o Paula Ticea, z toho, čo som dokázal vyhľadať sa zdá, že zmienený autor by dokázal okomentovať a "spoluautorovať" asi i Rettigovej kuchársku knižku - a hoci je táto poznámka viac-menej absurdná, zo zoznamu Ticeových "diel" je to viac než zrejmé, napr. Demonology, autor kráľ Jakub I a Paul Tice (len tak mimochodom, kedy ste naposledy stretli kráľa Jakuba I.?), The Secret World Government or "The Hidden Hand": The Unrevealed in History, autor gróf Cherep-Spiridovich a (prekvapenie!) Paul Tice (aj keď bola táto kniha napísaná pred pár desiatkami rokov). A tak by sme mohli pokračovať ešte dlho. O Alanovi Snowovi som nenašiel nič zaujímavé, o to viac sa však píše o treťom z autorov, pánovi Jordanovi Maxwellovi.

Ak sa nemýlim, vo svojom archíve mám pár video-dokumentov zmieneného pána, a ani jedno som nedokázal dopozerať dokonca. Hoci, ako sa vraví, na každej lži sa nájde niečo pravdy (hoci polopravda je rovnako zlá, ak nie horšia, ako poloklamstvo), jeho "dedukovanie" výrazu Izrael (Israel) ako Isis + Ra + El, z čoho odvádza pôvod Biblie z Egypta, zaváňa totálnou neznalosťou (smiem povedať - diletantstvom?) hebrejského jazyka a vrhá zlé svetlo na všetko, čo Maxwell prezentuje, nech je to v iných prípadoch akokoľvek pravdivé.

Mimochodom, toto práve spomenuté odôvodnenie výrazu "Israel" mi chcel nanútiť jeden diskutér na Pokeci (zvláštne, že mi nechcel prezradiť zdroj svojho argumentu, čo už teraz viem) a mňa napadlo podobné - ISS + RAM + Elektrón ...hovoríme o proroctve vzostupu technológií!!!! Je zvláštne, že niekto, kto sa chváli logikou, vedou, racionálnosťou a podobne takýmto somarinám, aké Maxwell v tomto prezentoval, môže vôbec veriť.

Keďže Zeitgeist v tejto prvej časti vyvracia tvrdenia kresťanstva, nesmieme v zdrojoch opomenúť Preklad kráľa Jakuba (King James Version of the Bible), pôvodne z roku 1611. Paradoxne, napriek tvrdeniam mnohých fundamentalistických zástancov tohto prekladu, obsahuje podľa expertov viac ako 20 tisíc textuálnych chýb v prekladoch. Rovnako je faktom, že prekladatelia KJV nemali k dispozícii toľko zdrojových textov Písma (gréckych, hebrejských a aramejských), koľko je ich k dispozícii dnes. Napriek svojej obľúbenosti kvôli shakespearovskému archaickému jazyku a rozšírenosti, stavať doktríny na KJV je nerozumné (a v mnohých prípadoch i absurdné).

Tim C. Leedom a jeho dielo The Book Your Church Doesn't Want to Read je nádherným príkladom zdrojového materiálu pre Zeitgeist a znesie porovnanie s knihou "Náboženstvo z druhého brehu" "autora" Eduarda Browsera, ktorú slovenský čitateľ pozná asi lepšie (vydavateľstvo Eko-konzult, v spolupráci s humanistickou spoločnosťou Prometheus). Slušne povedané - odpad (než ma začnú kritici kameňovať - ako nazvať knihu, ktorá tvrdí, že Biblia je vymyslená, pretože príbeh o Eve a jablku sa podľa všetkého odohráva na území dnešného Iraku/Iránu, kde jablone nerastú...pričom Biblia nikde neuvádza, že Eva jablko konzumovala!!! a podobne).

The Christ: A Critical Review and Analysis of the Evidence of His Existence autora Johna Remsburga je ďalším zdrojom, z ktorého tvorca filmu Zeitgeist čerpal. Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že Remsburg bol zarytým náboženským skeptikom 19. storočia, kritizujúcim hlavne morálku v Biblii. Paradoxne by sa Remsburg nestratil ani medzi mnohými judeo-kresťanmi, rovnako tak odmietajúcimi biblické zákony a prikázania bez hlbšieho zamyslenia a poznania. Inými slovami - mimo kontext doby, formy a obsahu je divné všetko.

Jan Irvin a Andrew Rutajit sú autormi knihy Astrotheology and Shamanism, obsah ktorej je viac- menej rovnaký ako obsah kníh spomínanej Acharye S a Johna Allegra.

Zaujímavý je počin Earla Dohertyho a jeho knihy The Jesus Puzzle: Did Christianity begin With A Mythical Christ?, v ktorej tvrdí, že Ježiš nikdy nežil.

Dielo Thomasa W. Doana Bible Myths And Their Parallels In Other Religions podľa jedného recenzenta pripomína knihu Alexandra Hislopa The Two Babylons. Tu treba povedať a vyjadriť dve zásadné veci, ktoré zrejme nie všetci budú mať radi. Problémom mnohých kritikov kresťanstva je zovšeobecňovanie a stotožňovanie kresťanstva s katolíckou vierou. Iste, pre úprimných katolíkov platí rovnica kresťanstvo = (iba) katolícka viera, nie je to však (našťastie) pravda. Na strane druhej je rovnako faktom, že snaha o získavanie (konverziu) veriacich z radov pohanov a uctievateľov rôznych tajomných kultov v prvých storočiach šírenia sa kresťanskej viery priniesla i nežiadúce prevzatie mnohých pohanských prvkov do systému uctievania. Vzniká tak na pohľad absurdná situácia - na jednej strane nezriedka fanatickí uctievatelia pohanských prvkov zaobalených do rúška kresťanstva, na strane druhej rovnako fanatickí kritici využívajúci tento fakt k znevažovaniu a degradácii kresťanstva a pravdy Písma. Zeitgeist týmto kritikom vykonal skutočne medvediu službu, čo uvidíme neskôr.

Nemenej "objektívnym" zdrojom je dielo Pagan And Christian Creeds:Their Origin And Meaning autora Edwarda Carpentera, socialistického filozofa a homosexuálneho aktivistu.

Na rozdiel od väčšiny judeo-kresťanov nevidím problém Mazzaroth (zvieratníka) tak radikálne, naopak považujem ho, podobne ako Dr. Bullinger, za skutočné Evanjelium vo hviezdach. Je totiž rozdiel medzi astrológiou, ktorú ako kresťania veriaci v Božie Slovo odmietame, a astronómiou, čo však mnohí nerozlišujú a kvôli rozšírenosti horoskopov, veštení a rôznych iných New Age/okultných praktík sa na všetko, čo sa týka hviezd v spojení s Písmom, väčšina díva s nedôverou. Mazzaroth, autorky Frances Rolleston, je ďalším dielom citovaným v zdrojoch Zeitgeist.

Z ďalších zmienených diel stojí určite za zmienku už spomínaný Joseph Wheless s dielom Forgery in Christianity. Whelles predstavuje dobrý príklad práce mnohých "expertov". Ako je dokázané v tomto dokumente (http://www.tertullian.org/rpearse/wheless/wheless_intro.htm), nie vždy sú záležitosti také, ako sa môžu zdať na povrchu. A bohužiaľ pre fanúšikov tejto knihy, Wheless z tohto skúmania s čistým štítom ani zďaleka nevychádza.

Na záver skúmania zdrojových materiálov Zeitgeist je treba povedať, že by nebolo objektívne mávnutím ruky všetky odmietnuť ako výmysly, nakoľko sa medzi nimi nachádzajú i odborné a všeobecne prijímané diela. Je však otázne, nakoľko objektívne sú prezentované tvrdenia v nich obsiahnuté.

Oficiálna stránka filmu Zeitgeist (http://zeitgeistmovie.com/) obsahuje i sekciu Q&A (Questions and Answers, teda Otázky a Odpovede). Nie je síce jasné, kto odpovedá na položené otázky, napriek tomu stojí za to sa na niektoré otázky a odpovede pozrieť (komentár v zátvorkách je môj - R.S.).

"(1) Mnohí v náboženskej komunite vytvárajú filmy a webstránky popierajúce vzťah vplyvu niekdajších náboženstiev na kresťanstvo a pridržiavajú sa dispozície, že Horus a ďalší nezdieľajú atribúty, ktoré im film pripisuje. Aká je na to vaša odpoveď?

Všetci "odhaľovači" časti 1 konajú viac-menej nasledujúce:

(1) Útočia na/marginalizujú poslov:

Čítal som nespočetné príspevky, kde viac, než čítanie poznania produkovaného dotyčným učencom jednoducho vykopávajú alebo vymýšľajú nejaký "kaz" v tejto osobe a na tomto spojení jej prácu odmietajú. Napríklad Thomas Paine, americký otec-zakladateľ, ktorý si bol dôverne vedomý solárnej povahy Ježiša Krista a podvodu kresťanstva, písal o skutočných koreňoch kresťanstva po celý svoj život (Paine bol patril o osvietencom a deistom, ergo niet divu - pozn. R.S.) No z pohľadu predpojatých "odhaľovateľov" bol "slobodomurárom" a preto musel mať "anti-kresťanské" predsudky, teda sa nesmie brať vážne. To je absurdné. Z iného uhla pohľadu, ľudia istých učencov marginalizujú ako "okrajových", pretože ich informácie nie sú "dobre známe" a preto sa nedajú brať vážne. Len málo chápu to, že najdôležitejšie objavy našej doby vždy pochádzajú od menšiny. Historicky sa názor väčšiny vždy ukázal časom ako chybný.

(2) Nevykonávajú žiaden skutočný výskum:

Na základe toho, čo som videl, 95 percent všetkých "odhaľovačov", ktorí tvrdia, že informácie v časti 1 sú nepodložené, nikdy neotvorili nič iné, než Bibliu a encyklopédiu. 10 tisíc rokov náboženskej histórie sa nedá prezentovať v žiadnej encyklopédii, okrem tých najpovrchnejších (Horus mal napríklad mnoho permutácií počas tisícov rokov svojho zobrazenia, v protiklade k jednotlivým definíciám, ktoré človek v encyklopédii nachádza). Zvyšných 5 percent slepo číta na Internete literatúru Systému, apologétov a nič iné. Ešte ma nekontaktovala jediná osoba, ktorá by napríklad prečítala kompletné dielo egyptológa Geralda Masseyho alebo E. A. Wallisa Budgea ohľadom tejto témy a diskutovala o špecifickom bode. Treba napríklad chápať to, že s ohľadom na obzvlášť egyptské náboženstvo, hieroglyfy začali byť do väčšej miery správne interpretované až koncom 18. storočia. To je dôležité, pretože stáročia predtým bolo toto poznanie stratené" (koniec citátu z Q & A na zeitgeistmovie.com)

Vzniká zaujímavá situácia. Autorovi je treba dať z časti za pravdu v bode 1. Slobodomurári však majú anti-kresťanské predsudky, o tom niet pochýb, no je faktom, že "najdôležitejšie objavy našej doby vždy pochádzajú od menšiny", čoho dôkazom je napríklad Nikola Tesla a iní.

Na strane druhej, vytýkať niekomu nevykonávanie skutočného výskumu pri prezentácii tak úbohých tvrdení (neodvážim sa to nazvať argumentami), ktoré Zeitgeist v prvej časti prináša, je ako krik zlodeja o chytaní iného zlodeja. A to platí ako pre tvorcov Zeitgeistu a ich zástancov, tak pre väčšinu ich odporcov, akokoľvek sa to zdráhajú priznať.

Hneď na začiatku musím pre objektívnosť uviesť, že verím informáciám odhaľujúcim rôzne konšpirácie. Verím, že informácie prinášané v 2. a 3. časti Zeitgeist majú svoju reálnu podstatu a sú z veľkej časti pravdivé. Preto je otázne, prečo vlastne táto prvá časť musela vzniknúť.

Domnievam sa, že zámerom tvorcov a propagátorov filmu Zeitgeist nie je degradovanie či vyvrátenie tvrdení kresťanstva. Ani náhodou. Ich skutočným motívom je ZOSMIEŠNENIE a DEGRADOVANIE tvrdení o sprisahaní vedúcom k 11. septembru 2001 a medzinárodnom finančnom sprisahaní. Ako? Práve prostredníctvom tejto prvej časti, venovanej kresťanstvu. Pozornému a znalému divákovi totiž nemôže ujsť zjavný nesúlad medzi tvrdením filmu (a v prenesenom význame jeho zdrojov) a tvrdení Písma (na rozdiel od nepodložených pokresťančených pohanských tradícií majoritných cirkví). Práve to prispieva - ako demonštrujem v tejto kritickej recenzii - k spochybneniu filmu ako celku ("falošné v jednom, falošné vo všetkom"). S akou vierou sa budete dívať na ostatné časti, ak ste presvedčení, že autori v hneď prvej časti filmu klamali? A o to ide.

Je vari čitateľ tak naivný, aby uveril tomu, že by takéto tajné spoločnosti (ktoré však skutočne existujú) nezabránili šíreniu takéhoto filmu, ktorého cieľom by bolo odhaliť ich machinácie? Takýto osud stihol príliš veľa kníh a filmov nato, aby sme sa takejto naivnej predstavy o "slobodnom prístupe k informáciám" a "slobode prejavu" v 21. storočí pridržiavali.

Tak, a poďme teda konečne na toľko spomínaný film.

Ako takému sa dokumentu Zeitgeist nedá uprieť jedna vec. Dokáže fascinovať a prenášať podprahovo informácie, ktoré mnohokrát ani nepostrehneme. Zeitgeist napr. v 06:15 uvádza nádhernú animovanú sekvenciu evolúcie z buniek po človeka. Len tak - lebo je to predsa fakt, nie? Že to fakt nie je a že evolúcia sa nedá vedeckou teóriou ani nazvať, nádherne demonštroval v štúdii "Enmity, part one" pastor Eli James (http://www.anglo-saxonisrael.com/newsletter/2005_05_11.php).

Koncom 12. minúty sa k nám prihovára hlas komika Georgea Carlina. Tohto pána mám rád, lebo zábavnou formou podáva vážne veci. A my sa na tom smejeme. Ako inak. Smejeme sa i na jeho podaní Boha a desiatich prikázaní. Iste, predstava Boha sediaceho na obláčiku je smiešna. Carlin svoj skeč stavia na zdanlivo absurdných protikladoch - večného zatratenia hriešnika a Božej lásky. Pre ateistu problém, nie tak pre kresťana. Obzvlášť nie pre kresťana, veriaceho v Písmo. Carlin však triafa do čierneho svojou kritikou nenásytnosti náboženských kruhov po peniazoch. A v tomto mu musíme - chtiac či nechtiac - dať za pravdu. Minimálne tí, ktorých sa to týka (a my ostatní tiež, lebo sú to mnohokrát i naše peniaze).

No ale žarty bokom. Od úvodných slov dokumentu sme pomaličky masírovaní akceptovaním úlohy Slnka ako dôležitého objektu uctievania. A v mnohých mytológiách a pohanských náboženstvách tomu tak skutočne bolo. Rovnako tak zmienka o hviezdach a zvieratníku nás pripravuje na grandiózne odhalenie skutočného pozadia kresťanstva.

Keď sme spomenuli zvieratník, Bullinger (The Witness of the Stars), Capt (Glory of the Stars) a Seiss (The Gospel of the Stars) (medzi inými) stotožňujú zvieratník s kmeňovým utáborením Izraela okolo svätostánku v pustatine (viď Numeri 2).

Citujúc zo štúdie pastora Eliho Jamesa "The Prophetic Mazzaroth of Adam":

V skratke, dá sa povedať, že Zvieratník je evanjeliom na oblohe. Podľa Josepha Seissa bol Zvieratník vytvorený a navrhnutý biblickými patriarchami Adamom, Setom a Enochom výlučne pre 1.) udržiavaniu prorockého odpočítavania po príchod Ježiša Krista, vrátane jeho úlohy pri oboch príchodoch, a 2.) poskytnutie symbolickej reprezentácie Kristovho vzťahu k svojmu ľudu, Izraelu (nemýliť si so Židmi). Pre mnohých kresťanov je veľkým prekvapením, že Zvieratník má svoj pôvod v mysliach biblických patriarchov, a navyše, že dvanásť znamení a ich dekády prezentujú rôzne stupne v živote Krista a jeho úlohy ako nášho Mesiáša. Navyše, ako uvidíte, znamenia zvieratníka taktiež symbolizujú niektoré z ďalších pozoruhodných osôb v biblickom rozprávaní. ...

... William V. Fowler, učeník Dr. Wesleyho Swifta a Bertranda Compareta, vo svojej knihe End Time Revelation, podáva tieto spojenia: Jozef (vrátane jeho synov Manašeho a Efraima) - Blíženci; Zebulun - Rak; Isachar - Vodnár; Ašer - Váhy; Gad - Strelec; Simeon - Baran; Naftali - Kozorožec; Ruben - Býk; Dan - Škorpión; Benjamín - Panna; Júda - Lev; Levi - Ryby (s. 78,79).

Keďže však nie je naším cieľom skúmať teraz dôkladne otázku zvieratníka, čitateľov odkazujem na zmienených autorov, aj keď sa určite v budúcnosti dostaneme i k tejto nesporne zaujímavej téme.

Ako je však zjavné, autori Zeitgeist si nedali tú námahu zoznámiť sa aspoň s jedným dielom, ktoré citujú (tzn. už spomínaný Mazzaroth).

V 18. minúte filmu sa dostávame k postave egyptského boha Slnka, Hórovi, ktorý - podľa filmu - sa narodil 25. decembra panne Isis, jeho narodenie sprevádzala hviezda, a ktorému sa prišli pokloniť traja králi. Vo veku 12 rokov bol učiteľom, vo veku 30 rokov bol pokrstený, mal 12 učeníkov, konal zázraky, bol ukrižovaný, 3 dni pochovaný, a potom vzkriesený. Nepripomína vám to niečo? Isteže, presne na osobu Ježiša Krista je predsa namierená celá táto časť dokumentu. Avšak!

Hórus sa 25. decembra nenarodil. Len pre zaujímavosť, ani Ježiš (o tom neskôr). Hórus sa údajne narodil v posledný deň egyptského mesiaca Choiak, čo zodpovedá v našich kalendároch 15. novembru.

Hórus sa narodil v bažine (Acharya S uvádza, že sa narodil v jaskyni, rovnako ako Mithra, čo uvádza G. Massey). Jeho narodenie však nesprádza žiadne znamenie hviezdy a žiadni pastieri (čo by tí v bažine robili). Traja králi sa mu rovnako tak neprišli pokloniť (a ani Ježišovi, keď sme pri tom - Biblia síce spomína mudrcov, ale Písmo neuvádza, že boli traja, preto "dedukovanie" Acharye S z troch hviezd súhvezdia Orion je prinajmenšom absurdné, a to je tvrdenie, ktoré vo filme Zeitgeist nachádzame).

Hórovo narodenie nebolo narodením z panny. Človek nemusí byť detektív, aby zistil, že Isis počala síce zázračne, ale použitím snáď prvého známeho "vibrátora". Po usmrtení jej manžela Osirisa Setom, ktorý rozdelil Osirisovo telo na 14 častí a rozmetal ich po krajine, našla Isis (nie Isis-Meri, ako uvádza Acharya S a Zeitgeist, nikde sa takéto spojenie mien Isis a Meri neuvádza) všetky, okrem Osirisovho penisu. Preto vyrobila jemu podobný, ktorým sa oplodnila. Zdá sa vám to ako panenské počatie? Mne nie.

Hórus neučil vo veku 12 rokov, nebol pokrstený vo veku 30 rokov (žiadny krstiteľ menom Anup, sorry, Acharya), nemal 12 učeníkov (mal 4 nasledovníkov-polobohov - Heru-Šemsu - a do boja s ním tiahla skupina kováčov - mesnui -, ktorých počet sa neudáva). To všetko sú nepodložené výmysly Acharye S, ktoré Zeitgeist slepo a bez overenia preberá. Hovoríme tu o skutočnom výskume?

Bohužiaľ, ani tituly, ktoré Hórovi pripisuje Zeitgesti "Baránok Boží, Pravda, Boží pomazaný syn" etc. sa nikde v dostupných zdrojoch neuvádzajú. Jediné Hórove tituly, ktoré sa dajú nájsť, sú "Veľký boh", "Pán síl", "Pán nebies" a "Pomstiteľ svojho otca". Acharya S mala zrejme jednej noci veľmi zaujímavý sen, inak si to nedokážem vysvetliť.

Ukrižovanie a 3 dni v hrobe? Pri Hórovi by sme plakali na tom nesprávnom hrobe. Jediné podanie z neskoršieho obdobia, ktoré vôbec o jeho smrti hovorí uvádza, že zomrel a jeho časti boli hodené do vody, odkiaľ ich na prianie Isis vyniesol krokodílí boh.

Ohľadom Hóra ako "vzor" či "predchodcu" Ježiša Krista by sa dalo popísať ešte veľa, ale ako sa dá vidieť, tvrdenia Zeitgeist v tomto ohľade nestoja na pravdivých tvrdeniach. To isté sa dá povedať i o prirovnaní Ježiša k Attisovi, Krišnovi či Mitrovi (to ale tuná už rozoberať nebudem, čitateľ, ktorého táto téma zaujíma bližšie, si iste sám vie vyhľadať podstatné materiály). Snáď posledná poznámka k tomu - Zeitgeist v prípade Mithru mieša dve postavy - perzského Mitrhu a rímskeho Mithru. Toľko k "predchodcom" Ježiša.

Atrologické mumbo-jumbo s hviezdou Sírius a "troma kráľmi" je - slušne povedané - argumentácia v štýle "čo sa babe chcelo, to sa babe snilo". Pre istotu si overme príslušné tvrdenie Písma o "troch" kráľoch:

"Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny." (Matúš 2:1-12, židovský = júdc2ejský, pozn. RS)

Na základe akých okultných informácií spája Acharya S tri hviezdy v súhvezdí Orion s mudrcami z východu nevedno, biblický zdroj to očividne nie je.

Dokument pokračuje astronomicko-astrologickou argumentáciou ohľadom Slnka a zimného slnovratu. Pekná prezentácia, akurát, že 25. december nie je dňom narodenia Ježiša Krista. Iste, väčšina judeo-kresťanských cirkví sa tohto dátumu pridržiava, avšak bez nejakého väčšieho opodstatnenia. Biblia totiž neuvádza presný dátum narodenia Krista, ponúka akurát pár vodítok, z ktorých by sme mohli približný dátum stanoviť.

Jedným z takýchto vodítok je zmienka o pastieroch so svojimi stádami na poliach. Z tejto poznámky nekatolícke zdroje väčšinou odvodzujú narodenie Krista v období sviatku svätostánkov, i keď William F. Dankenbring vo svojej štúdii A New Look at the Birth, Ministry, Death and Resurrection of Jesus Christ argumentuje, že Ježiš sa narodil koncom februára, prípadne začiatkom marca, pričom jeho vysvetlenie znie veľmi zaujímavo (záujemci nájdu túto štúdiu na adrese http://www.triumphpro.com/crucifixion,_birth,_ministry,_ressurection.pdf)

Všimnite si, s akou ľahkosťou Zeitgeist podáva nepodložené informácie. Pri narážke na Ježišových 12 apoštolov komentátor uvádza - "sú to jednoducho súhvezdia Zvieratníka". Iste? Ako som už uviedol vyššie, Zvieratník predstavuje štandardy rozdelení kmeňov Izraela pri táborení v pustatine.

Pojednanie o Ježišovi ako o "Slnku" s odkazom na "svetlo tohto sveta" a podobne ponechávam bez komentára (nehovoriac o prirovnaní tŕňovej koruny k slnečným lúčom). Človek by nemal rozprávať o niečom, o čom nemá ani potuchy, a to pre tvorcov Zeitgeistu (a nepochybne i ich hlavný zdroj, Acharyu S) platí na 100 percent. To mi značne pripomína "expertov" typu Zecharia Sitchin, ktorého jazykovú "odbornosť" nádherne demaskoval Michael Heiser, kandidát Ph.D. z katedry hebrejských a semitských štúdií University of Wisconsin - Madison (ako vyšlo najavo, Sitchin nerozumie hebrejčine, o sumerskom písme nehovoriac. A tento pán píše o tom knihy?).

Zaujímavým tvrdením je tvrdenie o rôznych "vekoch", s tým spojené tvrdenie o uctievaní zlatého teľaťa (vek Býka) a hneve Mojžišovom (údajne predstavujúcom vek Barana). Zeitgeist síce spomína, že biblickí učenci hovoria o uctievaní pohanského božstva, ale autori Zeitgeistu, ako inak, to vedia lepšie. A samozrejme, kvôli tomu Židia do dnešného dňa trúbia na baraní roh (šofar). Iste. na muflóní roh nemôžu, keďže sa muflón v Palestíne nenachádza.

Ďalšie odhalenie v súvislosti s Vekom Rýb...2 ryby, ktorými Ježiš nakŕmil davy, učeníci z rybárov..skutočne mimoriadne odhalenie. Čakal by azda niekto, že sa bežní ľudia v prvom storočí budú živiť predajom motorových vozidiel? Aspoň, že nám tvorcovia Zeitgeist "prezradili", že symbol ryby je pohanským symbolom, astologickým znamením veku Rýb. Aj keď v tomto tvrdení môže byť čosi pravdy (ryba je skutočne symbolom rybieho boha, Dagona, boha Filištíncov), spájať to skrze vek Rýb s Ježišom je prinajmenšom hľadanie akéhokoľvek bodu na spochybnenie tvrdení Biblie. To dokazuje i tvrdenie o "začiatku veku Rýb" Ježišovým narodením v roku 4 pred n.l. Pekné, že vek Rýb, ktorý mal údajne začať v roku 1 A.D. vlastne začína 4 roky skôr. Pripomína mi to jeden starý vtip...a rovnako smiešne je i toto tvrdenie.

Zmienka o Lukášovi 22:10 ako o "objavnom" astrologickom verši je rovnako absurdná. Takto by sme si mohli vybrať hocaký verš z Písma a vykladať si ho, ako sa nám zachce (a že to tak i mnohí robia, hlavne tzv. "vykladači proroctiev" typu LaHaye, Van Impe a podobne). Dovoľte, aby som vám tento verš vyložil: Muž, nesúci džbán s vodou je - chvíľka napätia - muž, nesúci džbán s vodou. Nič viac, nič menej. Stotožnenie "domu" s "vekom (Vodnára) je - nanešťastie pre skeptikov - opäť iba vysnívaná konštrukcia autorov Zeitgeistu.

O Hórovi a Isis som sa už zmieňoval vyššie, takže túto pasáž - s dovolením čitateľa - preskočíme. Ale zarážajúce podobnosti medzi egyptským a kresťanským náboženstvom? Autori Zeitgeist (a ich zdroje) urážajú našu inteligenciu. Ako som uviedol vyššie, rozdiely sú evidentné (a to som neuvádzal všetky "údajné" podobnosti a ich vyvrátenie).

Noachova potopa je vďačnou témou všetkých skeptikov. Ale nie, priatelia, Epos o Gilgamešovi nie je zdrojom biblického podania, je iným opisom rovnakej potopy. A na rozdiel od Zeitgeistu a mnohých judeo-kresťanských tvrdení, Noachova potopa nebola celosvetová, ale obmedzená na rozsiahle územie úžiny Tarim (Viď mapa na ďalšej strane, pre viac informácií pozri štúdiu Bola Noachova potopa celosvetová na adrese http://ucoy.blogspot.com/2007/12/bola-noachova-potopa-celosvetov.html) Epos o Gilgamešovi sa datuje do roku 2600 pred n.l. Noachova potopa do cca 3250 pred n.l. (datovanie Septuaginty). Kto koho kopíruje, prosím?

Príbeh o Mojžišovi okopírovaný z príbehu o Sargonovi. Ďalší obľúbený argument skeptikov, sláviaci však úspech iba u lenivejších a menej informovaných.

Zeitgeist uvádza tieto podobnosti medzi príbehom o Mojžišovi a Sargonovým príbehom:

umiestnenie v košíku z rákosia so zaasfaltovaným poklopom po narodení v tajnosti

vhodenie do rieky v snahe zabrániť vražde novorodenca

záchrana a výchova v kráľovskej rodine

Nuž, poďme sa na to pozrieť (vychádzam z článku Did Sargon's Birth Legend Influence Moses' Story? autora Jamesa Patricka Holdinga):

"1. Faktor tajomstva obklopujúci narodenie. V Exode je úplne jasné, prečo sa toto tajnostákrstvo vyžadovalo: Mojžiš bol vo vážnom ohrození smrťou. Sargonov príbeh nedáva žiaden dôvod pre takúto tajnosť, okrem vysvetlenia spoločenským pozadím. Ako veľkňažka sa Sargonova matka musela vyhýbať tehotenstvu, aby neprišla o svoj úrad. Tieto veľkňažky boli normálne členmi kráľovskej rodiny, preto si Sargon mohol nárokovať na kráľovský pôvod. Nič také v paralele Mojžišovej matky nenachádzame, hoci pôvod jeho otca z kmeňa Lévi má istý význam. Spoočný bod "tajomstvo" je teda náhoda, jeden z mnohých...

... Navyše, Sargonov neznámy otec naznačuje nelegitímne narodenie, čo nie je paralelné v podaní knihy Exodus.

2. Umiestnenie do košíka z rákosia, pokrytého asfaltom (smolou). Na spustenie košíka na vodu bolo potrebné vrchnák upevniť smolou. V prípade Mojžiša je voľba prúteného košíka logická [Gispen, komentár knihy Exodus]: Takýto košík sa ľahko identifikoval s košíkmi, ktoré boli pripevnené k egyptským lodiam a obsahovali modly. Košík bol zvolený na prilákanie pozornosti Egypťanov.

Na strane druhej, sloveso, označujúce konanie Sargonovej matky, má význam "hodiť, alebo vhodiť", so sekundárnym významom "opustiť". Jej čin nemal za cieľ nechať Sargona objaviť, čo sa dá vidieť v ďalšom bode.

3. Umiestnenie v rieke. Všimnite si, že Sargon je ponechaný v prúde rieky, kým Mojžiš v trstine pri brehu rieky. Najdúchovia boli zvyčajne ponechávaní na nebezpečných miestach. V Mojžišovom prípade nachádzame presný opak: plán je navrhnutý tak, aby ho dostal mimo nebezpečenstvo. Treba si však všimnúť, že Sargonova matka jasne mala v úmysle ho nechať nejaký čas žiť, inak by ho nevložila do utesneného košíka.

4. Záchrana a adopcia. Sargonova adopcia nie je ničím nezvyčajným. Mezopotámska prax adoptovania syna a dediča, hoci šlo o najdúcha, nebola zriedkavá. Na strane druhej, niektorí komentátori naznačujú, že faraónova dcéra pomerne ľahko adoptovala Mojžiša, pretože jej namočenie do rieky predstavovalo rituál plodnosti - a ľahko mohla predpokladať, že Mojžiš bol jej "odpoveďou na modlitbu". Adopcia ako celok nebola v starovekom svete zriedkavá, pretože slúžila množstvu potrieb: pokračovaniu rodinnej línie, získavaniu pracovnej sily a starostlivosti v starobe, a niekedy humanitárne posúdenia."

Toľko k plagiátorstvu Mojžiša od Sargona, tak bez problémov prezentovanom v Zeitgeist.

No nie je všetkým dňom koniec, ako sa vraví. Mojžiš, podľa dokumentu, je vlastne len zosobnením iných "zákonodarcov" - indického Manu, krétskeho Mína (Minos) a osoby z Egypta, menom Mises. Ako poznamenávajú iní kritici tohto dokumentu, toto tvrdenie opäť pochádza od Acharye S (i keď tá uvádza, že Mises pochádzal zo Sýrie), ale bez toho, aby svoje tvrdenia podložila hodnovernými dôkazmi. Mám dojem, že "objavné" diela tejto "autorky" zaostávajú i za Harrym Potterom (nehovoriac o DaVinci Code). Len dúfam, že sa Acharya "nesekla" pri vymýšľaní a nepomýlila si sýrskeho/egyptského Misesa s rakúskym ekonómom Ludwigom von Misesom. To by bola hanba...

Hneď nato sa dokument snaží opäť natlačiť "kaleráby" do hlavy diváka zopakovaním údajných "predchodcov" ideí nachádzajúcich sa v Biblii s pôvodom v Egypte. Bohužiaľ. Ako som už hore uviedol, väčšina z nich je falošná a egyptskej mytológii neznáma.

K citátom Justína Martýra. Na rozdiel od tvrdenia Zeitgeistu - naznačujúceho, že ranní kresťania vedeli, že ich viera vychádza z pohanských tradícií - nejde o nič iné, než o priblíženie kresťanskej viery pohanom pre ich ľahšiu konverziu. Bohužiaľ, tuná je jeden z prípadov "pokresťančenia" pohanských mýtov, o ktorých som sa zmieňoval vyššie (viď The Two Babylons, Alexander Hislop).

Paradoxne, keď Zeitgeist si robí srandu z Justínovho tvrdenia, že diabol (Satan) stvoril pohanské postavy s charakteristikou Krista, robí si srandu snáď z jediného pravdivého tvrdenia, ktoré v tomto dokumente nachádzame.

Na chvíľu sa zasmejeme nad tvrdeniami fundamentalistických kreacionistov, a skutočne, ich tvrdenia o zemi starej 6 tisíc rokov sú absurdné, smiešne a nepodložené. Zeitgeist sa však snaží vyvolať dojem, že VŠETCI kresťania veria v túto absurdnú predstavu.

Dostávame sa k tomuto tvrdeniu - Biblia je astroteologický literárny hybrid. Iste, pre niekoho, kto je lenivý uskutočniť skutočný biblický výskum (zato pohotovo z tohto nedostatku obviňuje iných), to tak môže byť. Pre hlupáka každý hlupák, ako by povedal Forrest Gump.

Neskutočné je "porovnávanie" Jozefa (syna Jakobovho) s Ježišom. Autori Zeitgeistu tvrdia, že ide o prekopírovanie charakteristiky jednej osoby na druhú. Prepáčte, ale to si fakt už niektorí myslia, že sme ako veriaci totálne sprostí? Že nečítame Písmo????!!!!!!

Na rozdiel od tvrdenia Zeitgeist nie je nič zázračné na Jozefovom narodení. Na rozdiel do narodenia Ježiša.

Jozef bol z 12 bratov (teda ich mal 11), Ježiš mal 12 učeníkov (teda ich mal 12). Neskutočná zhoda.

Jozef bol predaný za 20 kúskov striebra. Ježiš bol zradený za 30 kúskov striebra. A ja som si kúpil v antikvariáte Bibliu za 179 Kč. Zhoda ako remeň.

Júda naznačuje predaj, ale má význam "oslavovaný, slávny". Judáš nič viac ako osobné meno a označenie pôvodu (z Júdu - kmeň, teritórium, kráľovstvo). Super zhoda.

Biblia nenaznačuje, že Jozef začal pracovať vo veku 30 rokov, ale že v tom veku bol predvedený pred faraóna. Ježišova služba začala vo veku 30 rokov. Dajme tomu, že sa tieto údaje zhodujú.

Podľa Zeitgeist existujú i ďalšie paralely. Rád by som ich videl. A asi i Stevie Wonder.

Čo sa týka zmienky o Ježišovi u Flavia Josefa, od roku 1995 (objav G. J. Goldberga) sa o tejto pasáži nehovorí, že ide o podvrh. To ale, samozrejme, Zeitgeist "objektívne" zamlčuje.

A to sa už dostávame pomaličky ku koncu tohto inak veľmi dobre pripraveného, no totálne nepresného, dokumentu. Samozrejme, ak by nás nepresvedčila prvá polhodinka, autori nezabúdajú na vsunutie pár ilustrácií mučenia inkvizítorov (ktorému ako nekatolík nie som naklonený, avšak nechápem súvislosť s predošlými tvrdeniami autorov).

Toto všetko je v podstate prvá časť Zeitgeist.

© 2008 by Rudolf Schutz.

Upozornenie:

Povolené šíriť a kopírovať za predpokladu, že žiadna časť tohto diela nebude zmenená, vynechaná alebo tento dokument iným spôsobom upravovaný.